Aktuality

Viaceré z pamätných tabúľ boli zmenou politického režimu a výmenou obyvateľstva po druhej svetovej vojne odstránené a zväčša aj nenávratne zničené. Takýto osud postihol aj pamätnú tabuľu Pála Hunfalvyho, pôvodne osadenú na budove dnešného gymnázia Pavla Országha Hviezdoslava.

Počas opravy školskej budovy v poslednej tretine minulého storočia bola z neznámych príčin neodborne odstránená. Jej poškodené a polámané časti boli našťastie dlhé roky odložené v sakristii dreveného evanjelického kostola. Až vďaka iniciatíve Milana Chomu 24. októbra 2008 bola osadená na budove kežmarského lýcea, kde teraz krášli jeho bočnú fasádu, nazvanú iniciátorom Múr vzdelanosti národov a konfesií. Pamätník doplnili novou tabuľou so slovensko-nemeckým textom, na ktorej je spomenutý aj jeho brat Pál (Paul, Pavol), ktorý tiež študoval a pôsobil na kežmarskom lýceu ako profesor a preslávil sa ako zakladateľ vedeckého zemepisu v Uhorsku.

Pôvodný pamätník bol odhalený Pálovi Hunfalvymu, pôvodným menom Paul Hunsdorfer (1810 – 1891), rodákovi z Veľkého Slavkova, ktorý študoval na kežmarskom lýceu a pôsobil na ňom ako profesor práva a riaditeľ. Neskôr sa presťahoval do Budapešti, bol poslancom parlamentu a členom Uhorskej akadémie vied. Považuje sa za zakladateľa modernej maďarskej porovnávacej jazykovedy a etnografie.

Prvé slávnostné odhalenie pamätnej tabule sa uskutočnilo 8. júna 1913. Celý Kežmarok bol vyzdobený vlajkami. Na veľkolepej slávnosti za účasti skoro tisíc ľudí sa okrem žiakov zúčastnili predstavitelia rôznych spoločností, zástupcovia parlamentu, spišskej župy, jednotlivých miest a obcí, Uhorskej akadémie vied, predstavitelia škôl zo Spiša, Prešova a Budapešti.

Pamätník tvorí reliéfny bronzový portrét osadený na mramorovej tabuli, na ktorej je vytesaný maďarský text „Na pamiatku profesora veľkého mena Pavla Hunfalvyho 1842 1848 kežmarské lýceum 1913“. Roky 1842 až 1848 vyjadrujú obdobie, kedy pôsobil na lýceu ako profesor. Po stranách sú reliéfne znázornení dvaja dlhovlasí nahí chlapci, zvaní putti, držiaci v jednej ruke nadol obrátené horiace fakle ako symbol smrti a v druhej festón, poloveniec z vavrínových listov, ktorým venčia portrét. Výtvarné stvárnenie je v štýle secesného neoklasicizmu charakteristického v umení a architektúre okolo roku 1910.

Pamätnú tabuľu vytvoril budapeštiansky sochár Elek Lux (1883 – 1941), rodák zo Spišského Podhradia. Študoval na umeleckopriemyselnej škole v Budapešti a na akadémiách v Mníchove a v Bruseli. V roku 1922 sa stal učiteľom na umeleckopriemyselnej škole v Budapešti. Okrem voľnej plastiky vytvoril viacero pomníkov. V tom istom roku, ako vytvoril Hunfalvyho pamätnú tabuľu, vznikol aj reliéfny bronzový portrét na náhrobnom pomníku politika Jánosa Ludvigha (1812 – 1870) v Spišskej Belej a zaoberal sa aj návrhom pamätníka kežmarským martýrom Krayovi, Lányimi a Topercerovi, ktorí boli popravení počas protihabsburského povstania. Pamätník mal byť riešený ako okrasná studňa. Diskusia okolo formy a jej nevhodnosti pre takúto myšlienku a najmä nedostatočná suma z finančnej zbierky boli príčinou, prečo sa nakoniec nerealizoval.

Maroš Semančík, historik Múzea v Kežmarku

Foto: archív múzea