Aktuality

Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku obyvatelia mnohých národností a etník. Okrem Slovákov dominovali Nemci, Maďari, Česi a obyvatelia židovského pôvodu. Tí spolunažívali niekoľko desaťročí až do marca 1939, kedy bol vyhlásený Slovenský štát. V septembri 1939 začala druhá svetová vojna a udalosti v meste nabrali rýchly spád.

Začiatok Slovenského národného povstania v Kežmarku

V roku 1942 bolo z Kežmarku vypravených niekoľko transportov so Židmi. Zlom nastal koncom augusta 1944 po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP). Vtedy sa situácia v Kežmarku zásadne zmenila. Mesto obsadili Nemci a stalo sa sídlom viacerých vojenských a bezpečnostných zložiek. Práve v tomto období začalo medzi obyvateľmi Kežmarku a blízkeho okolia rezonovať meno kapitán Spindler.

V Kežmarku sídlila dôležitá nemecká vojenská posádka

V prvých dňoch SNP 30. a 31. augusta 1944 sa o Kežmarok viedli ťažké boje medzi povstaleckými a nemeckými jednotkami. Keďže sa v meste zhromaždilo a vyzbrojilo okolo 1 500 nemeckých mužov, povstalecké velenie v Poprade rozhodlo na Kežmarok zaútočiť. V meste sa totiž nachádzala dôležitá vojenská posádka, s ktorou povstalci počítali, že sa k ním pripojí. Nemeckí muži sa však zorganizovali do jednotiek domobrany – Heimatschutzu. Navyše do Kežmarku z Ružomberka 30. augusta 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva – Feldgendarmerie. Nemci všetky útoky povstalcov odrazili a po príchode Útočného pluku 1. tankovej armády od Nového Targu a Zakopaného prešli do protiútoku. Povstalecké jednotky boli vytlačené späť k Popradu. V bojoch o Kežmarok padlo 24 povstaleckých vojakov a partizánov a deväť Nemcov. Na obidvoch stranách bolo mnoho ranených.

 Pod velením Wolfganga Spindlera

Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla z Poľska 31. augusta 1944 na pomoc aj narýchlo zložená jednotka Wehrmachtu pod velením Hauptmanna – kapitána Wolfganga Spindlera, formálne začlenená do zostavy 1. tankovej armády. Išlo o improvizovanú jednotku, ktorej prvotným cieľom bola evakuácia táborov ríšsko-nemeckých detí na Slovensku, zvanej Kinderlandverschickung z oblasti Vysokých Tatier. V ten deň sa vedúci Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu, nazývaného Reichssicherheitshauptamt – RSHA, Erich Ehrlinger pre situáciu v Kežmarku rozhodol vyslať aj jeden operačný oddiel do tyla Útočného pluku 1. tankovej armády. Sformovaním a vyslaním operačného oddielu poveril Náčelníka nemeckej bezpečnostnej polície a bezpečnostnej služby, označovanej Befehlshaber der Sicherheitspolizei und des SD – BdS v Krakove. V tom čase sa tam nachádzalo dostatočné množstvo personálu zo zrušených úradovní Bezpečnostnej polície – Sicherheitspolizei – Sipo z východnej časti okupovaného Poľska. Išlo teda o mužov s viacročnými skúsenosťami z policajno-bezpečnostného nasadenia v Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine. Za veliteľa operačného oddielu (do polovice októbra 1944 mal oddiel oficiálny názov Oddiel Sipo na východnom Slovensku, až neskôr začal byť označovaný ako Zvláštny oddiel z. b. V. 27, bol vymenovaný SS-Sturmbannführer Walter Liska. Operačný oddiel vyrazil z Krakova 31. augusta 1944 a v noci na 1. septembra 1944 dorazil do Kežmarku. Spočiatku ho tvorilo asi 50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, prevažne etnických Nemcov zo Sovietskeho zväzu. Neskôr po rozšírení územnej pôsobnosti oddielu narástol počet jeho príslušníkov až na 300.

Hotel Zipser Hof

Pôvodne sa štáb operačného oddielu usídlil v hoteli Zipser Hof, v preklade ako Spišský dvor a vo Vile Alexander, nazývanej tiež Kováčova vila pod železničnou stanicou v Kežmarku. Po navýšení personálu a pri narastajúcom počte pozatýkaných obetí príslušníci oddielu zabrali aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy. Zriadili v nich provizórne väzenie, kde zadržiavali zväčša zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome – dnešnej radnici, v budove okresného úradu – stará nemocnica, dnes poliklinika, v kasárňach a v Thökölyho hrade. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov stanice Národnej bezpečnosti v Kežmarku prešlo kežmarským väzením Sipo od 31. augusta 1944 do polovice januára 1945 približne 480 osôb.

