Civilná ochrana

Život v meste

Informácie pre verejenosť

Mesto Kežmarok v súlade s § 15 ods. 1 písm. a) a § 15a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov zverejňuje informácie o zdrojoch ohrozenia, rozsahu ohrozenia, následkoch na postihnutom území, o spôsobe varovania obyvateľstva a záchranných prácach, úlohách a opatreniach a podrobnostiach o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany.

Informácie o zdrojoch ohrozenia

1.1 Oblasti možného ohrozenia únikom nebezpečnej látky.

Nebezpečné látky nachádzajúce sa na území mesta Kežmarok: amoniak (NH3), a pohonné hmoty (automobilový benzín a nafta).

Únik nebezpečných látok v dôsledku vzniku mimoriadnej udalosti v technologických zariadeniach priemyselných podnikov vyrábajúcich, skladujúcich a manipulujúcich s nebezpečnými látkami, ako aj pri preprave nebezpečných látok po cestných komunikáciách a po železnici považujeme za hlavné zdroje možných rizík.

Tabuľka č.1

Mesto	Zdroj ohrozenia	Nebezpečná látka	Oblasť ohrozenia – polomer v metroch (určená prevádzkovateľom)	Poznámka
K E Ž M A R O K	Tatranská mliekareň a.s., Nad traťou 26, Kežmarok	amoniak	107 m	oblasť ohrozenia nezasahuje zastavané územie
Zimný štadión, Trhovište 4 , Kežmarok	amoniak	304 m	oblasť ohrozenia zasahuje zastavané územie
Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok	amoniak	482 m	oblasť ohrozenia nezasahuje zastavané územie
Oktan a.s., Slavkovská 9, Kežmarok	pohonné hmoty	463,5 m	zaradený do „A“ registra kategor. podnikov podľa zák.č. 261/2002 Z.z.

1.2. Oblasti možného ohrozenia povodňami, alebo v prípade porušenia vodnej stavby

povodne – režim veľkých vôd je charakterizovaný tým, že najviac výskytov max. prietokov pripadá na jarné mesiace, zvlášť na apríl a máj. Najvyššie max. prietoky sa vyskytujú z letných búrok a majú povahu krátkodobých povodní. Povodne predstavujú významné riziko ohrozenia obyvateľstva a majetku. Povodne najčastejšie ohrozujú obyvateľov v blízkosti rieky Poprad a prítoku potoka Ľubica. Prudké vzostupy vodných hladín možno očakávať aj v povodí Stráňanského potoka, Vrbovského potoka, Tvarožianskeho potoka, Kežmarskej Bielej vody, potoka pod zámockým kopcom. Povodne však môžu spôsobiť aj náhle prívalové dažde, resp. dlhodobé zrážky, kedy povodňou môžu byť potenciálne postihnuté časti mesta Kežmarok.
vodné stavby – na území mesta Kežmarok sú zmonitorované niektoré vodné stavby, do ktorých spadajú vodné nádrže, haťe a rybníky. V katastrálnom území mesta Kežmarok a blízkom okolí sa nachádzajú: Vrbovský rybník, Vodná nádrž Kežmarok, Vodná nádrž Zlatná, Žakovský rybník.

1.3. Oblasti ohrozené všetkými druhmi dopravy

a) cestná doprava ( nebezpečné a rizikové úseky cestných komunikácií)

– nehody môžu byť spôsobené predovšetkým na štátnych cestách I. triedy I/67 a I/77, kde je viac frekventovaná premávka. Cestné komunikácie zároveň slúžia na prepravu a manipuláciu nebezpečných látok dopravovaných do prevádzok, kde je potrebné ich dopĺňanie (Oktan a. s., Čerpacie stanice, LPG…).

príjazdové cesty k mestu Kežmarok
úsek ciesty I.triedy : Poprad – Kežmarok – Spišská Belá – Tatranská kotlina
úseky ciesty II.triedy : Kežmarok – Jánovce
úseky ciest I/67 : Kežmarok s napojením na št. cestu III/06726 Kežmarok – Rakúsy s odbočkou na Mlynčeky spojka č. cesty III/5378 (3101) určená na doplňovanie nebezpečnej látky – chlór (Cl 2) do úpravne vody Mlynčeky v okrajovej časti obce Mlynčeky.

b) železničná doprava ( nebezpečné a rizikové úseky železničných tratí )

– Možnosť závažnej železničnej nehody môže ovplyvniť preprava väčšieho množstva nebezpečných látok po trase Plaveč – Kežmarok – Poprad, a to v prípade náhlej výluky trasy Poprad-Kysak a jej presmerovania cez okres Kežmarok. Železničná trať prechádza cez zastavané územie miesta Kežmarok.

c) letecká doprava

– Možnosť leteckých nehôd je možná najmä v leteckých koridoroch, nakoľko mesto Kežmarok je umiestnené v 15 km vzdialenosti od letiska Poprad – Tatry a jeho smery letov prechádzajú územím okresu. Južnou časťou územia okresu Kežmarok sa sporadicky vykonávajú lety OS SR s nadzvukovou rýchlosťou prevažne z dôvodu zalietnutia leteckej techniky po oprave, pri výcviku pilotov v plnení úloh spojených s touto rýchlosťou a pri obrane vzdušného priestoru Slovenskej republiky a tým aj spoločného vzdušného priestoru krajín NATO. Pre zamedzenie ohrozenia zdravia obyvateľstva a minimalizovania škôd sa vykonávajú lety podľa prísne stanovených predpisov a pravidiel pre lietanie a lety sa môžu vykonávať len v minimálnych letových hladinách.

