Aktuality

Kežmarok sa v posledných rokoch postupne rozrástol o nejedno krásne a moderné detské i športové ihrisko. Voľnočasové aktivity detí a mládeže, rovnako ako motivácia k pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu sú témy, na ktorých vedeniu mesta obzvlášť záleží.

 

Primátor má v tejto oblasti jasné ciele

Primátor mesta Ján Ferenčák sa k tejto problematike vyjadril už v minulosti nasledovne: „Ako Európske mesto športu sme sa na začiatku roka zaviazali upraviť a zrekonštruovať športové zariadenia a ihriská. Spolu tak vrátime život a farbu medzi paneláky a do vyblednutých spomienok po športovcoch a mládeži. Nový život vdýchneme aj do pridruženej workoutovej časti.“ Neostalo len pri slovách a dnes môžeme vidieť reálne výsledky v praxi. Nové ihriská sú neustále využívané, vďaka čomu je na sídliskách počuť detský smiech a šantenie. To je pre realizátorov najlepšou pochvalou a pre rodičov vďačnou príležitosťou ako zabaviť svoje ratolesti.

 

Normy sú rozhodujúce

Medzi užívateľmi ihrísk bolo počuť prevažne samé chvály, avšak našlo sa aj pár kritikov, najmä čo sa týka ihriska na ulici Južná. Výčitky boli nasmerované na prácu projektantov a absentujúce bezbariérové prístupy. Peter Justh z oddelenia prípravy investícii nám k tejto veci poskytol jasné vysvetlenie: „Sme si vedomí, že priamy bezbariérový prístup na toto ihrisko chýba. Je potrebné si však uvedomiť, že ihrisko sa nachádza v kopci, na ktorom ani pred výstavbou bezbariérový prístup nebol. Uvažujeme napojiť ihrisko z už existujúcej bezbariérovej rampy, ktorá ja vedľa schodov. K tomu však musíme vypracovať projekt, zaradiť ho do rozpočtu a následne zrealizovať. Sklon v kopci, resp. norma nedovoľuje vybudovať chodník priamo do svahu.“

 

Vo výstavbe ihrísk sa pokračuje bezbariérovo, ale nie je to také jednoduché!

Mesto si uvedomuje nedostatok spomínaného ihriska, avšak je potrebné zdôrazniť, že na prázdnom nevyužívanom priestranstve v rámci možností z pohľadu projektovania, zdrojov a zhotovovania vyrástol malý detský raj a detská radosť, ktorá sa tam šíri každý slnečný deň, stojí za zmienku. „Zároveň je potrebné podotknúť, že bezbariérové prvky detských ihrísk sa do popredia dostávajú až v posledných rokoch. V čase, keď sa ihrisko na Južnej projektovo pripravovalo, sa takéto prvky ešte neprojektovali a z toho dôvodu sa neplánovala ani rampa,“ dopĺňa Justh, ktorý však na záver dodáva veľmi povzbudzujúcu správu: „V rámci nových projektov či už vo vnútrobloku na Ulici Karola Kuzmányho alebo ulici Možiarska sa ráta aj s nájazdovými rampami a prvkami pre imobilných.“ Proces realizácie takéhoto projektu si však vyžaduje splnenie množstva podmienok stanovených Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR). Prvým krokom má byť podanie žiadosti o dotáciu na podporu plnenia funkcií rodiny podľa príslušného zákona a v zákonom stanovenom termíne, konkrétne od 1. novembra do 31. decembra na nasledujúci rozpočtový rok.

Takúto žiadosť musia kompetentní pracovníci radnice vyplniť v elektronickom systéme MPSVR SR. Originál hotovej žiadosti sa následne posiela korešpondenčne na adresu spomínaného ministerstva. Nie je to však také jednoduché. Dotácia totiž môže byť poskytnutá len v tom prípade, ak má mesto zabezpečené krytie výdavkov z mestskej pokladnice, poprípade iných zdrojov. Ich výška musí byť najmenej desať percent z celkového rozpočtu naplánovaného na uskutočnenie aktivít alebo činností, na ktoré žiada dotácie.

 

Projekt musí spĺňať stanovené pravidlá

V rámci procesu žiadania o dotáciu mesto používa vlastný projekt, ktorý musí spĺňať podmienku viacgeneračného priestoru s prvkami bez váhového obmedzenia pre všetky vekové kategórie detí, vrátane detí so špeciálnymi potrebami. Nejde pritom len o deti s obmedzenou schopnosťou pohybu, ale aj o širšie spektrum zdravotných obmedzení (napr. zrakové, sluchové, mentálne…). Chýbať nesmie ani oddychová zóna pre dospelých. Do projektu je nutné zakomponovať aspoň tri inkluzívne prvky, pričom v technickej správe projektu musia byť objasnené princípy inklúzie zvoleného riešenia projektu.

Z poskytnutej dotácie sa financujú iba samotné hracie prvky. V prípade, že preprava, montáž a dosadenie prvkov nie sú súčasťou ceny hracieho prvku, takýto výdavok potom nie je oprávnený, a teda ani preplatený. Vypracovanie projektovej dokumentácie spadá do oprávnených výdavkov v miere päť percent z dotácie.

Po realizácii musí byť inkluzívne ihrisko označené informačnou tabuľou podľa určeného dizajnu zverejneného na webovej stránke MPSVR SR. Povinná udržateľnosť projektu je minimálne päť rokov, a to napríklad formou záruky v danom rozsahu. V réžii mesta ostáva výber dodávateľa, výroba či kúpa hracích prvkov, montáž, osadenie aj terénne úpravy. Aj tieto činnosti však musia byť v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

V neposlednom rade, poskytnutá dotácia musí byť riadne zúčtovaná podľa inštrukcií v predmetnej zmluve o poskytnutí dotácie. Pri voľbe herných prvkov sa má mesto riadiť konkrétnou normou (STN EN 1176 Zariadenia a povrch detských ihrísk) a predložiť platné certifikáty vydané oprávnenou autorizovanou osobou, ktorá je nezávislá od výrobcu. Dopadové plochy, vrátane terénnych úprav majú spĺňať požiadavky ďalšej normy (STN EN 1177) a tvoriť vyhovujúce plochy (betón, štrk, trávnik, guma a pod.). V súčasnosti trápi nejedného Kežmarčana najmä bezbariérový prístup a pohyb v hernom areáli ihriska. Takáto deficiencia by mala byť vďaka vyššie uvedeným skutočnostiam v plánovaných projektoch už vyriešená.

Text a foto: Gabriela Tomajková