Aktuality

Program Európskeho ľudového remesla počas dňa

Vlasta Mudríková

Počas troch dní festivalu sa predstaví viac ako 150 remeselníkov a takmer 800 umelcov, ktorí vystúpia na piatich pódiách. Mesto ožije tisíckami návštevníkov zo všetkých krajín. Pripravili sme pre vás prehľad toho najdôležitejšieho z denného programu.

 

Kandráčovci

Sobota, javisko pri radnici

Ondrej Kandráč založil skupinu odvodenú od svojho priezviska a je jej primášom a lídrom od roku 2004. Členmi sú muzikanti z rôznych folklórnych súborov. Ich repertoár tvoria predovšetkým ľudové piesne v slovenčine i rusínčine v rôznych úpravách a aranžmánoch. Prinášajú hity ako Dva duby, Sokoly, Šaľený východ, Na kostolnej veži, Hokejová a mnohé ďalšie. Vypredávajú koncerty, ako prvá ľudová hudba na Slovensku získali naraz dve platinové platne.

 

Iconito & Zemplín

Nedeľa, javisko pri radnici

Korene sú veľkolepou multižánrovou šou kapely Iconito a folklórneho súboru Zemplín. Prinášajú moderné interpretácie tradičných slovenských ľudových piesní. Spojenie rockovej kapely s folklórnym súborom vytvára jedinečný hudobný zážitok. Vystúpenia plné energie a vášne zachovávajú krásu a autenticitu zemplínskeho folklóru. Na jednom pódiu sa predstaví ľudový orchester, spevácky zbor, tanečný súbor, hudobná skupina a herecké legendy. Spolu 65 účinkujúcich.

 

KESAJ TCHAVE

Nedeľa, javisko na hrade

Kesaj tchave je rómsky súbor, ktorý vznikol v Kežmarku pod vedením Ivana Akimova a jeho manželky Heleny. Súbor združuje rómske deti z východného Slovenska, ktoré prostredníctvom hudby, tanca a spevu prezentujú svoju kultúru a tradície. Kesaj tchave je známy svojou energiou a autenticitou, ich vystúpenia sú plné života a radosti. Projekt je nielen umeleckou platformou, ale aj sociálnym programom, ktorý podporuje vzdelávanie a integráciu rómskych detí do spoločnosti. Súbor účinkoval vo viacerých filmoch a dokumentoch. Aj v týchto dňoch nakrúcajú s veľkou produkciou v uliciach Kežmarku.

 

Suché Karki – mužská spevácka skupina

Nedeľa, javisko pri hrade

Členovia speváckej skupiny sú vyslúžilí vojaci zo Sokolovských kasární v Prešove. Svoje umelecké pomenovanie chceli mať spojené s iniciálami S K. K tomu sa pridal ich vzťah k humoru a láskavej sebairónii, a tak vznikol názov Suché Karki. Vďaka nemu speváci šarišských, zemplínskych a horehronských piesní s regrútskou, vojenskou či ľúbostnou tematikou zažívajú množstvo veselých situácií. S láskou k ľudovej piesni mali možnosť prežiť dva paralelné životy – vo vojenskej uniforme i v šarišskom kroji. V nich, našťastie, reálne zbrane mlčali – stali sa nimi piesne, ktoré sa namiesto výstrelov ľuďom prihovárajú, tešia ich a spájajú.

 

Ifjú Szivek

Sobota, javisko pri radnici

Ifjú Szivek je profesionálne teleso, ktoré sa špecializuje na prezentáciu maďarskej ľudovej kultúry. Sídli v Bratislave a venuje sa interpretácii tradičných tancov a piesní z rôznych regiónov Maďarska a Karpatskej kotliny. Ifjú Szivek kombinuje autentické folklórne prvky s modernými scénickými technikami, čím vytvára dynamické a pútavé predstavenia. Súbor je uznávaný za svoju vysokú umeleckú úroveň a prínos k zachovaniu maďarského kultúrneho dedičstva.

