Aktuality

Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad si spolu s ostatnými štátnymi archívmi tento rok pripomína 70. výročie organizovaného archívnictva na Slovensku. Archívny fond Magistrát mesta Kežmarok je jedným z najvzácnejších a najrozsiahlejších fondov archívu.

 

Archív sa viacnásobne sťahoval

Štátny archív bol vybudovaný v 50. rokoch 20. storočia na základe vládneho nariadenia ako Okresný archív v Poprade. Touto cestou vznikol podobný archív aj v Kežmarku. Po územnosprávnej reorganizácii Československa v roku 1960 bol archív v Poprade okrem iných zlúčený s Mestským archívom v Kežmarku a Okresným archívom v Kežmarku. Počas svojej 70-ročnej existencie sa musel archív niekoľkokrát presťahovať. Od roku 1995 sídli na Sobotskom námestí v Poprade-Spišskej Sobote. Teritoriálna pôsobnosť Archívu Poprad je v súčasnosti na území okresov Poprad a Kežmarok.

 

Archívny poklad

Historicky najcennejšie písomnosti sa nachádzajú vo fondoch magistrátov deviatich spišských miest, vrátane Kežmarku. Písomnosti pochádzajú z 13. – 20. storočia. Archívny fond Magistrát mesta Kežmarok obsahuje 230,600 metrov archívneho materiálu, viac ako 2000 ks pergamenových a papierových listín z rokov 1291 – 1839, ďalej 4733 úradných a účtovných kníh i registratúrnych pomôcok a 993 archívnych škatúľ spisov. Fond je čiastočne spracovaný, archivári k nemu vypracovali archívne pomôcky.

 

Erbová listina Kežmarku je veľký unikát

Najvzácnejším dokumentom v spomínanom fonde nášho mesta je bezpochyby erbová listina Kežmarku, ktorú vydal kráľ Matej Korvín 13. júna 1463 v Budíne. Listinou bol mestu udelený erb a súčasne právo pečatiť červeným voskom. Je to jediný armáles pre mesto na našom území s erbom namaľovaným v strede listiny. Zvláštnosť armálesu zvýrazňuje chýbajúci opis erbu v texte listiny. Na základe tohto jedinečného vyobrazenia erbu bola erbová listina mesta Kežmarok uznaná v roku 1986 za kultúrnu pamiatku. Erbová listina je písaná na pergamene s rozmermi 49 cm x 61 cm v latinskom jazyku a je k nej privesená pečať z včelieho vosku.

 

Vynímala sa na mnohých exponovaných miestach

V roku 1982 bola listina vystavená v Rakúsku na zámku Schallaburg pri príležitosti medzinárodnej výstavy s názvom Matej Corvin a renesancia v Uhorsku. O rok neskôr bola súčasťou tej istej výstavy prenesenej do Budapešti. V roku 2003 sme ju mohli vidieť na bratislavskej výstave Gotika, usporiadanej k dejinám výtvarného umenia Slovenskou národnou galériou. Na výstave Zlatom a ohňom sa táto listina stala exponátom v rokoch 2010. Listina sa ocitla dokonca aj v Paríži v rámci podujatia Umenie Slovenska na sklonku stredoveku, ktorá sa konala v roku 2011. Na prelome rokov 2013 a 2014 bola súčasťou výstavy Archívne klenoty, ktorá sa konala na Bratislavskom hrade pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky a tiež 60. výročia vzniku jednotnej organizácie archívnictva na Slovensku.

 

Pri listine to nekončí…

Erbová listina však zďaleka nie je jediným vzácnym dokumentom tohto fondu. Významné sú aj mnohé ďalšie privilégiá, ktoré významne ovplyvnili vývoj mesta. Patria k nim napríklad mestské výsady od kráľa Bela IV. z roku 1269, ktoré sa nezachovali v origináli, ale ako jeho potvrdenie cisárom Žigmundom z roku 1399. Za zmienku určite stojí aj dokument ohľadom oslobodenia kežmarských obchodníkov od platenia ciel na území Uhorska z roku 1412 či tržné právo udelené v roku 1419. Zaujímavá je i konfirmácia starých mestských výsad z roku 1435 a právo meča z roku 1438. Raritným dokumentom a najdlhšou zachovanou listinou v Magistráte mesta Kežmarok je listina s dĺžkou 3,32 m potvrdzujúca akt štatúcie (uvedenia do majetku) pre rod Tököli z roku 1656. Súčasťou fondu sa v roku 2021 stali aj dva dokumenty spolu s vedutou mesta, ktoré boli náhodne nájdené vo veži Reduty v sklenenej fľaši popri rekonštrukcii tejto budovy. Nájdené dokumenty boli primátorom mesta odovzdané archívu a uložené v archívnom fonde Magistrát mesta Kežmarok. Archív zabezpečil ich odborné zreštaurovanie. Z fondov spojených s mestom Kežmarok sa procesu reštaurovania podrobila okrem erbovej listiny aj najstaršia zápisničná kniha Streleckého spolku v Kežmarku či ďalších 10 listín a kníh.

 

Aj ďalšie fondy ukrývajú významné dokumenty z Kežmarku

Magistrát mesta Kežmarok je len jedným z archívnych fondov dokumentujúcich bohatú kežmarskú históriu. Nemenej vzácnymi sú novšie archívne fondy, napr. Notársky úrad mesta Kežmarok z rokov 1923 – 1945, Mestský národný výbor v Kežmarku z rokov 1945 – 1990 či fondy Okresný úrad v Kežmarku 1923 – 1945 a Okresný národný výbor v Kežmarku 1945 – 1960. V archíve sú uložené nielen písomností úradov verejnej správy, ale i hospodárskych inštitúcií, súdov, prokuratúry, politických strán, škôl, spolkov, kultúrnych a spoločenských organizácií, zdravotníckych inštitúcií i významných osobností mesta.

 

Práca archivárov je pestrá

Vzácne dokumenty popradskí archivári starostlivo spracovávajú, sprístupňujú a ochraňujú, tak aby ostali zachované aj pre budúce generácie. Kežmarské písomnosti sú bádateľsky príťažlivé, sú často využívané historikmi, archivármi a študentmi. K dispozícií na štúdium sú v bádateľmi archívu každému, kto sa zaujíma o históriu Kežmarku. „Naši“ archivári pravidelne sprístupňujú priestory archívu záujemcom o exkurzie a prezentujú svoju prácu formou prednášok. Dlhodobo spolupracujú s Múzeom v Kežmarku a pripravili niekoľko spoločných výstav. Zároveň kooperovali na príprave výstav venovaných histórii cechov organizovaných počas podujatí Európske ľudové remeslo. V neposlednom rade autorsky spolupracovali na príprave viacerých publikácií venovaných dejinám Kežmarku, napr. 500 rokov športu kežmarského (2014), História Kežmarku od polovice 18. storočia (2017) a Kežmarok – História a tradície (2019).

Martina Šlampová, Gabriela Tomajková, foto: ŠAPO, Archív Poprad

Galéria