Aktuality

Štatistický úrad Slovenskej republiky pred časom vydal publikáciu o rodinnom správaní populácie Slovenska. Máj je tematicky ladený ako mesiac lásky a na pozadí nových údajov sa nám načrtli zaujímavé skutočnosti pútajúce pozornosť. Priniesla ich hlavne druhá časť publikácie.

 

Rodiny tvorené partnermi bez sobáša

Rodiny tvorené partnermi bez sobáša Štatistický úrad v publikácii najprv pokryl rodiny tvorené manželstvom. Druhú časť uviedol ako zaujímavý pohľad na rodiny tvorené partnermi bez sobáša. „Tá analyzuje rodiny založené manželstvom, rodiny založené kohabitáciou, rodiny osamelých rodičov i alternatívne formy rodinného spolužitia,“ predostrela Jasmína Stauder zo štatistického úradu.

Text začína postrehom, podľa ktorého za posledné tri desaťročia zaznamenala slovenská rodina v spoločnosti výrazné zmeny. „Dochádza k odklonu od tradícií najmä v tom zmysle, že rodičovstvo už nie je spájané tak striktne s manželstvom,“ znie smutné konštatovanie úradu.

Ako vyplýva z uvedeného textu, žiaľ, dnešné rodiny sa nachádzajú vo výraznom odklone od vzoru rodín vytvorených tradičným manželstvom muža a ženy. Konzervatívne poňatie rodiny dnes už nedominuje tak ako v minulosti. Práve naopak, je v hlbokom úpadku.

 

Čo hovoria čísla

Z publikácie vyberieme zopár zaujímavých skutočností. Väčšina z nich vo svetle inštitúcie manželstva nemá povzbudivý charakter. Viac ako 400-tisíc obyvateľov Slovenska žije v rodinných domácnostiach, v ktorých partneri neuzavreli manželstvo, znie prvá z nich. Ide až o 133 498 domácnosti založených kohabitáciou. Tieto zväzky pritom tvoria až alarmujúcich desať percent domácností. Ďalším zaujímavým faktom je, že dve tretiny párov tvoria starší druhovia s mladšími družkami.

V minulosti platilo, že hlavnou skupinou osôb deklarujúcich spolužitie ako druh a družka boli rozvedení obyvatelia. To je dnes už pasé. „Sčítanie ukázalo zmeny v štruktúre kohabitantov podľa rodinného stavu. Až 63 percent osôb v kohabitantskom vzťahu sú slobodní, rozvedené osoby tvoria podiel len okolo 27 percent,“ konkretizujú štatistici.

„V čoraz väčšej miere sa v spoločnosti tolerujú rôzne formy predmanželských párových spolužití. Tie sú vyhľadávané predovšetkým mladými slobodnými osobami,“ uvádza ďalej text a všíma si, že ich primárnou funkciou je testovanie vzťahu pred uzavretím manželstva. „Viaceré signály naznačujú, že mnohé z nich sú trvalejšieho charakteru a v podstate nahrádzajú funkcie manželského zväzku,“ vyhodnotil úrad.

 

Realita v našom meste

V Kežmarku je však stále panuje mierny odklon od celoslovenských pomerov. Náš región je vždy konzervatívnejšie ladený a odráža sa to aj na údajoch. „K 1. januáru 2021 bolo v Kežmarku 268 rodín založených kohabitáciou heterosexuálneho páru, čo tvorí 6,7 percenta z rodinných domácností v meste,“ vyčíslil štatistický úrad pre redakciu Novín Kežmarok. Spresnil, že v tomto type rodín v čase sčítania žilo 818 obyvateľov ( 5,7 percenta populácie Kežmarku).

V Kežmarku je zároveň pomerne vyrovnaný stav oproti spomenutým celoslovenským číslam v nasledujúcich údajoch: „V meste Kežmarok takmer polovica (48,8 percenta) osôb deklarujúcich spolužitie druh a družka sú slobodní, rozvedené osoby tvoria podiel 42,2 percenta a 4,9 percenta má rodinný stav ženatí / vydaté. Zvyšné 4,1 percenta sú vdovy a vdovci.“

Napokon možno skonštatovať, že v meste má stále vysokú dominanciu tradičná inštitúcia manželstva uzatvoreného medzi jedným mužom a jednou ženou. „Rodín založených manželstvom je 2 706 a tvoria viac ako dve tretiny (67,3 percenta) zo všetkých rodín v Kežmarku. V takomto type rodiny žije 8 301 obyvateľov čo predstavuje 57,8 percenta obyvateľov mesta Kežmarok,“ uzavrel štatistický úrad.

Kristián Krempaský, foto: Ondrej Miškovič