Aktuality

V Novinách Kežmarok sme v minulosti uverejnili niekoľko článkov o úspechoch kežmarských futbalových odchovancov, ktorí sa presadili aj v najvyššej dorasteneckej súťaži. O ich pôsobení sme sa porozprávali s trénerom a Kežmarčanom Ladislavom Melikantom.

 

Aký čas ste strávili s futbalistami s ročníkom narodenia 2006?

Od pána Nováka som prevzal kategóriu prípraviek pred desiatimi rokmi. Väčšina detí bola vo veku okolo sedem rokov, čiže rok narodenia 2006. Prešiel som s nimi všetky mládežnícke kategórie až do kategórie U15, keď sme reprezentovali kežmarský klub. Strávili sme spolu množstvo času, absolvovali kvantum tréningových jednotiek či zápasov. Zúčastnili sme sa na desiatkach turnajov, i zahraničných. Začali sme s viazaním šnúrok, prvým plačom po nepresnej strele, pokračovali prvými zápasmi, zoznamovaním sa s prvou taktikou, videorozborom a zavŕšili účasťou vo výberoch Východoslovenského futbalového zväzu či vytvorením rekordu v počte strelených gólov v súťaži.

 

Na čo si spomínate najradšej?

Na výbornú partiu. Okrem športových aktivít sa zúčastňovali aj na tých spoločenských. Spolu oslavovali narodeniny, trávili spoločne veľa času. Mali obrovskú podporu rodičov, ktorí nám mnohokrát vytvorili pravú športovú atmosféru.

 

Ako sa vám darilo po športovej stránke?

Našou snahou bolo konfrontovať sa s mestami, ktoré hrali najvyššiu súťaž. Keďže v Kežmarku nie je futbalová akadémia, na zápasy a turnaje sme si pozývali družstvá z prvej ligy. Ani tam sme sa nestratili. Dôkazom sú umiestnenia na prvých miestach a veľa trofejí a spomienkových fotografií. Tu ale nemôžeme hovoriť iba o hráčoch narodených v roku 2006. V každej vyššie spomenutej vekovej kategórii boli vždy športovci dvoch ročníkov. V Kežmarku som teda trénoval chlapcov a dievčatá narodených v rokoch 2005, 2006 a 2007.  A, samozrejme, ak výkonnostne vyskočil niekto ešte mladší, zapojili sme ho do tréningového procesu a zápasov. Z mladších hráčov to boli: Peťo Irha, Hugo Barla, Richard Renner, Marko Václavek, Nikolas Kovalčík, Alex Kovalčík, Daniel Cehula, Martin Pacanovský a mnohí iní.

 

Kedy ste kežmarský klub vymenili za iný?

Po odohraní súťažného ročníka 2020/2021 s kategóriou U15, čiže v lete 2021. V tom období sme z objektívnych príčin v Kežmarku neprihlásili do nasledujúceho ročníka kategóriu U17. Okamžite prišla ponuka z prvoligového dorastu v Poprade. Či už na pozíciu trénera, ako aj na doplnenie hráčskeho kádru. A tak sa v kategórii U16 v mladšom doraste FK Poprad stretli Kežmarčania: Sebastián Duda, Adrián Bretz, Jakub Ilenčík, Matej Melikant, Šimon Hanečák, Janko Zgraja, Natan Rybár. Družstvo ukončilo súťažný ročník na historicky najlepšom mieste popradského prvoligového dorastu. Prvú ligu za U17 v tomto období hrali aj hráči z Kežmarku: Filip Hanečák, Oliver Birošík, Patrik Klimek a z dievčat Annamária Labudová a Karolína Fassingerová.

 

Kto s vami viedol úspešnú kategóriu U16 v Poprade?

Hlavným trénerom bol Jozef Štofko, asistentov sme mu robili s Rastislavom Polakovičom. Sú to skvelí chlapi, bola radosť s nimi spolupracovať.

 

Sledujete ešte futbalové dianie v Kežmarku?

Samozrejme, sledujem. Momentálne trénujem v Spišskej Novej Vsi. Som pri kategórii U19. Pokiaľ je to možné, nevynechám ako divák domáce zápasy kežmarského dorastu a mužov. V doraste ešte hrajú niektorí chalani, ktorých som trénoval. Som rád, keď sa im darí. Muži urobili veľký progres. Pod vedením pána trénera Kocha je radosť im fandiť. Hrajú moderný, pre oko diváka atraktívny futbal. Držím im palce.

 

Čo by ste odkázali svojim už bývalým zverencom?

Že im patrí veľká vďaka za úspešné reprezentovanie mesta Kežmarok. Prajem im, aby boli zdraví a úspešní aj v kategórii dospelých a aby zužitkovali nadobudnuté skúsenosti z nespočetných tréningových jednotiek a ťažkých zápasov, možno aj v drese s kežmarským erbom. Na záver ďakujem za podporu pri rozvoji našej mládeže ich rodičom, mestu Kežmarok, Mestskému športovému klubu, Centru voľného času Kežmarok, Základnej škole Nižná brána, Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava a viacerým fyzickým a právnickým osobám.

Filip Kubáni, foto: archív Ladislava Melikanta