1.4. Oblasti spôsobené mimoriadnymi javmi poveternostného a klimatického charakteru ( vietor – víchrice, horúčavy, mrazy, búrky, prívalové dažde, inverzia, hmly, snehové kalamity, námrazy a poľadovice )

vietor – Na území mesta Kežmarok môže vietor spôsobiť problémy v doprave, energetike, spojoch, najmä v zimnom období, v spojení so silnými námrazami a snehom.

Intenzitu rýchlosti vetra určujú účinky na ľudí, stavby a zemský povrch. Jej hodnoty závisia od rýchlosti vetra a sú určované sprievodnými javmi. Tieto sprievodné javy boli empiricky zoradené do skupín a týmto skupinám priradené stupne – od najnižších prejavov k najvyšším účinkom s katastrofálnym následkom. Podľa Beufortovej stupnici, ktorá má rozmedzie 0 až 12 stupňov.

Stupeň	Označenie	Rýchlosť vetra	Prejavy
0	Bezvetrie	0,0-0,5 m/s, 0 – 1 km/h.	Dym stúpa priamo hore
1	Vánok	0,6-1,7 m/s, 2-6 km/h.	Dym stúpa takmer priamo hore, sotva pozorovateľný pohyb vzduchu
2	Slabý vietor	1,8-3,3 m/s, 7-12 km/h	Pohybuje ľahkými zástavkami, občas listami stromov, smer vetra možno pocitom rozoznať
3	Mierny vietor	3,4-5,2 m/s, 13-18 km/h.	Pohybuje zastávkou, spôsobuje dosť súvislý šumivý pohyb lístia stromov a krov, slabo čerí hladinu stojatej vody
4	Dosť čerstvý	5,3-7,4 m/s, 19-26 km/h.	Napína zástavku, pohybuje slabšími bezlistými vetvami stromov.
5	Čerstvý vietor	7,5-9,8 m/s, 27-35 km/h.	Napína väčšie zástavy, pohybuje bezlistými väčšími vetvami stromov, je na pocit už nepríjemný, vlní stojatú vodu.
6	Silný vietor	9,9-12,4 m/s, 36-44 km/h.	Počuteľný na domoch a iných pevných predmetoch, hučí v listnatých lesoch, pohybuje slabšími stromami, vlní vodu, pričom vlny už majú ojedinele aj spenené vrcholky.
7	Prudký vietor	12,5-15,2 m/s, 45-54 km/h.	Pohybuje bezlistými stromami strednej hrúbky, vlní vodu, pričom vlny už majú mnoho spenených vrcholkov.
8	Búrlivý vietor	15,3-18,2 m/s, 55-65 km/h.	Pohybuje silnejšími stromami a láme haluze a menšie konáre, zreteľne odporuje človeku v chôdzi, lesy už zďaleka hučia.
9	Víchrica	18,3-21,5 m/s, 66-77 km/h.	Prevracia ľahšie predmety, zhadzuje uvoľnené škridle zo striech, láme bezlisté väčšie konáre a menšie stromy, chôdza proti vetru je veľmi ťažká.
10	Silná víchrica	21,6-25,1 m/s, 78-90 km/h.	Láme a vyvracia stromy.
11	Mohuná víchrica	25,2-29 m/s, 91-104 km/h.	Spôsobuje veľké škody v lesoch a na domoch, chodci padajú.
12	Orkán	nad 29 m/s, nad104 km/h	Ničivé účinky. Strháva strechy, zhadzuje komíny, hýbe ťažkými predmetmi.

