Aktuality

Projekt pod názvom Šport je cesta sa snaží v dnešnej dobe zameranej na pasívnu prácu pri počítači či na smartfóne opäť zvýšiť záujem o aktívny pohyb v rámci rekreačného tímového alebo individuálneho športu. O prvotnej myšlienke na založenie takéhoto združenia a o jeho samotnom fungovaní sme sa porozprávali s jeho zakladateľom Milanom Glevaňákom.

 

Aká je charakteristika občianskeho združenia Šport je cesta?

Šport je cesta je občianske združenie a nezisková organizácia pôsobiaca v Kežmarku a v jej blízkom okolí. Našou úlohou je podporovať záujem našich členov aj nečlenov venovať sa športu a športovým aktivitám. Našimi heslami sú šport je cesta – šport má spájať a každý pohyb sa ráta. Máme za sebou ako organizátori už dvanásť ročníkov detských letných športových táborov. Počas roka organizujeme rôzne športové krúžky či aktivity, v lete organizujeme tenisové a hokejbalové turnaje. Pod našou záštitou funguje aj jediná amatérska hokejová liga v meste.

 

Aká bola prvotná myšlienka pri založení tohto projektu?

Prvotnou myšlienkou bola láska a vášeň k športu. Keďže sme sa už dlhodobo venovali detským táborom so zameraním hlavne na hokejbal, tak sme vytvorili aj občianske združenie kvôli tomu, aby sme fungovali aj s právnou formou a subjektivitou. Potrebovali sme vlastné identifikačné číslo organizácie, aby sme fungovali ako samostatný klub, čo bolo požiadavkou zo strany slovenského hokejbalového zväzu, keďže v tej dobe sme sa venovali najmä hokejbalu. Mali sme mnoho úspechov v mládeži, kde sme boli majstrami Slovenska, v seniorskej kategórii vicemajstrami Slovenska a niektorí naši hráči boli aj majstrami sveta.

 

Akým všetkým kategóriám sa tento projekt venuje?

Tento projekt sa venuje prakticky všetkým vekovým kategóriám od detí až po dospelých, venujeme sa aj tréningom pre škôlkarov, no rovnako organizujeme akcie pre staršie ročníky. Snažíme sa robiť šport pre deti a ďalších ľudí všeobecne s úsmevom, učíme sa prvky fair-play a hlavne dávame šancu zašportovať si každému, kto má záujem. Nie každý sa stane profesionálnym futbalistom, hokejistom či volejbalistom, ale je dobré sa hýbať bez akéhokoľvek nátlaku na výsledok. Takúto filozofiu používame v Šport je cesta.

 

Aké podujatia či súťaže cez tento projekt organizujete?

Ako som spomínal, zameriavame sa na všetky druhy športov. Je dobré, ak deti vedia z každého rožku trošku a majú vedomosť, že športovať a hýbať sa dá v každom smere. U nás si nájdu pohybové aktivity a cvičenia z rôznych športov ako hokejbal, hokej, futbal, futsal, basketbal, atletika či gymnastika, beh cez prekážky a zahŕňame aj cviky na posilňovanie s vlastným telom a na zvýšenie stability. Máme za sebou mnohé letné tábory, turnaje v hokeji, tenise či hokejbale, cvičenia pre materské školy, ale aj akcie v spolupráci s mestom Kežmarok, akou bola napríklad Kežmarský silák a siláčka v decembri. Na niektorých akciách spolupracujeme aj s kežmarským centrom voľného času.

 

Koľko ľudí je začlenených do tohto projektu?

Na našich akciách počas roka je slušná účasť, čo sa týka samotných detí, takže tomu je prispôsobený aj počet organizátorov z našej strany. Na krúžok je momentálne prihlásených približne 25 detí, na časť pre škôlkarov stabilne chodí približne desať najmladších. Mestskú hokejovú ligu hrávalo 120 hráčov z Kežmarku a okolia. Čo sa týka letných táborov, na tých sa zvyčajne zúčastní dokopy na všetkých turnusoch približne 150 detí. Tieto akcie môžeme organizovať vďaka našim trénerom, animátorom a dobrovoľníkom, ktorí nám vždy radi ochotne pomôžu, za čo som im veľmi vďačný. Špeciálna vďaka patrí aj našim sponzorom a mestu Kežmarok, s ktorým sa vždy vieme dohodnúť na spolupráci.

 

V čom všetkom si myslíte, že môže šport pomôcť ľuďom v dnešnej dobe?

V dnešnej dobe je veľmi dôležité hýbať sa a podporovať deti pri pohybe, pretože doba športu veľmi nepraje. Myslím si, že dnešné deti sa či už v školách, alebo vo svojom voľnom čase nehýbu toľko, koľko by sa mohli. Trávia viac času pri počítači či telefóne. Šport vždy pomáha k zdravému vývinu, pomáha k začleneniu sa do kolektívu. Prostredníctvom športu si dokážeme nájsť viac kamarátov, naučiť sa bojovať a myslieť pozitívne. Keď v športe spadneme, vieme sa rýchlo postaviť a pokračovať ďalej. Túto vlastnosť budú potrebovať deti počas celého svojho života, pretože keď budú starší, vždy prídu v živote nejaké pády a ľahšie sa im potom bude vstávať.

 

Filip Kubáni, foto: archív Milana Gleveňáka