Aktuality

Prvá svetová vojna zasiahla do života všetkých ľudí. Jeden z prvých, ktorý padol za rakúsko-uhorskú monarchiu a bol spojený s Kežmarkom, bol pedagóg tunajšej obchodnej školy Bartolomej Baradlai (1883 – 1914).

 

Rožňavčan Baradlai absolvoval ľudovú i časť strednej školy v rodnom meste a časť v Levoči, kam sa presťahovali jeho rodičia. Následne študoval polytechniku v hlavnom meste Uhorska, neskôr prestúpil na prírodné vedy. Od 1. mája 1905 učil na kežmarskom lýceu ako zastupujúci profesor prírodopis, krasopis či zemepis a geometriu. Stihol absolvovať výlet so žiakmi do Popradu, Kvetnice i matejovskej fabriky Scholtz. Koncom školského roka 1905/06 odišiel, aby ho v roku 1908 menovali profesorom obchodnej školy. So žiakmi zažil v apríli 1911 výlet do Dalmácie, Bosny a Hercegoviny.

 

Aktívny život v Kežmarku

Ako učiteľ obchodnej školy sa živo zapájal do spoločenského diania. V decembri 1908 hral postavu starého úradníka Gašpara v ochotníckom divadle usporiadanom korčuliarskym spolkom, ktorého bol členom. Staral sa tiež o osvetu mešťanov, v rámci spolku Slobodné lýceum cez prednášky i diapozitívy priblížil napr. príčiny a dôsledky zemetrasenia v Messine v roku 1908; alebo povahu a zloženie vzduchu, čo spestril viacerými pokusmi. V polovici decembra 1910 ho zvolili za sekretára Spolku kežmarských obchodníkov a živnostníkov, kde sa s predsedom Belóczym postaral o zväčšenie spolkového domu na Starom trhu. Zaujímal sa tiež o spôsob života a zvyky obyvateľov miest a dedín, dejiny Spiša.

 

Propagátor cestovného ruchu

Naše veľhory Bartolomejovi učarovali tak veľmi, že do nich nechodieval len so žiakmi na výlety, ale aktívne sa podieľal na ich rozvoji. Stal sa členom sekcie Uhorského turistického spolku s názvom Tatra, v rámci ktorej budoval a značil turistické chodníky, realizoval trasu zo Zeleného plesa na Jahňací štít. Takisto sa postaral o osadenie skôb a reťazí na Lomnický štít. Na srdci mu ležal aj rozvoj turistického ruchu v Kežmarku. Inicioval vydanie prospektu, kde boli vypísané turistické trasy a ich stručný návod. Nechýbali inzeráty firiem. Vydaný materiál poslal do zariadení v Tatrách, do uhorskej tlače i na súkromné adresy. V kníhkupectve E. Schmidta zriadil informačné stredisko.

 

Na fronte svetovej vojny

Po vypuknutí vojny ho ako poručíka začlenili do 24. honvédskeho pechotného pluku a poslali do Haliče. Podľa spomienok jeho jednotky poznali Bardlaia ako obetavého kolegu, milujúceho otca, ktorý sa cez prestávky v bojoch staral o to, či jeho mužom nič nechýba. Neochvejne stál na čele jednotky, nebál sa nebezpečenstva, šiel vpred i v najväčšom daždi guliek. To sa mu stalo osudným, 28. októbra 1914 padol pri obci Jasienica Zamkova. O smrti informoval jeho nástupca Franz Moldován a dodal, že „neuplynul deň, aby honvédi nemysleli na svojho láskavého poručíka“. Vojaci ho uložili do neoznačeného hrobu. Zásluhou kapitána roty Arthura Hoffmanna sa neskôr podarilo nájsť miesto jeho posledného odpočinku. Vďaka tomu mohli Baradlaiov najstarší brat a švagor exhumovať jeho telesné a postarať sa o prevoz do vlasti. Pohreb, za účasti zástupcov škôl z Kežmarku, sa konal 18. decembra 1916 v Levoči. Takto predčasne pred 110 rokmi, ukončila mladý život osobnosť kežmarského školstva, hospodárstva i poznávania Tatier.

Vladimír Julián Ševc, foto: Múzeum v Kežmarku