teplotné extrémy ( horúčavy, mrazy ) – predstavujú zvýšené nebezpečenstvo pre dopravné trasy po železnici, ale aj po cestných komunikáciách. Všetky tieto prírodné javy môžu vzniknúť na území mesta Kežmarok. Nebezpečenstvo námraz je hlavne v oblasti cestných komunikácií. Medzi tieto úseky patria úseky ciest č.I/67 Huncovce-Kežmarok turbína (časté námrazy), č.III/536 Jánovce-Abrahámovce (stúpanie), 5 č.III/06725 Stráne pod Tatrami. Vzhľadom na rozsah prepráv nebezpečných látok po dopravných trasách tieto úseky predstavujú potenciálne veľké ohrozenie.
búrky a prívalové dažde ( krupobitie ) – objavujú sa prevažne v letných a jesenných mesiacoch a spôsobujú škody najmä na majetku občanov.
inverzia – vzniká v oblasti mesta Kežmarku. Tieto stavy sú nebezpečné hlavne v spojení s možnou priemyselnou haváriou s únikom nebezpečných látok. Vzhľadom na to, že v meste Kežmarok sa nachádzajú viaceré priemyselné podniky skladujúce nebezpečné látky v plynnom stave, aj nebezpečenstvo takéhoto spojenia havárie s inverziou je reálne.
hmly – hmly sa tvoria hlavne v jesennom a zimnom období, najmä zrána a v dopoludňajších hodinách pri nízkej oblačnosti. Sú to miesta v blízkosti vodných tokoch a ich prítokoch, nádrži a pod., kde súčasne sú umiestnené jednotlivé trasy cestných komunikácii.
snehové kalamity – územie mesta Kežmarok spadá do oblasti s výskytom snehových kalamít v zimnom období pri väčšej zrážkovej činnosti a snehových zrážok, kde tvorba závejov a snehových jazykov postihuje nedostupnosť do obcí s prístupovými cestami II. a III. triedy. V zimných mesiacoch v dôsledku zvýšených zrážok spadnutého snehu spojených so silným vetrom dochádza k snehovým kalamitám, víchrici a námrazám na cestách v prevažnej miere na celom území okresu.
námrazy a poľadovice – na území mesta vznikajú v zimných mesiacoch v dôsledku nízkych teplôt, zvýšených zrážok spadnutého snehu a jeho náhleho sa topenia. Námrazy obmedzujú dopravu na štátnych a miestnych komunikáciách, ako aj pohyb na chodníkoch a prístupových cestách.

1.5. Oblasti možného ohrozenia svahovými deformáciami a seizmickou činnosťou

svahové deformácie podľa štúdií na území – zosuvy pôdy, pokles pôdy, prepady dutín (kamenné lavíny) – podľa geologických prieskumov je v meste Kežmarok možný zosun pôdy v lokalite Kamenná baňa. Zosuvy pôdy môžu spôsobiť dlhotrvajúce dažde na tomto území, alebo následok seizmickej činnosti.
seizmická činnosť – na niektorých miestach územia okresu Kežmarok sú zmapované aktívne ohniskové zóny ako aj makroseizmického pozorovania zemetrasenia. V roku 2004 boli pozorované v meste Kežmarok so silou 4 Richterovej stupnice.

Intenzitu zemetrasenia určujú účinky zemetrasenia na ľudí, stavby a zemský povrch. Jej hodnoty závisia od vzdialenosti od epicentra a sú určované sprievodnými javmi zemetrasenia. Tieto sprievodné javy boli zoradené do skupín a týmto skupinám boli priradené stupne.

Richterova stupnica:

Magnitúda	Pravdepodobné účinky
1	– otrasy zistiteľné iba prístrojmi
2 – 3	– otrasy, ktoré pociťujú už i ľudia
4 – 5	– prípadné malé škody na malej ploche, zistiteľné v okruhu 32 km od epicentra
6	– dosť ničivé zemetrasenie
7	– veľmi ničivé zemetrasenie
8	– pustošivé zemetrasenie

Mercalliho stupnica:

1	– ľudia necítia otrasy, ale prístroje ich zaznamenávajú. Zvieratá sú nepokojné. Dvere sa kývajú.
2	– pociťujú ich len niektorí ľudia v budovách, najmä na vyšších poschodiach.
3	– niektorí ľudia ich pociťujú v budovách ako slabé chvenie. Visiace predmety sa pohojdávajú.
4	– pociťujú ich v budovách mnohí ľudia, vonku iba niektorí. Stojace autá sa kolíšu. Riad a okná rinčia.
5	– pociťuje ich väčšina ľudí, a to aj vonku. Budovy sa chvejú. Malé predmety padajú. Dvere sa otvárajú.
6	– cítia ich všetci ľudia a sú vyľakaní. Stromy sa chvejú. Malé zvony zvonia. Padajú veci z políc.
7	– všeobecný poplach. Ľudia sa ťažko držia na nohách. Komíny a okná pukajú, omietka opadá.
8	– značné škody na budovách. Komíny padajú. Vetvy stromov sa lámu. Viesť auto je namáhavé.
9	– všeobecná panika. V zemi sa objavujú veľké trhliny. Niektoré stavby sa rúcajú.
10	– rieky sa vylievajú z brehov. Potrubie uložené v zemi sa trhá. Väčšina stavieb je zničená.
11	– stoja len niektoré budovy. Mosty sa rúcajú. Koľajnice sa krútia. Rozsiahle zosuvy pôdy.
12	– takmer všetky stavby sú zničené. Zem je poprehýbaná. Rieky menia svoj tok.