Príslušníci oddielu Sipo už 1. septembra 1944 začali s vyhľadávaním a zatýkaním židovského obyvateľstva. Samozrejme, pri nízkom personálnom stave a absolútnej neznalosti miestnych pomerov, boli odkázaní na pomoc domácich Nemcov – členov Heimatschutzu. Do 6. septembra 1944 príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským Heimatschutzom zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli obratí o finančnú hotovosť a cennosti a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým týraním.

Nemecké čistky v Kežmarku

Príchod nemeckých vojenských a policajno-bezpečnostných jednotiek do Kežmarku znamenal akútne ohrozenie života tamojšieho židovského obyvateľstva. Mnohí Židia sa preto ukrývali v provizórnych úkrytoch. Len malej časti prenasledovaných sa podarilo ukryť bez odhalenia, prečkať útrapy zimy a dožiť sa oslobodenia. V celom okrese Kežmarok začalo okrem prenasledovania Židov a Cigánov aj zatýkanie a vraždenie povstalcov, partizánov a civilného obyvateľstva. Nemci zatýkali všetkých, ktorí sa do povstania zapojili, alebo mu akýmkoľvek spôsobom napomáhali.

Keďže kapacita väzenia už nestačila, príslušníci oddielu Sipo začali uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. Cez Zakopané Židov previezli do koncentračného tábora Płaszów. Celkovo malo ísť asi o viac ako 200 osôb. Od 2. novembra 1944 do polovice januára 1945 smerovali transporty z Kežmarku do Prešova a odtiaľ cez Auschwitz-Birkenau do Ravensbrücku a Sachsenhausenu. V polovici januára vypravil Zvláštny oddiel z. b. V. 27 priamo z Kežmarku zvláštny transport, ktorý smeroval do Ravensbrücku. V tomto transporte bolo 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyria chlapci.

Príchod nemeckých bezpečnostných zložiek do Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) zásadne zmenil situáciu v meste. Okrem sfanatizovaných jednotiek Heimatschutzu, ktoré boli zostavené z domácich obyvateľov nemeckej národnosti, do Kežmarku okrem vojenských dorazili aj špeciálne nemecké policajné jednotky. Tie mali bohaté skúsenosti z východného frontu, kde bolo ich hlavnou úlohou vyhladzovanie židovského obyvateľstva. Tieto jednotky obsadili celé mesto a ubytovali sa takmer vo všetkých hoteloch. Zabrali všetky úradné budovy – mestský dom, okresný úrad, okresný súd a ďalšie budovy, pričom za hlavné sídlo si určili Thökölyho hrad. Tam uskutočňovali výsluchy väznených povstalcov. Od začiatku septembra 1944 v priestoroch hradu začali uskutočňovať aj popravy zajatcov. Kým židovské obyvateľstvo deportovali do koncentračných táborov, zajatých účastníkov povstania zastrelili v rohu hradného nádvoria alebo ich zavraždili v priestoroch hradu. Kto ale tieto popravy nariadil a vykonal?

V Kežmarku nie je jasné, kto navrhol popravy

Bežnou praxou v takmer všetkých mestách na Slovensku bolo, že po obsadení mesta nemeckými okupačnými jednotkami hneď za nimi tam dorazili bezpečnostné jednotky. Tie tvorili príslušníci SD – Sicherheitsdienst, Gestapa – Geheime Staatspolizei a Sipo – Sicherheitspolizei. Boli z nich vytvorené pohotovostné a zvláštne oddiely, ktoré v mestách ihneď začali so zatýkaním židovského obyvateľstva, partizánov a ďalších účastníkov povstania. Ihneď začali uskutočňovať popravy zatknutých. V Kežmarku to bolo ale trochu iné. Dodnes nie je jasné, prečo popravy nariaďoval dôstojník Wehrmachtu Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu Sipo SS-Sturmbannführer Walter Liska. Osemdesiat rokov od vypuknutia SNP obyvatelia Kežmarku a okolia nevedeli, kto Spindler vlastne bol. Spisovatelia a publicisti ho v povojnových článkoch označovali ako veliteľa Gestapa, esesáka, či dokonca ako veliteľa oporného bodu SD a Sipo. Nevedeli ani jeho krstné meno, odkiaľ bol a dokedy v Kežmarku pôsobil. Podarilo sa mi to zistiť až tento rok v nemeckom spolkovom archíve.

Kto bol vlastne Wolfgang Spindler?

