Aktuality

Tkáčska škola má v dejinách Kežmarku osobitné postavenie – vo vtedajšom Uhorsku by sme veľa podobných škôl nenašli, ak vôbec. Kežmarská vznikla v roku 1880. Spočiatku nemala ani vlastnú budovu, žiaci chodili do školy do domu na Starom trhu 11. Situácia sa zmenila v miléniovom roku 1896, keď pri rieke Poprad vyrástla reprezentatívna budova, kde dnes sídli Stredná odborná škola Garbiarska. To už v škole 16 rokov úspešne pôsobil Josef Tschörner.

 

Svoje skúsenosti odovzdával iným

Josef Tschörner, sudetský Nemec, sa narodil pred 165 rokmi, presne 21. marca 1859 v Liberci. Do nášho mesta ho pozvali za účelom podpory tkáčstva na Spiši v roku 1883. Spočiatku pôsobil na tkáčskej škole väčšinou sám, bol riaditeľ aj učiteľ. Vtedy sa vyučovalo aj desať hodín denne. Situácia sa zlepšila v roku 1894, keď škola prešla pod správu štátu. Okrem otvorenia textilného kurzu prišli učiteľské posily, ku ktorým patrili Johann Graumann, Oskar Thiering či Wilhelm Bergmann. Po presťahovaní do novej budovy bol za nového riaditeľa ustanovený Thiering a Tschörner sa stal profesorom. Keď v roku 1911 Thieringa preložili a ustanovili za riaditeľa železiarskej a drevárskej školy v Kluži, jeho nástupcom sa stal Wilhelm Bergmann. Obaja riaditelia mali spoločnú vec, a to, že sa venovali sa hlavne administratívnej činnosti. Vzdelávanie naďalej ostalo v Josefových rukách. Počas prvej svetovej vojny sa vrátil do funkcie riaditeľa, ale vydržal len do zmeny spoločenských pomerov. Nástupom novej štátnej moci bol poslaný do penzie. O tom, že prácu vykonával naplno, svedčí správa z roku 1928 hovoriac, že v Maďarsku neexistuje tkáčsky majster, ktorý by neprešiel jeho rukami. Niet sa čo diviť, na kežmarskej škole strávil 36 rokov.

Veľmi ho dojalo, keď mu kežmarská verejnosť pri príležitosti 25. výročia pôsobenia v tunajšom školstve pripravila banket za účasti 80 ľudí. Odovzdali mu poďakovanie ministra obchodu, dve strieborné vázy, stojace hodiny či vínny servis. Jeho pôsobenie v Kežmarku sa netočilo iba okolo vzdelávania. Ako technicky zdatný človek spolupracoval s tkáčskou firmou Karl Wein & Comp. Podľa prameňov zostrojil mechanické krosná na damaskové tkanie, ktoré daná firma využívala ešte v časoch prvej Československej republiky.

 

Žil pre prácu, na rodinu čas nemal

Josefov osobný život nebol najľahší. Manželka Ida, rodená Matirko, ktorá sa narodila v roku 1860, musela neraz tolerovať, že času na rodinu veľa nemal. O to ťažšie niesol jej nečakanú smrť 11. marca 1916 vo veku 56 rokov, ktorá ukončila ich 30-ročné manželstvo. Vychovávali tri deti: Josefa, Idu a Andreja. Dcéra sa počas prvej svetovej vojny vydala za Eugena Fleischhackera z Klužu a usadili sa v Maďarsku. Najstarší syn Josef mladší sa o otca príkladne staral, keď odišiel do penzie a prejavila sa uňho nešpecifikovaná, bolestivá choroba. Tej niekdajší riaditeľ tkáčskej školy podľahol 25. júna 1928.

Jozef mladší pôsobil asi dve desaťročia ako úradník firmy Karla Weina. Javil sa ako láskavý a pokojný muž, chodil na túry, športoval, bol členom streleckého spolku. Po smrti otca cestoval do Maďarska a pomáhal súrodencom. Čoskoro sa v jeho súkromnom živote objavili okolnosti, ktoré doľahli na jeho mäkkú dušu a dôsledkom duševných ťažkostí a trápení dobrovoľne ukončil svoj život. Náhrobok Josefa Tschörnera st. je na historickom cintoríne dodnes s označením toho, čím sa do kežmarských dejín zapísal ako riaditeľ štátnej tkáčskej školy.

Vladimír Julián Ševc, Foto: Múzeum v Kežmarku