 

TERŇI VOĎI

Sobota, javisko na hrade

Terňi voďi, v preklade mladá duša, je rómsky folklórny súbor, ktorý vznikol pri Súkromnej spojenej škole Biela voda v Kežmarku. Škola patrí k vzdelávacím inštitúciám na Slovensku, ktoré nešíria len vzdelanie v rôznych učebných odboroch, ale kladú dôraz aj na poznanie dejín, kultúry a jazyka Rómov. Pracujú s mladými ľuďmi zo sociálne znevýhodneného prostredia a cez hudbu, spev a tanec sa ich snažia motivovať k vzdelávaniu. Vystúpenia sú plné emócií a radosti zo života. Repertoár súboru je najviac ovplyvnený tradičnou kultúrou Rómov žijúcich na Slovensku.

 

Ľudová hudba pri ZUŠ Lendak

Sobota, javisko pri hrade

Ľudovú hudbu pri ZUŠ v Lendaku vedie folkloristka, primáška a pedagogička Alexandra Bachledová. Žiakov vyučuje hru na husliach. Podtatranská obec má hlboko zakorenenú lásku k folklóru a tradíciám. Na tom stavia aj tamojšia základná umelecká škola, ktorá podporuje kreatívny rozvoj detí a mládeže. Svoje zručnosti prezentujú žiaci na rôznych verejných podujatiach a súťažiach, čím prispievajú k obohateniu kultúrneho života v regióne.

 

Jablonecka – ženská spevácka skupina

Sobota, javisko pri hrade

Jablonecka z Kežmarku je ženská spevácka skupina. Jej cieľom je zachovávať a obnovovať tradície regiónu Horného Spiša. Venuje sa autentickej interpretácii piesňového materiálu, zvykom a tradíciám miestnych goralov. Väčšina repertoáru je interpretovaná bez sprievodu hudby. Len malá časť piesní je s hudobným sprievodom ľudovej hudby Jablonecka. Umeleckou vedúcou speváckej aj hudobnej zložky je Sylvia Zimová.

 

Folklórny súbor Čačina zo Spišskej Novej Vsi

Sobota, javisko pri hrade

Folklórny súbor Čačina zo Spišskej Novej Vsi sa venuje uchovávaniu a prezentácii tradičných piesní, tancov a zvykov zo Spiša. Členovia súboru sú zanietení folkloristi, ktorí sa s láskou a odbornosťou venujú svojim vystúpeniam. Čačina pravidelne účinkuje na festivaloch, folklórnych slávnostiach a iných kultúrnych podujatiach doma i v zahraničí. Vedúci tanečnej zložky Miroslav Beck sa predstaví ako sólista v otváracom programe festivalu Z troch strán Tatier.

 

Folklórna skupina Taľar z Novej Ľubovne

Sobota, javisko pri hrade

Folklórna skupina Taľar z Novej Ľubovne rozvíja goralskú kultúru a zachováva goralské zvyky pre budúce generácie. S najnovším pásmom Spracovávanie ľanu, tak ako to robili generácie pred nami sa odprezentujú v komponovanom programe Doma na Spiši. Za program s ľanovou tematikou získali strieborné pásmo v krajskej súťaži.

 

Ľudová hudba Pasyja

Sobota, javisko pri hrade

Ľudová hudba Pasyja z Kežmarku sa predstaví v programe Doma na Spiši a zahrá do tanca v rámci sobotňajšej ľudovej zábavy pri tancoch národnostných menšín, ktoré na Spiši tvorili jednu veľkú rodinu. Kapela je známa svojím autentickým zvukom, ktorý dosahuje použitím tradičných nástrojov a štýlov hry. Pasyja vystupuje na folklórnych festivaloch, svadbách a iných kultúrnych podujatiach, kde prináša radosť a energiu prostredníctvom svojho umenia.

 

Folklórny súbor Váh z Liptovského Mikuláša

Sobota, javisko pri hrade

Folklórny súbor Váh združuje prevažne študentov a mladých ľudí z okolia Liptovského Mikuláša. Súbor vyberá a spracúva folklórny materiál s využitím pôvodného ľudového odevu z jednotlivých obcí Liptova. V poslednom období venujú pozornosť „strateným“ liptovským obciam ako Strakovany, Šuňava, Malé Veľké Borové. Objavený materiál pretavia do scénickej podoby a prezentujú verejnosti. Radi aj vybočia z tradičných koľají a pri choreografiách popustia uzdu fantázii.

