Aktuality

Biela voda myje predsudky

11_01

„Každý učiteľ by mal odučiť aspoň jeden rok na špeciálnej škole. Výrazne to ovplyvní jeho život po súkromnej aj profesionálnej stránke. Nadobudne dôležité hodnoty.“ Takto znie rada pre všetkých učiteľov z úst Slovenky roka 2021 v oblasti vzdelávania a riaditeľky unikátnej školy v Kežmarku.

 

Najlepšia odmena

Kedysi s názvom „Carpe diem“ (voľný preklad z latinčiny: „Uži si deň“), dnes je známa ako Súkromná spojená škola Biela voda. V čom sa skrýva nevyčísliteľná hodnota tejto školy? Odpoveď nájdeme v jednej vete riaditeľky, Anny Jurgovianovej: „Najkrajšie je pre mňa na ulici stretávať svojich bývalých žiakov, pričom od žiadneho z nich nikdy nepočujem, že nepracuje.“ Hovoríme pritom o škole pre Rómov. Riaditeľka vyvracia zaužívané stereotypy a predsudky o tejto národnosti a všetkým svojou tvrdou prácou dokazuje, že riešenie nezamestnanosti rómskych občanov v krajine existuje. „Nepracuje len ten, koho blokuje vlastná lenivosť,“ konštatuje riaditeľka školy, pričom dodáva, že u nich platí rovnica „Mám školu = mám prácu“. Rómovia, s ktorými má skúsenosti, pracovať chcú. Ak aj nedokončia školu, vracajú sa, aby v dospelosti absolvovali aspoň vzdelávacie kurzy, ktoré ich posunú vpred. Odborné kurzy, ktoré ponúka táto škola externou formou nie sú k dispozícii ani v širšom okolí. Záujemcovia prichádzali dokonca aj z Košíc. Úspešní absolventi dostávajú výučný list, pričom k najžiadanejším remeslám patrí murár, krajčírka, kaderníčka či čašník a pomocné práce v stavebnej a stolárskej výrobe aj ako šička.

 

Vlastní učni ako výborní zamestnanci

Anna Jurgovianová, ktorej aj osobná asistentka je rómskeho pôvodu, riadi pod sebou zamestnancov, z ktorých približne tri štvrtiny tvoria odchovanci tejto školy. Cestu k Rómom nemala vydláždenú zlatom. Vzťah s nimi si postupne budovala svojim čestným prístupom, veľkou profesionalitou a otvoreným srdcom. Sama cíti voči tejto skupine obyvateľstva veľkú zodpovednosť, nakoľko ich dôveru si získavala veľmi ťažko a dlho. Stačilo by raz nedodržať slovo a všetko, čo tak ťažko budovala, by sa mohlo začať rúcať. Anna Jurgovianová vlastnými činmi dokazuje ako je dôležité dávať šance a nesúdiť. Zasvätila tejto práci svoj život a prijala ju ako svoje poslanie. Tam, kde ostatní už dávajú ruky preč, ona ponúka riešenia. „Najťažšia je práca s ľuďmi. My nepracujeme len s mladými študentmi, ale aj s celými ich rodinami, ktoré nám častokrát robia komplikácie,“ opisuje riaditeľka situáciu. K vedeniu školy zameranej na rómsku komunitu ju život dostal postupne. Začalo to vzdelávaním v odbore špeciálna pedagogika, ku ktorej ju doviedol vlastný syn svojou „inakosťou“.

 

