Aktuality

V poradí 21. ročník predstavenia Krvavé dejiny – ústredného podujatia na Kežmarskom hrade počas festivalu EĽRO – bude tento rok rámcovaný do iného žánru než doposiaľ. Návštevníkov hradu má po novom čakať absurdná čierna komédia.

 

Nová žánrová línia

Experimentálne divadlo exTeatro sa pri tvorbe obsahu tohtoročných Krvavých dejín rozhodlo pre nezvyčajný žáner. Keď sme sa hlavného autora všetkých divadelných predstavení Marcela Hanáčka pýtali, aký názov letné predstavenie ponesie, odvetil nám takto: „Jednoduchý – Lýceum – s podtitulom divadelný sitkom inšpirovaný životom a dielom známych študentov kežmarského lýcea.“

Marcel Hanáček konštatuje, že život a dielo mnohých z nich sú inšpiratívne aj dnes. „Napokon preto boli a sú osobnosťami, lebo dokázali prekročiť rámec svojej doby – a to, čo robili a písali, je nadčasové,“ myslí si. Podotkol, že divadelný sitkom nie je bežný žáner. Načrtol, že pôjde o kontrast oproti minulým rokom, keď exTeatro pokrylo ťažké témy ako odsun spišských Nemcov, holokaust či zložitú rodinnú a sobášnu politiku v rodine Zápoľských.

V celej doterajšej histórii Krvavých dejín ide pritom o novinku, ktorá má potenciál príjemne zaujať. „Ide o absurdnú čiernu komédiu, kde sa budú stretávať živí s mŕtvymi a neživými,“ vysvetľuje Hanáček a zdôraznil, že termíny mŕtvy a neživý nepredstavujú to isté. Dodal, že diváci sa dozvedia o našich spisovateľoch, lekároch, prírodovedcoch a o mnohých ďalších zaujímavostiach.

 

Dominujúca postava v predstavení absentuje

Rozdiel oproti minulým ročníkom Krvavých dejín badať i na fakte, že predstaveniu nebude dominovať nijaká hlavná postava. Je to dané témou samotnou. „Kto je hlavnou postavou v histórii kežmarského lýcea? Kto je najvýznamnejšou osobnosťou? Kto z nich urobil najviac? Kto nás najviac preslávil vo svete? Vieme to povedať? Dá sa to?“ pýta sa Hanáček.

Tento rok chcú autori predstavenia objavovať príbehy tých, ktorí chodievali po uliciach nášho mesta. Z ich životov chcú divákom naservírovať niekoľko zaujímavostí tak, aby sa divák sám rozhodol o jednotlivých osobnostiach a o ich živote čo-to preskúmať. „Vždy sa pýtame: čo ľudia o histórii alebo osobnostiach svojho mesta ešte nevedia? Je niečo, čo by sme pre nich mohli „objaviť“?“ vysvetľuje pozadie príprav Hanáček. „Odpovede hľadáme v knihách, v knižniciach a v digitalizovaných knihách na internete,“ prezrádza s tým, že informácie čerpajú aj od odborníkov. Menuje spisovateľku Noru Baráthovú, Katarínu Slávičkovú z lyceálnej knižnice a svoje bývalé profesorky Máriu Goceliakovú a Máriu Jančekovú.

Autori predstavenia chcú priniesť divákom inšpiráciu – v ponuke jednotlivých osobností. „Rozhodli sme sa veľmi prozaicky – chceme hrať komédiu z nie veľmi dávnej minulosti,“ hodnotí Hanáček. Ak sa bude chcieť divák o jednotlivých osobnostiach dozvedieť niečo viac, bude k tomu samotným predstavením pobádaný. Podotkol, že nechcú divákov násilne vzdelávať, a preto nepôjde o žiadne inscenované životopisy.

Kristián Krempaský, foto: Marcel Hanáček