Wolfgang Spindler sa narodil 11. októbra 1914 v Plauen. V roku 1944 bol nasadený so 75. delostreleckou divíziou v Maďarsku. Odtiaľ bol koncom júla 1944 prevelený do Krakova. Po vypuknutí SNP dostal Hauptmann Spindler rozkaz zorganizovať jednotku v sile roty, ktorej úlohou bola evakuácia táborov ríšsko-nemeckých detí na Slovensku – Kinderlandverschickung z oblasti Vysokých Tatier. Keď ale s rotou na automobiloch 31. augusta 1944 popoludní dorazili do Kežmarku pred mestský dom – radnicu, miestni Nemci ho informovali, že na Kežmarok útočia povstalci. Hauptmann Spindler sa ihneď telefonicky spojil s Generálmajorom Wolfom Dietrichom von Xylanderom, veliteľom úseku Armádnej skupiny Severná Ukrajina v Krakove. Ten mu prikázal mesto brániť. Spindler si svoje veliteľstvo zriadil v Thökölyho hrade – ubytovaný bol vo Vile Alexander pod železničnou stanicou a s miestnym Heimatschutzom zorganizoval obranu Kežmarku. Spindlerovu jednotku tvorilo okolo 400 príslušníkov Wehrmachtu a k dispozícii mal takmer 1 500 vyzbrojených členov Heimatschutzu. Pod jeho velením bola odzbrojená kežmarská vojenská posádka. Začiatkom septembra 1944 Spindler obdržal oznámenie z Krakova, že bol menovaný za vojenského veliteľa Kežmarku. Jednotky Útočného pluku 1. tankovej armády, ktoré do Kežmarku dorazili v ranných hodinách 31. augusta 1944, sa v meste rozdelili a útočili proti povstalcom v smere na Poprad a Levoču.

Účastníkov povstania začali zatýkať a zabíjať

Tak ako v iných mestách na Slovensku, aj v Kežmarku, začali Nemci so zatýkaním účastníkov povstania a židovského obyvateľstva. Rozdiel bol však v tom, že všade inde tieto razie vykonávali pohotovostné a zvláštne oddiely SD a Sipo, v Kežmarku boli tieto úlohy rozdelené. Zatýkanie a deportácie Židov viedol oddiel Sipo a zatýkanie a popravy účastníkov povstania riadil Wehrmacht spolu s Heimatschutzom. Prečo tomu tak bolo vysvetľuje jediný fakt. Vražedné komandá SD a Sipo na východnom fronte, najmä v pobaltských štátoch, využívali na „špinavú prácu“ miestnych nacionalistov a fanatikov naklonených nacistickému režimu. Túto prax pravdepodobne príslušníci Sipo uplatnili aj v Kežmarku. Využívali na to členov miestneho Heimatschutzu a Nemeckej strany – Deutsche Partei – DP, ktorých však po svojom príchode do Kežmarku riadil Hauptmann Spindler, dôstojník Wehrmachtu. Ten sa hneď od začiatku obklopil príslušníkmi Waffen-SS a miestnymi vodcami Heimatschutzu a DP. Zároveň v Tökölyho hrade zostavil vojenský stanný súd, ktorý v Kežmarku v priebehu septembra1944 na smrť odsúdil 22 účastníkov povstania. Tí boli popravení v priestoroch hradu a päť z nich neďaleko Kežmarku. Ďalší dvanásti povstalci a civilisti boli zastrelení v Ľubici, ôsmi vo Veľkej Lomnici, dvaja v Starom Smokovci a štyria v Matejovciach. Všade tam mal dosah Hauptmann Spindler. Ten v Kežmarku pôsobil do 20. októbra 1944.

Vyviazli bez trestu

Spindlerovi najbližší spolupracovníci boli kežmarskí Nemci – Vojtech Lux, Hermann Münster, Juraj Beck a Gabriel Stojan. Všetci boli členmi DP a Heimatschutzu a výraznou mierou sa podieľali nielen na zaisťovaní kežmarských Židov, povstalcov a partizánov, ale aj na účasti na popravách. Okrem toho sa Vojtech Lux zúčastnil minimálne na jednom z dvoch septembrových transportov ako vodič nákladného auta. Okresný ľudový súd v Kežmarku ho za zadržanie minimálne 25 osôb odsúdil koncom januára 1946 na trest smrti obesením. Rozsudok bol vykonaný 14. augusta 1947. Hermann Münster bol odsúdený na 30 rokov a Juraj Beck na 20 rokov odňatia slobody. Správcom väzenia oddielu Sipo v Kežmarku bol SS-Scharführer Walter Melchior. V roku 1966 bolo proti nemu začaté trestné stíhanie, ktoré ale nakoniec zastavili, takže nemohol byť ani odsúdený. Podobné to bolo aj s ďalšími príslušníkmi oddielu Sipo i so samotným Wolfgangom Spindlerom. Za svoje zločiny neboli nikdy odsúdení.

Text a foto: Marcel Maniak