Podujatia

Eva Končeková, akademická maliarka, predsedníčka Klubu kežmarských výtvarníkov

Vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, odbor voľná maľba a gobelín. Po skončení školy sa stala zakladateľkou výtvarného odboru vtedajšej Ľudovej školy umenia v Kežmarku. Učila aj  na Základnej umeleckej škole v Spišskej Belej a na záver učiteľského pôsobenia na vtedajšej Združenej  strednej umeleckej škole v Kežmarku. Venuje sa hlavne maľbe, ale aj textilným technikám. Jej hlavnou témou je príroda – lesné a lúčne kvety, ale aj detské portréty a voľné kompozície.

 

Gabriela Kornajová

Vyštudovala strednú umeleckú školu v Kremnici, po jej skončení začala učiť na Ľudovej škole umenia v Tatranskej Lomnici, po roku prešla do ĽŠU v Kežmarku, kde pôsobí doteraz. Vzdelanie si doplnila v Ružomberku. Jej témy sú blízke prírode, okrem maľby – väčšinou akrylom – sa venuje aj maľbe na hodváb, v ktorej sa prejavuje jej cit pre farebnú harmóniu a dekoratívnu kompozíciu.

 

František Žoldák

Rodák zo Spišskej Novej Vsi, maturoval na vtedajšej „jedenásťročke“ a študoval aj dejiny umenia v Bratislave. V rokoch 1967 až 2003 pracoval v Tatranskej galérii v Poprade, najprv ako riaditeľ, neskôr ako galerista. Sám sa venuje hlavne krajinomaľbe, ale aj abstraktným témam. Jeho krajiny zaznamenávajú mestské a dedinské zákutia, ktoré študuje na cestách hlavne okolitých miest a obcí. Druhou témou je preňho hra s farbami a plochami, pri ktorých ho inšpiruje hudba a citové zážitky. Zaoberá sa maľbou  a kresbou rôznymi technikami.

 

Rudo Rabatin

Popradčan, ktorý sa pridal do nášho kežmarského klubu a je jeho veľkou posilou. Je predovšetkým maliar, ale vyštudoval  kombináciu matematika a výtvarná výchova na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Bol riaditeľom Tatranskej galérie v rokoch, keď vznikla idea využiť na galériu chátrajúcu budovu elektrárne. Od začiatku sa zúčastňuje na rôznych plenéroch a aktívne vystavuje nielen  na kolektívnych výstavách, ale hlavne samostatných, aj v zahraničí (v Poľsku a ČR). Je tiež členom Umeleckej besedy  slovenskej. V jeho tvorbe dominuje farebnosť aj inšpirácia hudbou. Kompozície zaujmú pohybom a dramatickým zobrazením hlavne prírodných, ale i duševných zážitkov.

 

Klára Korkošová

Pochádza zo známej kežmarskej umeleckej rodiny. Otec Andrej Korkoš bol úspešný rezbár, ktorý zanechal  po sebe dielo pripomínajúce ťažký život v minulosti, ale plné lásky k ľuďom, drevu a umeniu. Jeho deti sa všetky uplatnili vo výtvarnej tvorbe. Klára je jeho jediná dcéra, učí na Základnej umeleckej škole v Rakúsoch a je momentálne jedinou členkou, ktorá pravidelne obohacuje naše výstavy svojimi drevorezbami či asamblážami, ktoré majú vždy precízne spracovanie a hlbokú myšlienku.

 

Iveta  Bianca Kovalčíková

Je najnovším členom Klubu kežmarských výtvarníkov, žije v Kežmarku a vyučuje ako súkromná lektorka taliančinu. Vyštudovala odbor tlmočníctvo a prekladateľstvo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Umenie ju zaujalo už na strednej škole v Kežmarku, kde niekoľko rokov navštevovala aj základnú umeleckú školu. Rada sa venuje výtvarným činnostiam, upútala ju technika maľovania mandál, maľba na textile aj maľba akvarelom. Jej motívmi sú hlavne  kvety a krajiny. Prípadne abstraktné kompozície.