1.6. Oblasti možného ohrozenia vzniku chorôb a epidémii

a) ochorenia ľudí ( riziko vzniku ochorení a epidémií )

Na území mesta Kežmarok existuje možnosť vzniku epidemickej nákazy vzhľadom na výskyt prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtí na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň, ako aj únik mikroorganizmov alebo toxínov z uzavretých priestorov.

V súvislosti s povodňami môže dochádzať k vzniku rôznych infekcií., ktoré sú spojené so vznikom zdravotných problémov, najmä bežné hnačky, zvýšená teplota, bolesti brucha, rôzne hnisavé infekcie, ktoré môžu byť indikátorom začínajúcich chorôb.

V dôsledku zlých hygienických podmienok osôb z okolitých obcí žijúcich s nízkym sociálno-hygienickým štandardom, bez prístupu k pitnej vode, bez kanalizácie odpadových vôd alebo s nízkym štandardom bývania je zvýšený predpoklad možného ohrozenia epidémiami aj v meste Kežmarok (styk s uvedenými osobami v nákupných centrách, na úradoch…) ( napr. žltačka, salmonelóza, čierny kašel, TBC a pod. ).

b) ochorenia zvierat (identifikácia fariem, kde môže dôjsť k masívnemu ochoreniu zvierat ) Na území mesta Kežmarok existuje možnosť masívneho ochorenia zvierat prevažne v chovných staniciach, v ktorých je umiestnené väčšie množstvo zvierat. V minulosti sa vyskytli ochorenia slintačky a krívačky. Pre zamedzenie jej výskytu sa vykonáva sústavná prevencia a imunizácia očkovaním. V súvislosti so zameraním živočíšnej výroby je možnosť nainfikovania salmonelózou. Táto možnosť vzniká pri chove hydiny, ošípaných a teliat. Tieto, ale aj niektoré ďalšie okolnosti súvisiace s intenzívnymi veľkochovmi hospodárskych zvierat určujú stupeň možného rizika vzniku veľkých epidémií a epizoócií.

c) ochorenia rastlín, zamorenie škodcami

V katastri mesta Kežmarok je pestovanie upriamené na všetky základné poľné plodiny – pšenicu, jačmeň jarný, raž, repku olejnú a zemiaky, ale aj pestrec mariánsky. V dôsledku povodní a záplav, ako aj pri nedostatku zrážkovej činnosti v období sucha v lokalitách a miestach poľnohospodárskych subjektov zaoberajúcich sa poľnohospodárskou činnosťou je predpoklad možného ochorenia rastlín a zvyšujúce nebezpečenstvo výskytu škodcov. Zabezpečovanie ochrany poľných kultúr si poľnohospodárske družstva zabezpečujú prostredníctvom spoločnosti ACHP Levice a.s. a jej pobočky AOS Hul – sklad Spišská Belá, resp. veľkoskladmi TATRA-LAK v Kežmarku.

1.7. Oblasti možného ohrozenia požiarmi a výbuchmi

Lesné požiare – vznikajú v katastri mesta Kežmarok najmä vplyvom rozsiahlych polomov kalamitného dreva v blízkosti vysokohorského prostredia vytvárajú podmienky pre vznik rozsiahlych lesných požiarov hlavne počas dlhých suchých období v letných mesiacoch. Tieto požiare sa lokalizujú a likvidujú veľmi obtiažne a zvyčajne spôsobujú obrovské škody. Príčinou požiarov vo väčšine prípadov je ľudská nedbanlivosť alebo faktormi poveternostných vplyvov či iných prírodných príčin. Najčastejšie je to náhodný blesk.

Hlavne v jarnom období sa môžu vyskytnúť požiare predovšetkým v dôsledku nekontrolovaného vypaľovania trávnatých porastov a ich následné šírenie do lesných porastov. Lesné požiare vznikajú aj pri spaľovaní zbytkov po ťažbe dreva, kedy sa nedodržujú podmienky spaľovania, či nedbanlivosťou návštevníkov lesa, pri zakladaní ohňa.

S veľkými požiarmi v lesných masívoch Kežmarského okresu je možné najcviac počítať v Štátnych lesoch TANAP-u.

Požiare a výbuchy vo výrobných podnikoch vyplývajúce z povahy ich činnosti – rozsiahle plošné požiare však môžu vzniknúť za vhodných okolností aj rozšírením veľkého požiaru z objektu skladujúceho nebezpečné horľaviny, alebo výbušné látky. Medzi potenciálne zdroje veľkých požiarov zaraďujeme predovšetkým čerpacie stanice (PHM, LPG), skladujúce horľaviny I. a II. vo firme Oktan a.s. Kežmarok, ďalej senníky roľníckych, poľnohospodárskych či podielnických družstiev a sklady farieb, lakov a iných horľavých materiálov používaných vo výrobnom procese, ale aj novopostavená bioplynova stanica v areáli PDP Kežmarok. Obyvateľstvo môže byť ohrozené horením horľavých látok a látok, pri ktorých vznikajú toxické látky, horením skladov agrochémie. Nebezpečenstvo požiarov a ich rozšírenia je pri vypaľovaní trávnatých porastov hlavne v jarných mesiacoch.

