Aktuality

Rastislav Ferulík, Michal Gemza a Martin Krasuľa z občianskeho združenia Nezdolný vrch pátrali po stopách podtatranských „balvanov” stojacich v minulosti v blízkosti mesta Kežmarok viac než desať rokov. Mohol by byť názov mesta spojený s touto megalitickou stavbou z doby bronzovej?

Vzniku samotného mesta Kežmarok sa venovalo množstvo historikov, archeológov, bádateľov a nadšencov. Z historických prameňov je isté, že samotné mesto vzniklo spojením niekoľkých menších osád. Otázkou však zostáva, ako vznikol a čo znamená jeho názov. Aj keď je pomenovaní mesta Kežmarok zaznamenaných vyše 150, význam tohto názvu nie je do dnešnej doby uspokojivo objasnený.

„Ako najstarší názov mesta sa v listine z roku 1269 spomínajú varianty Kaszmark, Kesmark, Kismark, a to v spojitosti s príchodom Sasov. Vysvetlenie tohto pomenovania historici videli v preklade z germánskeho jazyka, kde sa syr povie Käse a trh sa povie Markt. Možno to spojovali aj s jednou z najstarších ulíc Kežmarku Starým trhom. Najstaršie názvy uvedené v rôznych listinách tomu však nenasvedčujú. V žiadnom z nich sa nespomína markt, ale iba mark, čiže skôr územie, značka alebo marka,“ priblížil Martin Krasuľa z o. z. Nezdolný vrch.

Názov mesta podľa nich siaha oveľa, oveľa hlbšie do histórie. „Osídlenie Podtatranskej kotliny je podľa archeologických dôkazov datované do dôb prinajmenšom 3 500 rokov pred našim letopočtom, keď sa pod Tatrami natrvalo usadili prví poľnohospodári. S ich príchodom prišli znalosti z oblasti pestovania plodín, ale aj znalosti merania času. Vtedy to boli skôr obdobia (ročné cykly) vhodné na pestovanie určitých plodín než čas samotný. Na určovanie a odmeriavanie týchto období využívali pohyby Slnka, Mesiaca a hviezd na oblohe. Na tento účel bolo precízne vybrané a určené miesto, na ktorom boli osadené veľké kamene v smere, kde Slnko za Tatry zapadá na začiatku jari (jarná rovnodennosť) a opäť na jeseň (jesenná rovnodennosť), keď sa hospodársky rok končí. Takýmto miestom pri Kežmarku bolo práve Michalské pole, kde kedysi takéto kamene stáli,“ doplnil Krasuľa.

Ako súvisí názov mesta práve s touto megalitickou stavbou?

„Ak by sme vychádzali z najnovších poznatkov a genézy jazykov v strednej Európe a našej oblasti, musíme vychádzať z najstaršieho protoindoeurópskeho jazyka. Z etymologického slovníka Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon, ktorý bol spracovaný v roku 2008 Rickom Derksenom, sa dozvedáme, že staré balto-slovanské slovo *keš/kes v preklade znamená čas. Spojením slov kes a mark by sme mali dostať pôvodný a teda najstarší názov mesta Kežmarok! Čiže, keby sme chceli byť veľmi trúfalí, jednou z možností významu názvu mesta Kesmark (Kežmarok) by mohlo byť miesto kde, alebo odkiaľ sa meral čas. Dôkazom sú nie len „balvany“ z Michalského poľa, ale aj mýtmi opradený Jeruzalemský vrch týčiaci sa hneď za bránami mesta, kde sa podobné kamene v minulosti nachádzali, a tatranský solárno-lunárny kalendár ako výsledok bádania nášho združenia v oblasti archeoastronómie,“ uzatvorilo svoj výskum občianske združenie Nezdolný vrch.

Ondrej Miškovič, foto a zdroj: o. z. Nezdolný vrch

Reakcia na článok od Dr. Andreja Nováka:

V článku uverejnenom v januárovom čísle Novín Kežmarok je uvedené ďalšie možné vysvetlenie názvu mesta  Kežmarok mladými bádateľmi, ktorí vychádzali zo starého balto-slovanského slova keš/kes, ktoré v preklade znamená čas. Spojením slov kes a mark by mal byť najstarší názov  Kesmark – miesto, kde sa meral čas. Dôkazom má byť prastarý megalitický kalendár na Michalskom vŕšku.