 

Vlasta Mudríková s kapelou

Sobota, javisko pri hrade

Vlasta Mudríková hrou na heligónku a neuveriteľne čistým spevom patrí medzi elitu slovenského folklóru. Prispieva k zachovaniu koloritu ľudovej piesne a folklóru Kysúc. Okrem sólových vystúpení a hry v kapele sa venovala aj štúdiu na Akadémii umení v Banskej Bystrici so špecializáciou operný spev. Aktívne spolupracovala so Štátnou operou v Banskej Bystrici, odkiaľ si ju mnohí pamätajú z hier Giuseppe Verdiho – Nabucco a Simon Boccanegra. V Kežmarku sa predstaví s ľudovou i nábožensky ladenou piesňou, sprevádzaná kapelou.

 

La Speranza

Sobota a nedeľa, javisko pri hrade

La Speranza je komorné zoskupenie piatich dám, ktoré spevom a hrou na hudobných nástrojoch interpretujú piesne ľudové, súčasné i dobové. Skupina prináša poslucháčom autentické zážitky z hudby minulých storočí, pričom kombinuje historickú presnosť s umeleckou originalitou.

 

Folklórna skupina Zaplanjski Vez z Gadzin Han zo Srbska

Počas troch dní na všetkých pódiách

Folklórny súbor Zaplanjski Vez bol založený, aby zachoval srbské tradície. Táto folklórna skupina zoskupuje mladých ľudí a rozvíja lásku k tradičným tancom.

Folklórny súbor Zaplanjski Vez bol založený v roku 2000 v meste Gadžin Han. Má 120 členov, ktorí sú rozdelení do troch oddielov. Dva pre dospelých a jeden detský. Nacvičené choreografie reflektujú srbský život a tradície.

 

Detský folklórny súbor Ďumbier

Sobota, javisko pri radnici

Ďumbier je jeden z popredných detských folklórnych súborov Slovenska. Zachytáva hlavne zvyky a tradície stredného Liptova. Deti vo veku päť až 15 rokov sa bezprostredne a s veselosťou hrajú, spievajú, tancujú a aj hudobný sprievod si robia samy – hrou na tradičné ľudové nástroje. Súbor na území Liptovského Mikuláša pracuje od roku 1968.

 

Detský folklórny súbor Goralik

Sobota, javisko pri radnici

Goralik vychováva deti k pozitívnemu a hrdému vzťahu k odkazu národných a ľudových tradícií slovenského ľudu. Zameriava sa na scénické spracovanie zvykov, hier a tancov Goralov žijúcich pod Tatrami. Tie sú zozbierané z okolitých dedín. Tieto najcennejšie klenoty ľudových tradícií získava súbor neustálou výskumnou prácou. Oživuje tak ľudové tradície tejto oblasti, a tým ich zachováva pre budúce generácie. Združuje deti od štyroch rokov z okolitých základných škôl Kežmarku a jeho okolia.

 

Folklórne súbory Magurák a Maguráčik v spoločnom programe Keď raz budem veľký

Sobota, javisko pri radnici

Kežmarské súbory: Magurák – folklórny súbor bývalých členov Magury v seniorskom veku, detský folklórny súbor Maguráčik, detský folklórny súbor Goralik a hosť – detský folklórny súbor Ďumbier z Liptovského Mikuláša pripravili komponovaný program Keď raz budem veľký v réžii známeho folkloristu Juraja Švedlára.

Mottom spoločného programu je: „Keď raz budem veľký (veľká), chcel by som vedieť tak tancovať ako môj dedo, moja babka, spievať ako moja stará mama, hrať ako môj strýko, ujo, môj otec.“

Toto zahŕňa všetko. Popri sebe budú účinkovať najmladší so staršími až najstaršími – ako svojimi vzormi –, ktorým sa chcú podobať, od ktorých sa teraz ešte len učia, aby sa im neskoršie vyrovnali – ba možno raz v budúcnosti ich aj prekonali.

