Aktuality

Letná turistika je obľúbenou voľnočasovou aktivitou veľkého množstva viac i menej športovo zdatných ľudí. Pobyt vo Vysokých Tatrách či iných pohoriach vie byť v prípade zodpovedného správania sa krásnym zážitkom, no pri podcenení situácie sa tento zážitok vie premeniť na nešťastie či tragédiu. O rady, ako sa správať v horách počas leta a na čo si dávať pozor, sme požiadali horolezca z Centra voľného času Kežmarok Martina Remeňa.

 

V príprave na letné objavovanie krás našich hôr je najdôležitejšie správne odhadnúť svoje schopnosti a dôležitá je aj teória. „Príprava závisí od toho, aké má človek ciele a očakávania. Zložitejšia fyzická príprava pri ľahších túrach nie je nutná. Stačí, ak sa človek počas roka bežne udržuje, chodí na prechádzky alebo vykonáva rekreačné športy. Pri ťažších túrach je potrebná o čosi intenzívnejšia príprava, ale pár ľahších túr v Tatrách pomôže k nabratiu kondície. Všetko je však veľmi individuálne a od svojho tela treba mať reálne očakávania. Dôležitá časť prípravy na túru však nemusí byť iba fyzická, ale aj teoretická. Je dobré, pokiaľ si človek o túre prečíta, pozrie si mapu. V dnešnej modernej dobe je každý údaj ľahko dohľadateľný – od informácie, ako dlho trvá túra, či dokonca aj ako dlho trvajú prechody cez jednotlivé úseky, až po prevýšenie či technickú obťažnosť,“ uviedol Remeň.

Počasie vo vyššie položených miestach je počas letných mesiacov nevyspytateľné a môže sa meniť za omnoho kratší čas, než v bežných podmienkach, preto treba myslieť aj na tento aspekt. „Počasie sa v Tatrách dokáže zmeniť z minúty na minútu. Pokiaľ sa človek vyberie na túru v lete, predovšetkým v nestabilnom období, a má so sebou len krátke tričko a krátke nohavice, v batohu nič rezervné, tak sa ľahko môže stať, že riskuje dokonca až podchladenie z dôvodu náhlej zmeny počasia. Tieto problémy sa dajú vylúčiť sledovaním aktuálnej predpovede počasia, pretože sú dni, kedy býva počasie stabilné, no nebýva to pravidlom. Preto je dobré mať v batohu náhradné oblečenie, ponožky, spodnú i vrchnú vrstvu,“ objasnil Martin Remeň. Čo sa týka obuvi, tak sa odporúča pevnejšia verzia, hlavne do náročnejších terénov. „Na prechádzky okolo Štrbského či Popradského plesa alebo na asfaltové trasy stačia aj botasky, no do vysokohorských terénov sa odporúča trekingová obuv s VIBRAM podrážkou. Je na zvážení ľudí, či využívajú skôr vyššiu (nad členky) alebo nižšiu (po členky) formu topánky,“ pripomenul horolezec z nášho centra voľného času.

Ďalšími dvoma dôležitými činiteľmi, na ktoré si treba dávať pozor, sú terén a strava s pitným režimom, keďže aj podcenenie jednej z týchto súčastí môže viesť k nešťastiu. „Terén v Tatrách je veľmi špecifický. Na značených chodníkoch je veľmi dobre zabezpečený. Stabilné chodníky, reťaze, kramle… Avšak riziko je tu stále. Kde-tu sa objaví uvoľnený kameň, prípadne sa človek nachádza blízko strmých stien a svahov. Toto všetko je na zvážení síl daného turistu. Pokiaľ som v bode, keď to už nezvládam, je na mieste túru ukončiť, bezpečne sa vrátiť a neriskovať žiadne problémy. Ak sa vrátime z túry a z nejakého dôvodu sme nevyšli na vrchol, nie je to prejav slabosti, ale, naopak, znak veľkej mentálnej sily a rozumu. Pretože vystúpiť na vrchol je len polovica cesty. Najdôležitejšie je vrátiť sa bezpečne domov. Tatry tu budú aj zajtra, alebo o sto rokov, ale my nie. Strava a pitný režim sú veľmi dôležité, ale zároveň veľmi individuálne. Odporúča sa minimálne dva až tri litre vody. Nie čistej, ale minerálnej. Telo vykonáva činnosť, namáha sa, spaľuje minerály, ktoré je potrebné doplniť práve minerálnou vodou. Čistá voda zaťaží organizmus. Rovnako je dôležité mať so sebou niečo sladké na energiu pri výstupe a slané na doplnenie ďalších minerálov pri zostupe, aby sme minimalizovali riziko kŕčov“ povedal skúsený horolezec. Najčastejší problém, ktorý prináša nešťastie či tragédie, je podcenenie jednej z týchto skutočností. „Najčastejšie chyby vyplývajú z už vyššie uvedených bodov. Podcenenie oblečenia, kondície, nedostatočné zásoby stravy, pitia, neznalosť a zlé plánovanie túry, nedostatočné sledovanie poveternostných podmienok, prípadne preceňovanie schopností. Človek v dnešnej dobe vidí na sociálnych sieťach množstvo fotiek z hôr a povie si, že keď to zvládli iní, tak predsa to zvládnem aj ja. Vyberie sa napríklad do terénu mimo vyznačeného chodníka a dostane sa do situácie, z ktorej niet cesty späť. V tej chvíli sú dve možnosti: buď si zavolá pomoc alebo skúsi zostúpiť, čo však nie vždy dopadne šťastne. Hory sú krásne, ale rovnako aj kruté, spravodlivé. Chyby málokedy odpúšťajú. Ak už do nich vkročíme, treba im naslúchať a držať sa ich pravidiel,“ zakončil Martin Remeň.

Filip Kubáni, foto: archív Martina Remeňa