Aktuality

V Kežmarku je po Pavlovi Országovi Hviezdoslavovi pomenovaná ulica a jeho meno nesie aj tunajšie gymnázium. A nie je to náhodou, ako v prípade stoviek ulíc po celom Slovensku.

Učenie so zlatým dnom

Pavol Országh nastúpil do štvrtého ročníka v školskom roku 1865/66. Už vtedy sa uňho prejavil básnický talent. Keď jeho triedny učiteľ Karl Koller počul jednu z jeho príležitostných básní, zvolal: „Hľa, hotový Goethe!“ Nebol len mimoriadne talentovaným, ale aj veľmi usilovným študentom. Iba raz dostal známku „laudabile“, a nie výbornú – vo štvrtej triede, paradoxne zo slovenčiny. Preto bol obľúbený medzi profesormi a zároveň obdivoval aj on ich, predovšetkým Friedricha Scholcza, tiež príležitostného básnika. Zlú finančnú situáciu sa mu podarilo vyriešiť rôznymi štipendiami a odmenami v súťažiach. Napríklad v ôsmej triede získal štipendium grófa Telekiho vo výške 75 zlatiek, ktoré venovala Generálna cirkev Uhorska dvom najlepším študentom zo všetkých evanjelických škôl v Uhorsku. Býval u rodiny Demiányovcov, na terajšej adrese Hviezdoslavova 2 v Kežmarku, kde si ho obľúbili, takže mu zverili i súkromné vyučovanie ich detí.

Ulice a budovy nesú jeho meno a posolstvo ďalej

Kežmarské gymnázium je pokračovateľom slávneho kežmarského lýcea, v ktorom strávil mladý básnik päť rokov. Obdobie strávené na kežmarskom lýceu hralo kľúčovú úlohu vo formovaní jeho osobnosti a malo zásadný vplyv na jeho tvorivú orientáciu. Po ranom detstve prežitom v rodnom dome so svojou drahou matkou sa stala práve táto vzdelávacia ustanovizeň jeho skutočnou múdrou matkou, v latinčine známou ako alma mater.

Myšlienka osadenia pamätnej tabule

Niekoľko rokov po skone tejto významnej osobnosti sa v hlave riaditeľa obchodnej školy Andreja Devečku zrodila myšlienka osadenia pamätnej tabule, ktorá by všetkým okoloidúcim dávala najavo túto významnú súvislosť. Financie sa zabezpečili z verejnej zbierky, ktorú zorganizoval Slovenský okresný osvetový výbor v spolupráci s okresným náčelníkom Dr. Edmundom Engelmayerom. Pamätnú tabuľu vytvoril mladý absolvent sochárstva Ladislav Majerský.

Zhotovenia sa zhostil Ladislav Majerský

Po ukončení štúdia na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach absolvoval kurz pre učiteľov kreslenia a geometrie v Bratislave. V rokoch 1922 až 1926 študoval v Prahe sochárstvo na umeleckopriemyselnej škole u profesora Josefa Mařatku a u profesora Otakara Španiela na Akadémii výtvarných umení. Od roku 1927 pôsobil ako profesor kreslenia a modelovania na Vyššej štátnej priemyselnej škole v Bratislave. Patril ku generácii umelcov, ktorí položili základy moderného slovenského sochárstva a medailérstva. Vytvoril napríklad Pomník slobody v Ružomberku (1929), pomníky padlým v prvej svetovej vojne v Malackách (1929) a Hliníku nad Hronom (1931), reliéfy Štefana Moyzesa a Karola Kuzmányho v Banskej Bystrici. Taktiež navrhol desaťkorunovú mincu (1944) a štátne vyznamenanie – Dôstojnícky kríž Radu kniežaťa Pribinu 4. triedy (1940 – 1945). Po roku 1945 začal maľovať portréty – architekta Dušana Jurkoviča, Pavla Országha Hviezdoslava, maliara Janka Alexyho, hudobného skladateľa Eugena Suchoňa.

Majerský poňal kežmarský pamätník ako bronzovú plnoplastickú bustu básnika v staršom veku, ktorá vystupuje z oválneho pozadia. To je pripevnené na mramorovú tabuľu. Pod bustou sa nachádza ďalšia obdĺžniková mramorová doska s vysekaným nápisom: PAVEL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV (1865 – 1870). Pamätník je osadený na hlavnej fasáde budovy starého lýcea, nad oknom prvého poschodia, kde bývala štvrtá trieda.

Slávnostné odhalenie v novembri pred 94 rokmi

Slávnostné odhalenie tabule sa konalo v nedeľu 11. novembra 1928, v deň niekdajšieho básnikovho pohrebu. Na udalosti sa zúčastnili vojaci kežmarskej posádky, študenti gymnázia, profesorský zbor a školská rada, ako aj najvyšší predstavitelia správnych orgánov a zástup divákov. Z vyzdobeného rečníckeho pultu dirigoval gymnaziálny učiteľ Gejza Dikant spevácky zbor Slovákov, potom úradník M. Benko deklamoval Hviezdoslavovu báseň Hymnus vzkriesenia. Slovenským rečníkom bol riaditeľ obchodnej školy Devečka, po ňom prehovoril gymnaziálny inšpektor MUDr. Michael Guhr. Následne zaspieval školský zbor pod vedením profesora Kornela Gottharda pieseň Božia moc a prozreteľnosť, po ktorej profesor Robert Weißer prečítal oslavnú báseň profesora Eugena Bindera. Riaditeľ Karl Bruckner položil veniec inštitúcie s nápisom na bielej stuhe: „Básnikovi Hviezdoslavovi – alma mater“. Gyula Andor Hefty položil veniec, na ktorom bolo na modro-zlatej stuhe napísané „Spevákovi Karpát – Karpatský spolok“.

Slávnosť sa skončila vojenskou poctou a hraním štátnych hymien.

Maroš Semančík, historik Múzea v Kežmarku, foto: archív Múzea v Kežmarku