Všetci majú jednu veľkú lásku: vrelý vzťah k tradičnému ľudovému umeniu, ktorému chcú venovať svoj život, alebo ho už venovali a oddávajú sa mu ešte aj dnes.

Odovzdávanie a preberanie folklórneho bohatstva medzi staršou a mladšou generáciou sa deje podľa troch pravidiel: z nohy na nohu (pri tanci) – z očí do očí (najmä pri remeselných zručnostiach, ale aj tanci) – z ucha do ucha (pri speve a hudbe).

 

Folklórny súbor Skowronki z mesta Bransk v Poľsku

Počas troch dní na všetkých pódiách

Súbor ľudových piesní a tancov vznikol pred takmer štyridsiatimi rokmi na umeleckom zimnom tábore. Od tých čias tvoria teleso viaceré tanečné a vokálne skupiny s členskou základňou 90 detí. Majú bohatý program od národných tancov až po suity z mnohých regiónov Poľska, všetko v krásnych originálnych kostýmoch. Umelecká rodina sa rozrastá – malé škovránky vyrastú a vymenia ich nové malé škovránky, a tak nekonečný kruh zábavy, lásky, dobrodružstva s tradíciou, spevom, hudbou a ľudovým tancom pokračuje.

 

Staročeská hudba Vávra

Piatok, javisko pri hrade

Profesionálna dychová hudba hrá staročeské ľudové melódie a šlágre prvej polovice 20. storočia. Reprezentuje hudbu z Podřipska, ktorá je známa Čechom podobne ako ľudové piesne. Udržiavajú českú ľudovú pesničku stále živú, aby tu bola pre ďalšie generácie. S hrdosťou a úctou.

 

Ľudová hudba Viktora Tešlara a sólisti: Michal Fiľo, Ján Ondrejka, Ľuboslav Chudoba

Počas troch dní na všetkých pódiách

Ľudová hudba pod vedením Viktora Tešlára funguje pri folklórnom súbore Heľpan z Heľpy. Počas svojho pôsobenia sa v nej vystriedalo viacero členov z Heľpy, ale aj z iných horehronských obcí. Venuje sa spracovaniu a zachovávaniu autentického hudobného a spevného folklóru z Heľpy a z Horehronia. Počas svojho pôsobenia navštívila Európske ľudové remeslo v Kežmarku už viackrát. Medzi najvýznamnejšie spolupráce patrí okrem folklórnej skupiny Heľpan aj spolupráca so sólistami Michalom a Matúšom Fiľom, s ktorými sa aj tento rok predstavia na javisku pri hrade v piatkovom a sobotnom programe. Okrem programov ich tiež budete môcť stretnúť aj v remeselnej uličke v stánku píšťalkára a fujaráša Michala Fiľa.

 

Zespol Mlode Podhale z Poľska

Piatok, javisko pri radnici

Univerzitný súbor Mlode Podhale pôsobí na Podhalianskej štátnej odbornej univerzite v Novom Targu.

Prezentuje hudbu, tanec, spev a zvyky Podhalia. Skupina prvýkrát vystúpila na pódiu počas programu Štedrý večer v meste v decembri 2010. Bol to začiatok dnes už značných umeleckých úspechov.

Nemôžu chýbať pri inaugurácii akademického roka, prázdninových stretnutiach akademickej obce, univerzitných dňoch otvorených dverí, prezentáciách diplomov a iných dôležitých udalostiach v živote univerzity.

Podieľajú sa na mnohých projektoch – nehmotné kultúrne dedičstvo regionálnych skupín Podhalia, Spiša a Oravy, v poľsko-slovenských cezhraničných projektoch partnerských miest Kežmarok – Nový Targ.

Sú nositeľmi mnohých významných ocenení. Napríklad za zbojnícky tanec. K ich činnostiam patrí okrem hudby, tanca a spevu aj prenášanie tradícií a zvykov na javisko a starostlivosť o hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo Podhalia.