Kežmarská historička Dr. Nora Baráthová v monografii „ História Kežmarku (2012)“ v kapitole Pomenovania mesta Kežmarok, uvádza 267 variantov názvu mesta a 12 teórii o tom, aký má názov význam. Najrozšírenejším by mal byť názor, že ide o nemecký názov, ktorý vznikol spojením slov Käse (syr) a Markt (trh), ale zároveň to spochybňuje tvrdením, že v najstarších listinách sa nevyskytuje koncovka markt ale len mark.

Spišský historik Mgr. Miroslav Števík zo Spišského múzea v Spišskej Novej Vsi v publikácii „Putovanie dejinami Spiša (2022)“ v kapitole Käsmark poukazuje, že trhová funkcia priestoru kde sa usadili kežmarskí Sasi  sa odrazila v nemeckom názve osady vo význame trhoviska syrov. Obsah, význam tohto pomenovania bol Kežmarčanom v 13. a 14. storočí úplne jasný, keďže ho tvorili prekladateľné pojmy, ktoré sa v latinskom jazyku  prepisovali v tvare ako Forum Caseorum – trhovisko syrov. Úplne jasno v tom mali všetci seriózni historici, ako bol napríklad  Profesor PhDr. Branislav Varsik, DrSc., či historik a archeológ PhDr. Belo Polla, DrSc., ktorý previedol  archeologický prieskum Kežmarského hradu. Kežmarskí študenti sa zapisovali na Krakovskú univerzitu v stredoveku aj v podobe de Caseo Foro, de Foro Caseorum.

V roku 1269 v latinsky písanej výsadnej listine sa Kežmarok uvádza v tvare „Kasmark“, ale v roku 1301, teda o 32 rokov neskôr, sa v takisto v latinsky písanej listine uvádza, že kežmarský richtár Teodorik a prísažní  sa „in Foro Caseorum“  dohodli o odpredaji  pozemkov (polí) pre belianskeho richtára Tyla a jeho syna Mikuláša, pričom dohoda o odpredaji  bola podpísaná pred význačnými svedkami  „ in Foro Caseorum“.  Význam názvu Kasmark/Kesmark bol  teda známy nielen Kežmarčanom, ale i okolitým obciam či mestám. Dokonca Levoča, ktorá nemala v láske Kežmarok, prostredníctvom levočského richtára a kronikára, Konráda Sperfogela, ako je zaznamenané v Hainovej levočskej kronike, použila   v roku 1517 pre Kežmarok expresívny názov v gréčtine  – Tyropolis (Syrové mesto) a obvinila Kežmarčanov z „ vrodenej zloby a arogancie,   ktorí sa zaviazali prenasledovať  a šikanovať Levočanov“.

Pripomienka, že v žiadnej listine nie je v názve mesta koncovka markt ale mark, je v zozname variácií názvov mesta od Dr. Baráthovej porušená napríklad názvom „Kesmarkt“ z roku 1294, ale aj všetkými koncovkami názvov v podobnom tvare – markh, marckh, marckt, margt. Je potrebné uviesť, že aj prvotný názov z výsadnej  listiny z roku 1269 (Kasmark) je už skomolený. Listina je písaná v latinčine, pričom ju písal notár magister Demeter ,  vicekancelár kráľa Belu IV.  v Stoličnom Belehrade (na území  terajšieho Maďarska), ktorý nemusel ovládať spisovnú nemčinu a do latinského textu zakomponoval  nemecký názov Kasmark, ako ho počul,  pretože názov Käsmarkt v hovorovej reči stráca koncové „t“ (nepočuť ho). Podobným príkladom je názov Belianskeho potoka  tečúceho cez Spišskú Belú, ktorý v starých listinách a na mapách mal názov „Markseifen“ (Trhový potok), nazvaný podľa toho, že tiekol cez  trh (námestie). Do spisovného nemeckého tvaru ho uviedol rodený spišský Nemec, polyhistor Dr. Michal Greisiger, a to v zborníku vedeckých prác z roku 1888 v kapitole o rybách a rybárstve na Spiši, kde Beliansky potok  (Markseifen) už  uvádza v správnom tvare -„Marktseifen“.

Dr. Andrej Novák, Spišský dejepisný spolok