2. Informácie o možnom rozsahu mimoriadnej udalosti a následkov na postihnutom území

2.1. Objekty nakladajúce s nebezpečnými látkami

Informácie o možnom rozsahu mimoriadnej udalosti, t.j. o veľkosti oblasti ohrozenia, ktorú vyhodnocuje a určuje prevádzkovateľ okolo objektu nakladajúceho s chemickou nebezpečnou látkou v súlade s vyhláškou MV SR č. 533/2006 Z.z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok, sú špecifikované v tabuľke č. 1.

V prípade vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky vo vyššie uvedených oblastiach ohrozenia môže dôjsť u nechránených osôb (bez použitia ochranných prostriedkov) k poškodeniu zdravia. V prípade vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom motorového benzínu v spoločnosti Oktan, a.s. Kežmarok, resp. pri explózii motorového benzínu, môže tlaková vlna narušiť statiku blízkych budov a následne spôsobiť zranenie nechránených osôb napr. letiacimi úlomkami skla z rozbitých okenných tabúľ.

2.2. Povodne

Oblasť ohrozenia povodňami je stanovená pre vybrané vodné toky formou zátopového územia vyhodnoteného správcom vodného toku na 50 – ročnú príp. 100 – ročnú vodu. Vznik mimoriadnej udalosti v dôsledku povodní predstavuje v závislosti od rozsahu povodne predovšetkým riziko veľkých majetkových škôd a v prípade nerešpektovania pokynov organov štátnej správy ochrany pred povodňami aj riziko ohrozenia zdravia a života.

2.3. Zosuvy pôdy

Následky vo veľkej miere závisia od miesta vzniku zosuvu, t.j. či je zosuvom ohrozený intravilán alebo extravilán mesta. V prípade zosuvov v intraviláne, kedy sú potenciálne najčastejšie ohrozené obytné zóny môže dôjsť k značným materiálnym škodám na nehnuteľnostiach.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní štátnu úlohu „Inžiniersko-geologické mapovanie svahových deformácii v najohrozenejších územiach flyšového pásma.“ Cieľom tejto úlohy, ktorá je realizovaná v oblasti severovýchodnej časti Slovenska je zostavenie účelových inžinierskogeologických máp, zameraných na zhodnotenie zosuvného a povodňového rizika s návrhom potrebných opatrení na ich elimináciu.

2.4. Preprava nebezpečných látok

Vzhľadom k skutočnosti, že po cestných komunikáciách a železnici sa prepravujú rôzne nebezpečné látky v rozličných množstvách, nie je možné pri preprave nebezpečných látok jednoznačne vopred vymedziť oblasť ohrozenia ako v prípade stacionárnych objektov nakladajúcich s nebezpečnými látkami. V prípade mimoriadnej udalosti počas prepravy nebezpečnej látky sa oblasť ohrozenia určuje operatívne podľa skutočnej situácie v závislosti od množstva a druhu uniknutej nebezpečnej látky, meteorologickej situácie, doby úniku a výsledkov monitorovania. Vychádzajúc z § 7 ods. 2 písm. b) vyhlášky MV SR č. 533/2006 Z. z. o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov, ak pri preprave nebezpečných látok nie je známy druh nebezpečnej látky na účely okamžitého zásahu sa za bezpečný priestor, v ktorom sa výskyt nebezpečnej látky nepredpokladá, považuje priestor vzdialený najmenej 100 metrov od miesta výskytu nebezpečnej látky.

3. Nebezpečné vlastnosti a označenie látok, ktoré môžu spôsobiť mimoriadnu udalosť

AMONIAK

sumárny vzorec NH3
UN kód (identifikačné číslo látky) 1005
Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečia) 268

Základná charakteristika:

Pri bežnom tlaku a teplote je amoniak toxický, bezfarebný plyn (teplota varu za normálnych podmienok je -33,5°C) s charakteristickým prenikavým, ostrým, silne dráždivým zápachom. Amoniak je zásaditá žieravina, v kvapalnej forme pôsobí leptavo. Vďaka svojej hustote 0,771 kg.m-3 je zhruba o polovicu ľahší ako vzduch. Skladuje sa skvapalnený pod tlakom. Je veľmi dobre rozpustný vo vode, s kyselinami reaguje za vzniku amónnych solí. Má silné korozívne účinky voči kovom, hlavne voči zliatinám medi.