 

Folklórna skupina Kýčera z Čierneho Balogu

Piatok, javisko pri hrade

Miestny učiteľ pod gesciou Matice Slovenskej založil folklórnu skupinu v roku 1933. Medzi prvé vystúpenia patrila prezentácia na pražských Hradčanoch pred prezidentom Benešom, neskôr v rámci Slovenských dní na Devíne. Kolektív tvoria zástupcovia všetkých vekových kategórií, ktorým učarila krása ľudovej piesne a tanca. Venujú sa hľadaniu a uchovávaniu tradícií ľudu od Čierneho Hrona. Kýčera je pomenovanie pre vrch, ktoré sa používa po celom Slovensku. Najvyšším vrchom s charakteristickým tvarom a trávnatým porastom je Hnilická Kýčera. Toto pomenovanie si do svojich názvov dalo viacero folklórnych skupín v rámci Slovenska.

 

Detský folklórny súbor Jitřenka z mesta Český Krumlov v Česku

Počas troch dní na všetkých pódiách

Detský folklórny súbor Jitřenka z mesta Český Krumlov spracováva pôvodné tance z oblasti Doudlebska, Českokrumlovska, Křemežska a Zlatokorunska. Jitřenka rozdáva radosť spevom a tancom s viac ako štyridsiatkou detí, ktoré navštevujú súbor v dvoch oddeleniach. V rámci súboru pôsobia dve typické české dychové muziky s gajdami. Jedna zložená z detských a druhá z dospelých muzikantov. Na scéne je už takmer päťdesiat rokov.

 

Ľudová hudba Galabanda z Liptovského Mikuláša a sólisti

Piatok, javisko pri radnici a pri hrade

Ľudová hudba Galabanda do Kežmarku prinesie nový koncertný liptovský repertoár. Zahrajú v otváracom programe Z troch strán Tatier, ktorý režijne pripravila Alexandra Bachledová v kombinácii s domácou Magurou a tiež poľským súborom z Podhalia. Vo večernom programe Liptovské tanečnô zahrajú do tanca a v spolupráci s lektormi aj tanečným krokom vo folklórnom štýle divákov priučia.

 

Folklórny súbor Mladosť z Dubnice nad Váhom

Piatok, javisko pri radnici

Mladosť z Dubnice nad Váhom vznikla ako súbor študentov. Okrem pôvodných choreografií z oblastí, ako je Terchová, Trenčín, Horehronie, Čičmany, Detva, Goral a Zemplín sa venujú svojmu srdciam blízkemu dubnickému regiónu a Ilavskej kotline. Na týchto základoch vznikla aj folklórna spevácka skupina Dubnička, ktorá účinkuje pod záštitou súboru. Súbor patrí k najvýznamnejším nositeľom ľudových tradícií v regióne. Získal prestížne ocenenie Mikuláša Senku a vydané má hudobné nahrávky.

 

Gruppo folkoristico Manghin a Manghina Galliate

Počas troch dní na všetkých pódiách

Folklórna skupina Manghin a Manghina z Galliate v provincii Novara v Taliansku bola založená v roku 1971 vďaka ľuďom, ktorí majú radi folklór a ľudové tradície. Svoju činnosť začala skúmaním zvykov osemnásteho storočia, aby ich znovu oživila a zachovala tak pri živote tradície, ktoré by inak zanikli. Skupina má svoj názov podľa dvoch postáv v maskách z Galliate a nosí rovnaké odevy na spoločné nedeľné stretnutia, aké sa používali pred tromi storočiami v Galliate, starej krajine, ktorej názov má pravdepodobne keltský pôvod.

 

 

Folklórny súbor Magura z Kežmarku

Piatok, javisko pri radnici

Domáci súbor Magura patrí k programovým stáliciam EĽRO. V tomto roku oslavuje 70 rokov na scéne. Teleso spracúva a uchováva hlavne folklórne dedičstvo Goralov žijúcich v oblasti Zamaguria, preto si svoj názov odvodili od tohto pohoria. Pod úspech súboru sa podpísali zanietené mená, ktoré ako prvé spracovali cenné goralské hudobné dedičstvo, a to sa šíri ďalej prostredníctvom množstva vystúpení doma i v zahraničí. V tohtoročnom programe festivalu sa predstavia v otváracom programe Z troch strán Tatier po boku účinkujúcich z Liptovského Mikuláša a Noweho Targu.

Ondrej Miškovič, Barbora Kaprálová; foto: internet, archív umelcov a redakcie

Galéria