Aktuality

Výrub stromov v Kežmarku. Pútavá téma, okolo ktorej bývajú otázniky. Aké faktory vstupujú do hry? Kto vydáva povolenie na výrub drevín a kedy ho netreba? Môže chorý strom dostať druhú šancu? Platí zásada jeden vyťatý strom za jeden zasadený? Nasledovné riadky sa témou zaoberajú v kocke.

Pri téme životného prostredia zvykne v spoločnosti z času na čas rezonovať tematika výrubu drevín. Obvykle sa tak deje, keď z verejných plôch miznú stromy, ktoré tam rástli desiatky rokov. Ako každá iná oblasť – aj výrub stromov má svoje jasné pravidlá. Možno však podotknúť, že je preregulovaná, čo spôsobuje nemalé časové prieťahy.

Či je už žiadateľ o výrub tých-ktorých drevín mesto, právnická osoba či fyzická osoba, platí, že žiadosť možno podať počas celého roka. „Výrub drevín sa vykoná prednostne mimo vegetačného obdobia, t. j. v termíne od 1. októbra do konca februára,“ uviedla Estera Kapolková z úseku životného prostredia spadajúceho pod oddelenie rozvoja mesta a výstavby. Dodala, že počas vegetačného obdobia sa výrub môže vykonať len po jednoznačnom preukázaní, že na danej drevine nehniezdi chránený druh.

Za určitých podmienok výrub nie je potrebné odobriť. „Súhlas na výrub dreviny nie je potrebný na drevinu s obvodom kmeňa do 80 cm (meraných vo výške 130 cm nad zemou) rastúcu za hranicami zastavaného územia obce,“ konkretizuje Kapolková. Pri obvode kmeňa do 40 cm v intraviláne súhlas tiež netreba. Ide o dreviny rastúce v ovocných sadoch alebo záhradách, invázne alebo rýchlorastúce dreviny.

Keď je nutné výrub odobriť, nastupuje správny orgán štátnej správy v prvom stupni. V tomto prípade je ním mesto Kežmarok. Po podaní žiadosti spravidla nasleduje pojednávanie spojené s obhliadkou a ďalšie náležitosti, vrátane informovania dotknutých strán. Ak sa žiadosť schváli, súhlasným rozhodnutím dostáva výrub zelenú.

Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že obciam, ktorých katastrálne územie leží v kežmarskom okrese takéto výruby – na obecnej pôde – obyčajne schvaľuje mesto. Naopak, Kežmarok si sám sebe výrub schváliť nemôže. Odobriť ho musí iná obec, napríklad Ľubica.

Mesto zväčša v súbehu s povolením výrubu nariadi aj náhradnú výsadbu. Vo všeobecnosti platí zásada, že za jednu vyrúbanú drevinu by sa mali vysadiť tri ďalšie, prípadne na inom mieste. Ak už raz padne rozhodnutie, že sa ten-ktorý strom vyrúbe, ide o nezameniteľné riešenie – znamená to, že strom už nedostáva druhú šancu. Preto sa predtým zohľadní množstvo okolností.

Neraz však – ako spíname – v slede procesov vzniknú prieťahy so stratou času. „Spôsobuje ich nesprávne či neúplné vyplnenie žiadosti, a to neuvedenie obvodu kmeňa, druh a zdravotný stav dreviny. Rovnako zlé vyznačenie v katastrálnej mape, prípadne chýba iný doklad umožňujúci identifikáciu dreviny v teréne s vyznačením dreviny,“ vymenúva Kapolková.

Po výrube však náhradné vysádzanie nenastáva automaticky ihneď. „Mnohokrát si ľudia myslia, že po vyrúbaní dreviny je okamžite vysádzaná náhradná výsadba. Tak to ale nefunguje. Náhradná výsadba mesta je starostlivo naplánovaná. Plánovanie zelene je aj súčasťou územného plánovania – mesto ma stanovený termín náhradnej výsadby za každý výrub dreviny,“ uzatvára Kapolková opis ďalších procesov po výrube.

Kristián Krempaský, foto: archív redakcie