Dopady na zdravie človeka:

Vo všeobecnosti možno amoniak charakterizovať ako látku toxickú, ktorá však vďaka svojmu prenikavému zápachu, upozorňujúcemu včas na svoju prítomnosť, väčšinou nepredstavuje výrazné riziko pre človeka. Krátkodobá expozícia amoniaku môže dráždiť aj popáliť kožu a oči s rizikom trvalých následkov. Môže spôsobiť podráždenie nosnej sliznice, úst, hltana, spôsobuje kašeľ a dýchacie problémy. Expozícia s vyššími koncentráciami amoniaku môže spôsobiť aj zavodnenie pľúc (edém) a vážne dýchacie problémy. Pri koncentrácii vyššej než 0,5 % obj. (asi 3,5 g.m -3 ) je i krátkodobá expozícia smrteľná. Pri styku so skvapalneným amoniakom vznikajú ťažké omrzliny. Koncentrácia 0,25% obj. pár vo vzduchu je nebezpečná pri vdychovaní po dobu 30 min.

Dopady z hľadiska životného prostredia:

Vo vzťahu k životnému prostrediu ide o látku nebezpečnú. Amoniak je veľmi toxický pre vodné organizmy (predovšetkým ryby), pričom zohráva významnú rolu jeho veľmi dobrá rozpustnosť vo vode. Môže meniť pH – hodnotu ekologických systémov, spôsobuje okysľovanie pôd a podporuje eutrofizáciu vôd (premnoženie rias a siníc).

AUTOMOBILOVÝ BENZÍN

UN kód (identifikačné číslo látky) 1203
Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečia) 33 10

Základná charakteristika:

Bezfarebná až bledožltá prchavá a mimoriadne horľavá kvapalina s typickým benzínovým zápachom. Pary benzínu so vzduchom tvoria výbušnú zmes.

Dopady na zdravie človeka:

Benzín je škodlivý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití.

Príznaky a symptómy: podráždenie kože (pocit pálenia, sčervenenia, opuch, odmastenie pokožky sprevádzané dermatologickými zmenami), podráždenie očí (sčervenanie a pocit rezania), podráždenie dýchacích orgánov (kašeľ, sípavé dýchanie, ťažkosti pri dýchaní, krátky dych), zvýšená teplota. Dýchacie problémy môžu pretrvávať niekoľko hodín po expozícii. Má narkotické účinky, vdychovanie vysokých koncentrácií výparov môže pôsobiť na centrálnu nervovú sústavu a prejaviť sa stratou orientácie, bolesťou hlavy, nevoľnosťou. Dlhodobé vdychovanie môže spôsobiť bezvedomie a smrť.

Dopady na krvotvorbu: anémia, znížená imunita.

Dopady na periférnu nervovú sústavu: nestála chôdza, slabosť svalov.

Dopady na sluchové orgány: dočasne slabší sluch, hučanie v ušiach.

Dopady z hľadiska životného prostredia: Benzín je toxický pre vodné organizmy. Vo vode slabo rozpustný, môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky vo vodnom prostredí.

4. Informácie o spôsobe varovania obyvateľstva a o záchranných prácach

4.1. Varovanie obyvateľstva

Varovanie obyvateľstva je jedno z najdôležitejších opatrení civilnej ochrany. Je vykonávané varovnými signálmi uskutočňovanými prostredníctvom sirén a doplnené hovorenou informáciou.

Zvuk sirény znamená vždy nejaké nebezpečenstvo. Upozorňuje obyvateľov na to, že môže dôjsť alebo už došlo k mimoriadnej udalosti, ktorá ohrozuje životy a zdravie občanov, majetok a životné prostredie.

V meste Kežmarok bola v roku 2015 vybudovaná nová varovacia sieť civilnej ochrany. Pozostáva zo šiestich elektronických sirén.

Varovanie obyvateľstva na povodňou ohrozenom území vykonáva varovacie a vyrozumievacie centrum civilnej ochrany alebo obec podľa osobitného predpisu (§ 3a a § 15 ods.1 písm. f) zákona č. 42/1994 Z. z. o COO). V prípade iných mimoriadnych udalostí, ktoré môžu vzniknúť na území územného obvodu Kežmarok sa varovanie obyvateľstva zabezpečuje varovacou sieťou civilnej ochrany prostredníctvom varovacieho a vyrozumievacieho centra na KS IZS a mesta Kežmarok.

Varovný signál a signál koniec ohrozenia sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, ktorá by mala obsahovať predovšetkým informácie o čase vzniku a druhu mimoriadnej udalosti, o predpokladanom rozsahu ohrozenia a pokyny pre obyvateľstvo. V súlade s § 16 ods. 1 písm. d) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov hlásnu službu (varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb činných pri riešení mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození) pre svojich zamestnancov, osoby prevzaté do starostlivosti, iné osoby a obce, ktoré bezprostredne ohrozujú zabezpečujú právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť, život, zdravie alebo majetok (napr. prevádzkovatelia objektov nakladajúcich s nebezpečnými látkami). Pre zabezpečenie varovania obyvateľstva, vlastných zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti sú títo prevádzkovatelia povinní na území ohrozenom nebezpečnou látkou budovať samostatný systém varovania obyvateľstva tzv. autonómny systém varovania (ďalej len „ASV“). V súlade s § 15 zákona MŽP SR č. 7/2010 Z. z. o ochrane pre povodňami (povodňový zákon) hlásna povodňová služba prijíma a poskytuje informácie súvisiace s možným vznikom mimoriadnej udalosti na základe ktorých sa s využitím informačného systému civilnej ochrany zabezpečí včasné varovanie obyvateľstva.

