Hlasovanie o cenu v súťaži Fénix bolo spustené
- Oddelenie
- Kultúra
Súťaž Fénix je jednou zo súťaží, ktorá inšpiruje, motivuje a podporuje vlastníkov cenných národných kultúrnych pamiatok v neľahkom úsilí o ich záchranu a obnovu. Vyhlásenie 16. ročníka prestížnej súťaže Fénix – kultúrna pamiatka roka sa uskutočnilo 2. novembra minulého roku. Mesto Kežmarok sa do tejto súťaže zapojilo so zrekonštruovanými národnými kultúrnymi pamiatkami redutou a zvonicou. Do súťaže bolo možné prihlásiť tie, v ktorých bol proces komplexnej obnovy národnej kultúrnej pamiatky alebo ucelenej časti národnej kultúrnej pamiatky ukončený v rokoch 2021 a 2022.
Reduta
Hlas kežmarskej redute odovzdáte na tejto adrese
V prvej polovici sedemnásteho storočia obkolesovali Kežmarok zdvojené múry mohutných hradieb s priekopami, ktoré poskytovali mestu dostatočný pocit bezpečia. Preto sa Thökölyovci, páni Kežmarského hradu, rozhodli starú strážnu vežu poblíž radnice prestavať. Nová stavba slúžila na ubytovanie panských hostí, čomu zodpovedal aj jej vtedajší názov – Herrenhaus. Bola to honosná poschodová budova s veľkorysou zlátenou sgrafitovou výzdobou fasád. Jej pôvodnú renesančnú podobu dokladuje aj zachovaná časť klenieb prízemia. Z vtedajšieho Herrenhausu pochádza aj krásny vstupný portál baziliky sv. Kríža v blízkosti zvonice. Po porážke povstania Imricha Thökölyho získalo Herrenhaus v roku 1704 mesto a od roku 1705 tu sídlila aj prvá kežmarská tlačiareň Mateja Glasera Vitriariusa. Budova bola v roku 1818 rozšírená do oboch strán a prestavaná v klasicistickom duchu. Zároveň bola stavebne prepojená zo susediacim meštiackym domom, čím nadobudla svoj definitívny pôdorys v tvare „L“. Z čias tejto prestavby pochádza aj pôsobivé podlubie stredového rizalitu frontálnej fasády, zaklenuté otvorenou arkádou.
Budovu vtedy zdobila aj veľká cibuľovitá veža, ktorú zo statických dôvodov odstránili počas stavebných úprav v roku 1846. Zostal po nej len náznak, vežička v hrebeni manzardovej strechy s veternou koruhvou. Vo vlyse tympanónu priečelia sa zachoval namaľovaný kežmarský erb a latinský text „VIgILIIs hospItIbVs aC obLeCtaMentIs DestInata“ – Určené pre stráže, hostí (pocestných) a zábavy. Zaujímavosťou nápisu je, že jeho veľké písmená vytvárajú chronostikon – latinský letopočet prestavby (1818). Pôvodné pivnice sú dnes sčasti zasypané. Povesti o podzemnej chodbe, spájajúcej Redutu s radnicou, sa nepotvrdili. Budova Reduty posledných dvesto rokov plnila ubytovaciu a reštauračnú funkciu. Desaťročia tu sídlil hotel Kežmarok a počas prvej československej republiky hotel Grant. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia pribudla kinosála na poschodí a prístavba s obchodmi a kanceláriami. Po rekonštrukcii interiéru v roku 2017 sa poschodie pamiatky využíva ako kino, priestory mestského úradu a Centra podpory regionálneho rozvoja.
Zvonica
Hlas kežmarskej zvonici odovzdáte na tejto adrese
Požiar, ktorý v roku 1521 zachvátil slobodné kráľovské mesto Kežmarok, mal katastrofálne dôsledky. Archívne záznamy uvádzajú, že zhorelo nielen 340 domov, ale aj kostol s vežou. V tej dobe bolo vyzváňanie zvonov jediným spôsobom ako upozorniť na blížiace sa nebezpečenstvo a zvony boli pre mesto jednoducho nevyhnutnosťou. Magistrát sa preto napriek finančným problémom rozhodol postaviť novú samostatnú zvonicu – kampanillu. Nevedno, kedy stavba začala, no trvala zrejme pomerne dlho. Dokazujú to aj nápisy na fasádach. Prvý je na južnej strane a uvádza, že jeho autor tam pracoval v roku 1586. Druhý, pod severnou arkádou, nesie dátum dokončenia zvonice – 18. september 1591. Renesančná zvonica v Kežmarku je právom považovaná za jednu z najkrajších nielen na Spiši, ale vôbec na Slovensku. Jej nádherná sgrafitová výzdoba vraj bola kedysi zlátená, preto ju nazývali aj „Zlatou vežou“. Má pôdorys štvorca, je 18 metrov vysoká a stavbu ukončuje štítová atika so stĺpikmi a palmetami.
Prízemie je presvetlené štrbinovými oknami a zachovali sa v ňom zvyšky valenej klenby a hrubšieho muriva, čo vypovedá o staršom jadre zvonice. Charakteristickým znakom zvonice je do strán rozšírené poschodie, presahujúce pôdorys vyvýšeného prízemia. Po obvode je podopreté vysunutými konzolami, ktoré prepojujú oblúčiky. Z troch strán ho presvetľujú dvojité a trojité zvukové arkádové okná. Architektúra fasád je dekorovaná sgrafitovými rímsami, nárožnou sgrafitovou bosážou, slepými arkádami pod atikou a šambránami okien. Výzdoba využíva ornamentálne štylizované motívy rastlín a delfínov. Jej heraldické prvky majú symbolický význam. Orlica znamená oddanosť Svätej rímskej ríši, uhorský znak vyjadruje štátnu a miestnu príslušnosť a erb Kežmarku zdôrazňuje status slobodného kráľovského mesta. Neomietnuté vnútorné priestory sú členené trámovými stropmi s doštenou podlahou. Za autorov stavby sa považujú staviteľ Ulrich Materer a kamenár Hans Steimetz.