Aktuality

Aspoň na chvíľu sa neponáhľať a spomaliť. Vzdialiť sa od hluku a zamyslieť sa. Pocítiť pokoj a chytiť „nový dych“ do ďalších povinností a náročných dní. Presne toto má adventné obdobie v osobnej praxi človeka znamenať. Predvianočné obdobie odráža pre kresťanov očakávanie veľmi významnej udalosti. Jeho pridanú hodnotu však môže veľmi pozitívne pocítiť každý jeden z nás – veriaci i neveriaci.

 

Štyri sviečky na pekne vyzdobenom venci. Nezapaľujú sa naraz, ale postupne. Vždy v nedeľu. Asi toľko vie o advente každý bežný človek. Advent môžu mnohí vnímať ako chladný čas plný povinností, po ktorom nasleduje tradičná rodinná hostina s odovzdávaním darčekov. V tomto prípade by však určite malo platiť známe „cesta je cieľ“. A práve toto predsviatočné obdobie by sme mali premeniť na jedinečný čas, ktorý sa pozitívne odrazí na našich životoch aj vzťahoch. Môžeme sa zamyslieť „prípadne aj nad tým, či sa nepotrebujeme s niekým zmieriť a udobriť, alebo či nie je niekto, komu by som sa mohol po dlhom čase ozvať, aby sme naozaj Vianoce prežili v pokoji,“ navrhuje Martin Majda, farár a dekan Rímskokatolíckej farnosti Kežmarok, ktorý ďalej dopĺňa, že skutočný zmysel adventného obdobia tkvie v „príprave na príchod Pána Ježiša, kedy si pripomíname, že Boh sa stal jedným z nás. Advent je teda očakávaním. A tiež pripomínaním si, že chcem, aby Boh mal miesto v mojom živote, aby neustále formoval môj život, aby som sa na neho podobal.“

 

Nie sú to len obyčajné sviečky…

Toto obdobie má slúžiť na spomalenie, rozjímanie a duchovný rozvoj napríklad aj prostredníctvom pôstu. „Pôstom sa človek zrieka niečoho, na čo má plné právo. Či jedla alebo nejakej zábavy, mobilu, sociálnych sietí atď. Zrieka sa ich preto, lebo chce dať všetko bokom, aby sa mohol očistiť jeho duchovný zrak,“ opisuje Dominik Petrík, správca Gréckokatolíckej farnosti Kežmarok. Veniec nie je okrúhly náhodou. Kruh totiž symbolizuje Boha a večnosť života v Ježišovi Kristovi, keďže nemá ani začiatok, ani koniec. Svetlo sviečok predstavuje Krista ako Spasiteľa sveta. Každá z nich reprezentuje niečo iné – prvá zapálená sviečka znamená mier, druhá vieru, tretia lásku a štvrtá nádej.

 

Pocíťme advent na vlastnej koži

Ako konkrétne by sa mohol advent odraziť v našich rodinách? Podľa Martina Majdu „je určite dobré mať doma adventný veniec a pravidelne sa pri ňom spoločne pomodliť – a tiež sa pripraviť dobrou svätou spoveďou na celý advent – nečakať až na vianočnú sv. spoveď, ak nemôžeme chodiť na sv. prijímanie. Dokonca by som mohol pridať aspoň jednu rannú tzv. rorátnu svätú omšu do môjho duchovného programu.“

Vzdialenie sa od ruchu môže mať pre človeka veľmi prínosný dopad. Okrem iného sa mu vytvorí aj priestor na hlbšie zamyslenie sa nad sebou, svojimi vzťahmi a životom. Rímskokatolícky farár Martin Majda dodáva: „Myslím, že to môže byť pre nás aj čas pozastavenia sa. Stíšenia, uvažovania, kto je Boh, aké miesto má v mojom živote, o čom budú Vianoce, čo pre mňa znamenajú, či len tú uponáhľanosť, alebo sú pre mňa naozaj časom narodenia Pána – a oslavou jeho veľkého plánu spásy. Toto všetko môžu byť témy, nad ktorými môžeme v advente uvažovať.“ „Pôst je potrebné prežiť aj v srdci. Odpustiť, čo je neodpustené. Vniesť lásku tam, kde chýba,“ dodáva duchovný otec Dominik.

Text: Gabriela Tomajková, foto: Peter Cintula