VAROVNÉ SIGNÁLY CIVILNEJ OCHRANY:

Názov signálu	Tón	„hovorené slovo“
Povodeň	Šesťminútový stály tón sirény	„pozor, ohrozenie vodou“ 3x na konci varovného signálu
Požiar	Dvojminútový kolísavý tón sirény	„pozor, ohrozenie požiarom“ 3x na konci varovného signálu
Ohrozenie čpavkom	Dvojminútový kolísavý tón sirény	„pozor, ohrozenie čpavkom“ 3x na konci varovného signálu
Ohrozenie chlórom	Dvojminútový kolísavý tón sirény	„pozor, ohrozenie chlórom“ 3x na konci varovného signálu
Chemický poplach	Dvojminútový kolísavý tón sirény	„pozor, chemické ohrozenie“ 3x na konci varovného signálu
Radiačný poplach	Dvojminútový kolísavý tón sirény	„pozor, radiačné ohrozenie“ 3x na konci varovného signálu
Vzdušný poplach	Dvojminútový kolísavý tón sirény	„pozor, vzdušný poplach“ 3x na konci varovného signálu
Všeobecné ohrozenie	Dvojminútový kolísavý tón sirény	——————-
Všeobecné ukončenie	Dvojminútový stály tón sirény	——————-
Koniec ohrozenia	Dvojminútový stály tón sirény	„pozor, koniec ohrozenia“ 3x na konci varovného signálu
Skúška sirén	Dvojminútový stály tón sirény	„pozor skúška sirén“ 3x na začiatku varovného signálu „koniec skúšky sirén“ 3x na konci varovného signálu

4.2. Záchranné práce

V zmysle vyhlášky MV SR č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany sa v súvislosti so vznikom možnej mimoriadnej udalosti vykonávajú záchranné práce ako činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku ako aj na odsun z ohrozených alebo postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenia šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

Záchranné práce sa vykonávajú zložkami integrovaného záchranného systému, útvarmi policajného zboru a osobami povolanými na osobné úkony.

Pre prípad vzniku akejkoľvek mimoriadnej udalosti sa vykonávajú najmä tieto činnosti:

varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou a pri zmenách situácie počas vykonávania záchranných prác;
vykonávanie prieskumu a pozorovania na postihnutom území s cieľom vyhľadať postihnuté osoby a vyznačiť životu nebezpečné úseky;
vyslobodzovanie postihnutých osôb z trosiek zničených a narušených budov, vrakov dopravných prostriedkov, z horiacich budov a pod.;
zabezpečenie prívodu vzduchu a vody osobám v zavalených priestoroch;
poskytovanie prvej predlekárskej pomoci a neodkladnej zdravotníckej starostlivosti zraneným osobám vrátane odsunu postihnutých do zdravotníckych zariadení (vykonávajú príslušníci hasičského záchranného zboru a rýchlej lekárskej pomoci);
lokalizácia a likvidácia požiarov ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky,
vykonávanie hygienickej očisty postihnutých osôb;
regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov na postihnutom území s dôrazom na zamedzenie vstupu osôb a techniky do ohrozenej oblasti;
uzavretie postihnutého územia;
odsun nezranených osôb z postihnutého územia;
núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie osôb, ktoré sú následkom mimoriadnej udalosti bez základných životných potrieb;
pozorovanie postihnutého územia;
poskytnutie veterinárnej pomoci postihnutým zvieratám a vykonanie veterinárnej očisty;
uvoľňovanie určených cestných komunikácií a železničných tratí, vytvorenie priechodov a prejazdov potrebných na vykonávanie záchranných prác;
zachytávanie ropných produktov na vodných plochách a tokoch;
identifikácia, odsun usmrtených osôb;
psychologická a duchovná pomoc.

