Aktuality

Kedysi nebolo samozrejmé, aby členovia vládnuceho habsburského rodu navštívili Kežmarok. Vo štvrtok 5. septembra 1889, presne pred 135 rokmi, sa však stala výnimka a toto mesto poctil prítomnosťou čerstvý následník trónu, brat rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karol Ľudovít (1833 – 1896) so svojou treťou manželkou Máriou Teréziou.

 

Do Kežmarku zavítali v rámci pobytu v oblasti Tatier, kde pobudli od 3. do 6. septembra 1889. Ich sprievod tvorili taktiež iní príslušníci rozvetvenej kráľovskej rodiny – arcivojvodkyne Klotilda, Mária Dorotea a Margaréta, arcivojvodovia Jozef August a Ladislav.

 

Vybraní Kežmarčania videli hostí skôr

Hostia 4. septembra prešli kočom trasu z Dolného Smokovca do Tatranskej Kotliny. Dostali na nej kvety či včelí med. Kráľovský pár zároveň otvoril Cestu Márie Terézie spájajúcu Starý Smokovec s Tatranskou Kotlinou. Pomenovali ju práve po manželke Karla Ľudovíta. Pri Kežmarských Žľaboch uvítala sprievod kežmarská delegácia pod vedením mešťanostu Ferdinanda Cserépyho; v Tatranskej Kotline mal reč kežmarský advokát August Gresch. Cez deň sa hostia venovali turistike, večer od siedmej prebiehala hostina v kotlinskom hoteli Spišská Belá. Tej sa z nášho mesta zúčastnili mešťanosta, farár Ladislav Babura, major Döller, Theodor Genersich a predsedníčka pobočky Červeného kríža Ludmilla Demiány-Cserépyová. Banket trval do deviatej.

 

Návšteva v Kežmarku

Ráno 5. septembra kráľovský pár odišiel do Javoriny, kde si pozrel panstvo kniežaťa Hohenloheho. Následne sa vydal cez Rakúsy do Kežmarku.

Na hranici obce ich čakal sprievod šiestich kočov s vybranými reprezentantmi mesta. Mešťanostu ťahal štvorzáprah. Vzácni hostia si postupne pozreli fabriku Karla Weina, potom Tromi mostmi prešli vyzdobeným mestom ku radnici. Tam všetkých čakala slávobrána s portrétom Františka Jozefa a početný zástup členov hasičov, Červeného kríža, streleckého spolku i dav nadšených obyvateľov. Po príhovore mešťanostu a odovzdaní kytíc sa sprievod vydal poznávať pamätihodnosti mesta. Karol Ľudovít navštívil hradnú kaplnku i Kostol sv. Kríža, kde sa o sprevádzanie staral farár Babura. Poslednou zastávkou bol artikulárny kostol, tu sa o vrelé prijatie hostí postarali farár Linberger a cirkevný inšpektor Gregor Tátray.

Po asi štvrťhodinovej prehliadke sa hostia rozlúčili a odišli do Popradu. Štvorzáprah dodal Kežmarčan Paul Kolbenhayer, poháňal ho mestský kapitán Georg Oßwald. Zaujímavo vyznieva skutočnosť, že kráľovskí hostia prespali v spacom vozni. Na druhý deň sa vydali do Dobšinskej ľadovej jaskyne, čím ich návšteva Tatier a Spiša skončila.

 

Tragický osud následníka trónu

Po smrti Rudolfa – syna Františka Jozefa, prešlo v januári 1889 následníctvo trónu práve na Karla Ľudovíta. Z toho sa dlho netešil. Na jar 1896 navštívil Palestínu, kde sa napil vody z rieky Jordán, ochorel na týfus a v máji umrel. O jeho skone informovali aj tunajšie noviny Karpathen-Post. Spomenuli, že pred siedmimi rokmi ho vítalo mesto v slávnostnom lesku, teraz sa zahalilo do čiernych, smútočných farieb. Po Karlovej smrti prešlo následníctvo na jeho syna Františka Ferdinanda d´Este, ktorý podľahol atentátu v Sarajeve v júni 1914. To bola zámienka na vypuknutie prvej svetovej vojny. Tá sa dotkla aj viacerých Kežmarčanov. O tom však nabudúce.

Vladimír Julián Ševc, foto: Wikipedia