Aktuality

Jesenných 13 gólov v kežmarskom drese posunulo skúseného útočníka Jakuba Bavoľára do najlepšieho tímu prvej časti ligovej sezóny podľa hlasovania trénerov jednotlivých tímov najvyššej regionálnej súťaže. V rozhovore sme viac priblížili aj priebeh kariéry futbalistu, ktorý si vyskúšal aj druhú najvyššiu súťaž na Slovensku v drese slávnych Košíc a Slavoja Trebišov.

Čo pre vás znamená zaradenie do najlepšieho tímu jesennej časti?

Keďže som hráčom nováčika súťaže, bolo pre mňa prekvapením, že som sa do tohto tímu dostal, avšak som bol veľmi potešený, že som získal dostatočný počet bodov.

Ako hodnotíte jeseň z pohľadu tímového umiestnenia? A ako z vášho vlastného, mohlo byť tých gólov ešte viac?

Čo sa týka jesennej časti, tak môžeme byť spokojní, keďže sme sa umiestnili ako nováčik súťaže po jeseni na piatom mieste. Je mi trochu ľúto začiatku ligy, kde keby sme zvládli niektoré zápasy výsledkovo lepšie, tak to umiestnenie mohlo byť ešte krajšie. Čo sa týka mojich výkonov, tak tých gólov bolo celkom dosť, ale, samozrejme, ako správny útočník nikdy nemôžem byť na sto percent spokojný. Viac ma teší postavenie tímu, ktoré síce, ako som už spomínal, mohlo byť aj lepšie, ale v konečnom dôsledku som spokojný.

Máte nejaký gólový cieľ pre jarnú časť sezóny?

Musím priznať, že gólový cieľ som si nedával ani pred začiatkom súťaže a nedávam si ho ani teraz, avšak bol by som rád, ak by sa mi podarilo zopakovať tých 13 gólov z jesene a hlavne tými gólmi pomôcť mužstvu k dobrým výsledkom, aby sme skončili v tabuľke čo najvyššie.

Hrávali ste aj druhú najvyššiu súťaž v dresoch Slavoja Trebišov a hlavne FC VSS Košice a potom aj FC Košice. Ako na toto obdobie spomínate a ako hodnotíte v porovnaní s druhou ligou podmienky v Kežmarku? Je vôbec možné porovnávať to?

Polrok v Trebišove sa mi hodnotí ťažko, keďže som tam pôsobil počas pandémie. Ale na časy v Košiciach spomínam veľmi rád, vzhľadom na to, že ešte vo farbách FC VSS Košice sa nám aj v podmienkach, aké tam vtedy panovali, podarilo vyhrať druhú ligu, na čo spomínam zo svojej kariéry asi najradšej. Nanešťastie však počas letnej prestávky po tej úspešnej sezóne klub zanikol, takže sme sa už do najvyššej súťaže nepozreli. Na časy v novovytvorenom košickom klube FC Košice spomínam takisto rád, pretože sme sa postupne z tretej ligy dostali do druhej najvyššej súťaže. Podmienky tam boli na vysokej úrovni, najmä čo sa týka tréningových jednotiek, vybavenia aj možností trénovania. Je to zložité porovnávať s Kežmarkom, aj keď aj tu sú podmienky na trénovanie veľmi dobré, máme k dispozícii napríklad umelú trávu v Tatranskej Lomnici a veríme, že v budúcnosti ju budeme mať aj priamo v Kežmarku.

Ako sa zrodil váš príchod do Kežmarku pred takmer jeden a pol rokom? A prečo ste si po odchode z Rakúska zvolil práve 1. MFK Kežmarok?

Nebol som spokojný s prácou a podmienkami v Rakúsku a chcel som sa vrátiť na Slovensko. Do klubu, kde by som hneď od leta bol schopný nastúpiť, aby som nemal nejakú zbytočne dlhú pauzu bez tréningov a zápasov. Prvá iniciatíva prebehla prostredníctvom môjho kamaráta Patrika Gregu, s ktorým som hrával od pätnástich rokov v Košiciach. Spýtal sa, či by som neprišiel pomôcť mužstvu v ceste za postupom do štvrtej ligy, čo bolo vtedy hlavným cieľom. Takisto som bol v kontakte aj s Arbenom Hazrollim, ktorý so mnou hrával v Rakúsku. Potom prišla aj oficiálna ponuka od klubu, či by som sa ku nim nechcel pripojiť. A keďže je priateľka z neďalekého Popradu, tak som prikývol a pokúsil sa nájsť si popri futbale aj zamestnanie v okolí, čo sa mi podarilo. Prestup hodnotím ako veľmi dobrý krok, pretože som zatiaľ v klube veľmi spokojný, je tam super partia ľudí  – od vedenia, po trénera a celý realizačný tím až po kabínu, takže svoje rozhodnutie neľutujem.

 

Filip Kubáni, foto: archív 1. MFK Kežmarok