4.2.1. Záchranné práce pri úniku nebezpečnej látky v objekte

V rámci záchranných prác sa vzhľadom na povahu a rozsah možných mimoriadnych udalostí v objektoch nakladajúcich s nebezpečnými látkami vykonávajú okrem všeobecných záchranných prác aj tieto činnosti:

varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou (vykonáva prevádzkovateľ objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou prostredníctvom ASV);
individuálna ochrana osôb v kontaminovanom priestore a ich odsun (prevádzkovateľ objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti špeciálne prostriedky individuálnej ochrany; obyvateľstvo využíva improvizované prostriedky; odsun osôb z ohrozeného priestoru zabezpečuje obec v spolupráci s hasičským a záchranným zborom, políciou a prevádzkovateľom objektu);
lokalizácia a likvidácia úniku nebezpečnej látky, zabránenie jej šíreniu (vykonáva hasičský a záchranný zbor);
pozorovanie, monitorovanie postihnutého územia, meranie prípustných hygienických hodnôt nebezpečnej látky v ovzduší (vykonáva hasičský a záchranný zbor, prevádzkovateľ objektu, v špecifických prípadoch sa môže požadovať nasadenie výjazdovej skupiny Kontrolného chemického laboratória CO v Jasove);
odsun (evakuácia) nezranených osôb z ohrozeného územia (vykonáva mestoc v spolupráci s policajným zborom a mestskou políciou v zmysle spracovaných evakuačných plánov).

Uvedené záchranné práce sa vykonávajú predovšetkým silami a prostriedkami základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému vrátane využiteľných síl a prostriedkov prevádzkovateľa objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou NL a mesta. Pre zabezpečenie ochrany obyvateľstva potenciálne ohrozeného pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky je mesto povinné v súlade s § 15 ods. 1 písm. g) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov plánovať, vyhlasovať, riadiť a zabezpečovať evakuáciu a k tomu spracovávať plán evakuácie obyvateľstva obce. Evakuáciu riadi obec prostredníctvom evakuačnej komisie mesta.

Ak je evakuácia vzhľadom na veľkosť oblasti ohrozenia, vyhodnotenú prevádzkovateľom objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou, plánovaná v rámci mesta, evakuáciu plánuje, riadi a zabezpečuje mesto vo svojej pôsobnosti.

4.2.2. Záchranné práce pri povodniach

Povodňové záchranné práce sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni na povodňou ohrozených územiach a povodňou zaplavených územiach. Okrem uvedených činností povodňovými záchrannými prácami sú:

hlásna povodňová služba;
ochrana a zachraňovanie majetku vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej povodňou;
odsun nebezpečných látok z predpokladaného dosahu záplavy územia povodňou;
provizórne dopravné sprístupnenie oblasti, ktorá bola povodňou odrezaná, vrátane výstavby provizórnych mostných objektov a lávok;
zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami;
ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu a telekomunikačných sietí pred poškodením povodňou;
evakuácia;
odčerpávanie vody zo zatopených domov, pivníc, studní, verejnej kanalizácie, žúmp a iných objektov;
dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov a odvoz a zneškodňovanie uhynutých zvierat a iných odpadov;
zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami;
odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, verejných priestranstiev a z komunikácií;
zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia;
iné práce na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia vykonávané na príkaz mesta, orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity alebo na príkaz okresného úradu alebo mesta podľa zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov počas mimoriadnej situácie. Povodňové záchranné práce riadi mesto, okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja podľa zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Povodňové záchranné práce sa vykonávajú v súlade s plánom povodňových záchranných prác ktorý spracováva mesto, okresný úrad a okresný úrad v sídle kraja. Obsah povodňových plánov vrátane povodňového plánu záchranných prác je stanovený vyhláškou MŽP SR č. 261/2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania.

5. Úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti

Po vzniku mimoriadnej udalosti a vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú základné úlohy a opatrenia:

varovanie obyvateľstva a vyrozumenia osôb činných pri riešení mimoriadnych udalostí;
realizuje sa v zmysle bodu 4.1.
záchranné práce silami a prostriedkami z územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia
mesto a Okresný úrad Kežmarok vedú zoznamy využiteľných síl a prostriedkov pri záchranných prácach rámci svojho územného obvodu;
dotknuté obce, mestá a Okresný úrad Kežmarok spracovávajú plány evakuácie v zmysle vyhlášky MV SR č. 328/2012 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o evakuácii;
núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie
obce, mestá a Okresný úrad Kežmarok majú spracovaný prehľad ubytovacích a stravovacích zariadení využiteľných v prípade mimoriadnej udalosti na zabezpečenie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania, ktorý je súčasťou plánu núdzového zásobovania a núdzového ubytovania;
podľa potreby obce uzatvárajú s prevádzkovateľmi ubytovacích a stravovacích zariadení dohody o zabezpečení núdzového zásobovania a núdzového ubytovania;
použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému
základné zložky integrovaného záchranného systému:

– hasičský a záchranný zbor,

– záchranná zdravotná služba,

– kontrolné chemické laboratórium CO,

– horská záchranná služba,

– banská záchranná služba.

6. Podrobnosti o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany

Ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva je možné získať priamo na mestskom úrade a na Okresnom úrade Kežmarok, odbore krízového riadenia.

Spracoval: Ing. Ladislav Melikant

Schválil: PhDr. Mgr. Ján Ferenčák

primátor mesta

Aktualizácia vykonaná : 26. 01. 2024