 

Alena Trembová 

Kežmarčanka, ktorá vyštudovala výtvarnú výchovu na prešovskej pedagogickej fakulte, neskôr ešte odbor etika, ale až keď v Kežmarku založili združenú strednú umeleckú školu, mohla využiť svoju odbornosť. Rada experimentuje a vždy nás prekvapí novými nápadmi. Blízky je jej aj textil a netradičné techniky. Tentoraz vystavuje voľnú techniku ekoprint, ktorá si zaslúži bližšie spoznanie, aby sme pochopili autorkine myšlienky.

Ľudmila Kisková

Je výtvarným samoukom. Jej pôvodné zamestnanie bolo v zdravotníctve – mnohí si ju pamätáme ako milú sestričku na oddelení ORL. Na dôchodku si našla príjemnú aktivitu, začala maľovať. Zo začiatku bojazlivo, teraz už smelšie maľuje obľúbené kvety a krajiny, predovšetkým tatranské motívy. Z jej maľby cítiť pohodu a radosť. V našom klube je ešte pomerne krátko, ale stala sa jednou z pravidelných vystavujúcich.

 

Jozef Čekovský

Pôvodom Ľubičan a ako maliar samouk, povolaním je  strojný zámočník. Vie však presne, čo chce namaľovať, občas experimentuje. Na jeho obrazoch upúta silné prežívanie námetu, energická práca s farbou a líniou. Expresívne obrazy nezobrazujú len krajiny, ale aj výrazné ľudské vlastnosti, ktoré chce vyjadriť. Členom Klubu kežmarských výtvarníkov je od samotného začiatku.

 

Janka Galliková

Žije v Slovenskej Vsi a vyučuje na Základnej škole Dr. Fischera v Kežmarku. Paralelne s vyučovaním dejepisu a výtvarnej výchovy je na čiastočný úväzok zamestnaná aj na Základnej umeleckej škole v Kežmarku vo výtvarnom odbore. Vo vlastnom výtvarnom prejave hľadá možnosti hlavne v maľbe, ale experimentuje aj s inými výtvarnými technikami a obsahmi. Na prvej spoločnej výstave nás ohúrila veľkými kamennými plastikami. Teraz sa venuje maľbe akrylom a spája maľbu aj s poéziou.

 

Soňa Slavkovská

Vyučuje na Základnej škole Nižná Brána v Kežmarku, ale žije v Poprade. Soňa rada skúša nové postupy, má veľmi jemné farebné videnie. Tentoraz stavila na iný postup – odvážne sa pustila do veľkých formátov a do mohutných detailov v krajine, ktorá nemusí byť celkom realistická.

 

Janka Kučkovská

Vyštudovala  Strednú školu umeleckého priemyslu v Košiciach (odbor grafika) a neskôr si doplnila školu úžitkového výtvarníctva  v Ružomberku. Pracovala ako návrhárka v Tatraľane  a neskôr sa zamestnala na novovzniknutej  Základnej umeleckej  škole pri ZŠ Dr. Fischera v Kežmarku, dnes už spojenú so Základnou umeleckou školou A. Cígera v Kežmarku. Vo svojej práci sa venuje hlavne textilu, maľbe na hodvábe. Od prvých skromných začiatkov sa postupne púšťa aj do väčších projektov. Má cit pre farby, pre menšie, ale i veľkorysé tvary a kompozície.

 

Jana Vaksmundská

Vyštudovala odbor výstavníctvo na Strednej škole umeleckého priemyslu v Košiciach a zamestnala sa ako učiteľka na Základnej umeleckej škole v Kežmarku. Neskôr si doplnila vzdelanie na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Ružomberku. Členkou Klubu kežmarských výtvarníkov sa stala hneď potom. Má záujem o rôzne výtvarné projekty, rada vytvára priestorové objekty, ale venuje sa aj maľbe a keramike.

 

Peter Smik

Žije v Hôrke, vyštudoval Strednú priemyselnú školu v Poprade. Keramiku vyštudoval v Prahe na umeleckej priemyslovke. Odborné a praktické vedomosti získaval na zahraničných stážach a workshopoch. Venuje sa keramickej plastike, komornej a monumentálnej tvorbe s použitím jemnej i hrubej kameniny a porcelánu vypaľovaním v peci. Okrem keramiky sa venuje tvorbe sklenených objektov, pri ktorých využíva fusing (tavenie skla), a výrobe vitráží. Peter šíri svoje keramické vedomosti aj medzi deťmi a mládežou na početných workshopoch.

Informácie

Galéria