Nebojme sa inakosti

„Je tragédia, že v spoločnosti všeobecne nedokážeme akceptovať inakosť niektorých ľudí, sme voči tejto veci otupení, pritom práve tá inakosť býva zdrojom veľkých talentov,“ zdôrazňuje riaditeľka školy, v ktorej sa okrem zdravých študentov venujú aj hendikepovaným. Práve im poskytujú dôležitý pocit socializácie a sebarealizácie. Žiakov s kombinovaným postihnutím v budúcnosti mieni zamestnať na pomocné práce na plánovanom outdoorovom a indoorovom ihrisku pre zdravotne znevýhodnené deti. V súčasnosti školu navštevujú aj študenti s Downovým syndrómom, svalovou dystrofiou či Aspergerovým syndrómom. Vzdelávajú sa formou arterapie i muzikoterapie, pričom každý z nich má svojho asistenta. Škola kladie dôraz na to, aby sa vzdelávaním rozvíjalo konkrétne to, v čom je daný študent šikovnejší. „V tejto oblasti sa máme čo od Rómov učiť! Oni majú k hendikepovaným deťom láskavý prístup. Vychádzajú im v ústrety a držia spolu. Nezabudli byť ľuďmi,“ vyzdvihuje riaditeľka silné stránky národnosti, v ktorej sa ľudia v dnešnom svete žiaľ už rodia s nálepkami menejcennosti a ešte ako nemluvňatá čelia odsúdeniu.

 

Nesnažme sa ľudí pretvárať, ale vyzdvihujme ich silné stránky

„Problém je, že sa ich snažíme prerobiť na svoj obraz, lenže to nie je ani reálne, ani správne. Spoločnosť by mala pochopiť, že v problematike Rómov cesta vedie tam, kde začneme využívať ich potenciál,“ vysvetľuje riaditeľka školy, v ktorej sa okrem remesla vyučuje aj predmet rómsky jazyk, kde sa študenti zoznamujú s históriou a reáliami tejto reči. Škola sa pýši mnohými umiestneniami svojich žiakov na prvých miestach v recitačných súťažiach, pričom k víťazom patria deti končiace nižší ako deviaty ročník ZŠ a pochádzajúce z osád.

 

Vzdelávať, rozvíjať a pomáhať

Škola je výnimočne aktívna, v neposlednom rade organizuje veľkolepý Festival študentského remesla, ktorý pútavou formou zoznamuje deti s remeslom a poskytuje príležitosť skúsenejších remeselníkov odovzdávať svoje zručnosti mladším nováčikom. Starší remeselníci prezentujú remeslo študentom, študenti zase deťom rozprávkovým a hravým štýlom, ktorého súčasťou sú aj vlastnoručne šité historické kostýmy. Financovanie takéhoto podujatia je veľmi náročné, no s materiálnou pomocou mesta a s finančnou podporou sponzorov je reálne. Ďalším významným podujatím tejto školy sa stala módna prehliadka s názvom Na vlnách módy Bielej vody, kde boli prezentované víťazné modely oceňované po celom Slovensku. Hlavnou myšlienkou bolo zoznámiť ľudí so šikovnosťou Rómov, zvýšiť ich šance zamestnať sa a v neposlednom rade aj charitatívna pomoc pre kežmarskú nemocnicu, ktorej škola vypomáha nielen finančnými zbierkami, ale aj materiálne (šitím posteľných obliečok, hniezd či oblečenia pre bábätká na detskom oddelení, počas pandémie zase šitím rúšok). Tento rok sa na prehliadke konala aj tombola, kde primátor mesta Ján Ferenčák vydražil poukazy na oxygenoterapiu a venoval ich kežmarskému Centru Vôľa žiť. Zároveň sa pri tejto príležitosti tento rok vyzbieralo 3-tisíc eur pre oddelenie jednodňovej chirurgie miestnej nemocnice.

 

Financovanie je neustály boj

Škola to aj z dôvodu súkromného titulu v oblasti financovania nemá jednoduché, z vlastných zdrojov sa usiluje postupne realizovať potrebné rekonštrukcie a výstavby. Cieľom je, aby výučba a sebarealizácia študentov napredovala a výučbové prostredie sa nielen spríjemňovalo, ale aj rozrastalo. V súčasnosti škola z dôvodu odchodu učiteľov do dôchodku hľadá chýbajúcich majstrov zdatných v murárčine, stolárčine a odborných predmetoch stavebnej výroby. Všetkých záujemcov preto určite srdečne uvítajú. Riaditeľka na záver odkazuje všetkým mladým ľuďom: „Nikdy sa nevzdávať! Nehľadať dôvod, ale spôsob riešenia. Vždy sa nájde cesta“.

Text a foto: Gabriela Tomajková

Galéria