Aktuality

Začiatkom roka sa na nás z každej strany hrnú rôzne štatistiky. Tak tomu bolo aj kedysi, hoci v oveľa skromnejšej miere. Navyše, išlo o údaje, ktoré sú pre skúmanie dejín mesta zaujímavé a podnetné. Ako teda vyzerala štatistika za rok 1914?

 

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1910 žilo v Kežmarku 6 317 ľudí. Väčšinu z nich tvorili osoby nemeckej národnosti, nasledovala slovenská a maďarská. V roku 1914, ktorého druhú polovicu poznačil začiatok prvej svetovej vojny, sa narodilo presne 200 detí. Prevažovali dievčatá, tie prekonali chlapcov v pomere 103:97. Žiaľ, štatistika eviduje i sedem mŕtvo narodených detí, pričom vyššie skóre tiež dosiahli ženy – 5:2. Z pohľadu vierovyznania novorodencov jednoznačne prevažovali rímskokatolíci v počte 122, nasledovalo 47 evanjelikov, 26 židov, dvaja gréckokatolíci a reformovaní, jeden baptista.

Celkový počet obyvateľstva na papieri vzrástol, keďže zomrelo len 131 ľudí. Do tohto počtu spadali aj vojaci z vojnových frontov, ktorí sa liečili v tunajších lazaretoch a umreli. Na druhej strane tu nie sú započítaní Kežmarčania padlí niekde v ďalekej cudzine. Čo sa pomeru týka, umrelo 65 mužov a 66 žien. Z nich 76 rímskokatolíkov, 25 evanjelikov, 2 gréckokatolíci a po jednom gréckoorientálnom (ortodoxnom) a reformovanom. Zvláštnu pozornosť pútajú židia – číselne zomreli v rovnakom počte ako sa ich narodilo, teda 26. Hneď začiatkom roka, 7. januára 1914, sa počet zosnulých rozrástol o tri osoby. Keď pracovník továrne, 15-ročný Johann Vendel prišiel na obed domov, našiel bez známok života rodičov a preňho neznámu ženu, ktorá u nich prespala. Podľa jeho výpovede všetci traja od predošlého večera značne popíjali pálenku a v tejto činnosti pokračovali i ráno. Pri otupení zmyslov a zlou manipuláciou s pecou sa do izby dostával dym a udusili sa.

Napriek neskoršiemu vypuknutiu vojny vstúpilo do manželstva 34 párov. Väčšina sa brala s rovnakým vierovyznaním, iba 9 párov vytvorilo zmiešané zväzky. Svoje šťastie napr. našiel učiteľ evanjelickej ľudovej školy Alfréd Szamueliss, ktorý sa na jar oženil s dcérou miestneho stolárskeho majstra Elsou Gally. Neskôr, už za vojny v septembri 1914, sa vydala učiteľka Štátnej ľudovej školy Paula Fiala, ktorá povedala áno reformovanému farárovi Ludwigovi Sárkánymu. Obaja sa potom odsťahovali do mesta Egrespatak.

Ak to všetko zrátame, vyjde nám, že za rok 1914 sa zvýšil počet obyvateľov mesta o 69 osôb, čo značilo približne jednopercentný nárast mešťanov. Týmto tempom mal Kežmarok prekročiť hranicu 7-tisíc obyvateľov pri najbližšom plánovanom sčítaní obyvateľstva v roku 1920. Po skončení vojny sa očakával nárast pôrodnosti i príliv ľudí z okolitých dedín. To sa napokon nepodarilo, keďže sčítanie z roku 1921 vykázalo necelých 6 500 osôb. Hlavnými príčinami pomalého rastu bol dlhotrvajúci vojenský konflikt a tiež zmenené politické pomery na jeseň 1918, keď z mesta odišlo mnoho príslušníkov maďarskej národnosti.

Dobové pramene, ako vidieť i v tomto článku, ponúkajú rôzne zaujímavosti z bežného života, o ktorých sa zatiaľ nikde v knihách nedočítame.

Vladimír Julián Ševc, foto: Múzeum v Kežmarku