Aktuality

Dňa 17. marca 2023 sa vo Veľkom Slavkove uskutoční o 15,00 spomienková slávnosť

pri príležitosti 150. výročia narodenia a 90. rokov od úmrtia lekára, filantropa a mecéna, zakladateľa sanatória v Tatranskej Polianke, predsedu Karpatského spolku, organizátora horskej záchrannej služby, športu a zakladateľa pretekového lyžovania, olympijského činovníka, funkcionára mnohých spolkov a evanjelickej cirkvi Dr. Michaela GUHRA (*17. 3. 1873 Veľký Slavkov – †23. 8. 1933 Poprad – Spišská Sobota) a pri príležitosti 180. výročia od narodenia podnikateľa a zakladateľa Tatranskej Polianky Pavla (Paula) WESTERA (Wesztera) (*21. 3. 1843 Veľký Slavkov – †11. 5. 1921 Veľký Slavkov). Účastníci sa stretnú v Evanjelickom kostole vo Veľkom Slavkove. Súčasťou podujatia bude kladenie vencov na hroby spomenutých na cintoríne vo Veľkom Slavkove a prehliadka výstavy z jeho života v budove Obecného úradu vo Veľkom Slavkove.

Kto bol Dr. Michael Guhr?

Pochádzal z rodiny spišských Nemcov. Bol synom podnikavého veľkoslavkovského roľníka Michala Guhra st. a Juliany, rod. Loischovej. Študoval na gymnáziu v Kežmarku, kde v rokoch 1922 – 1933 bol seniorálnym dozorcom a vedúcim lekárom. 4 roky študoval kvôli znalosti maďarčiny v Rimavskej Sobote, kde v roku 1892 maturoval. Medicínu absolvoval na lekárskych fakultách univerzít vo Viedni, v Berlíne a v Budapešti. V roku 1895 získal titul Dr. V rokoch 1895 – 1896 pôsobil ako vojenský lekár v posádkovej nemocnici vo Viedni a v rokoch 1896 – 1897 ako obvodný lekár pri Berehove na Ukrajine.

Do Tatranskej Polianky prišiel pod vplyvom svojho strýka Pavla Wesztera v roku 1897. Tu sa stal spolumajiteľom a šéflekárom sanatória. Toto premenil z neprosperujúcej turistickej základne na moderné liečebné stredisko TBC a Basedowovej choroby. V roku 1907 zriadil, v Polianke celoročné klimatické sanatórium. Inšpiroval sa aj cestou v Amerike. V 20. rokoch mal už Dr. Guhr kvôli svojim liečebným výsledkom svetovú povesť.  Prednášal na mnohých svetových kongresoch. V roku 1928 bol pri založení Medzinárodnej federácie športovej medicíny, v roku 1931 mal turné po USA. V roku 1900 sa stal členom Spolku lekárov a lekárnikov, zakrátko členom jeho výboru. Najznámejším jeho pacientom bol básnik Jiří Wolker. Bol autorom myšlienky založenia základiny pomáhajúcej chudobným medikom. V čase jeho pôsobenia sa tu stretávali mnohí umelci, športovci a Tatranská Polianka sa okrem sanatória premenila na kultúrne a spoločenské centrum Vysokých Tatier. V čase hospodárskej krízy zamestnával v sanatóriu obyvateľov podhoria a takto zachránil ich rodiny pred úplnou chudobou.

S lyžovaním sa Dr. Guhr zoznámil v roku 1901 v Davose a odvtedy sa stal jeho obrovským propagátorom. Zriadil lyžiarsku cvičnú lúku, turistické a pretekové trate, vyslal svojho zamestnanca do Rakúska, aby tam získal vedomosti a mohol ich odovzdávať ďalším záujemcom. V roku 1910 dal postaviť prvý lyžiarsky mostík na Slovensku, neskôr aj ďalší, ktorý v roku 1923 pomenovali po ňom. V Polianke sa konali v roku 1911 I. medzinárodné preteky v zimných športoch, ktoré boli súčasne aj prvé lyžiarske majstrovstvá v Uhorsku. Tieto boli opakované až do roku  1914. V roku 1913 založil Uhorský lyžiarsky zväz,  bol funkcionárom nemeckého Hlavného zväzu spolkov pre zimné športy. Organizoval lyžiarske kurzy vojakov, či stredoškolských profesorov. Často financoval zo súkromných prostriedkov všetky športové aktivity. Dr. Guhr sa zúčastnil na viacerých medzinárodných lyžiarskych kongresoch (napr. 1926 vo Fínsku) a aj na prvých Zimných olympijských hrách v roku 1924 v Chamonix, kde boli položené základy Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS).  Na vlastné náklady pozval nórskeho trénera Simonsena, ktorý trénoval skokanov a bežcov na lyžiach. Dr. Guhr v rokoch 1918 – 1928 vyhotovil 14 štandardných lyžiarskych tratí aj s technickou dokumentáciou.

Pracoval ako propagátor turistiky, alpinizmu a spoluzakladateľ mnohých spolkov. Podporoval vydávanie odborných časopisov, publikácií so športovou a turistickou tematikou a zároveň bol ich aktívnym prispievateľom. Podieľal sa na založení Tatranského dobrovoľného záchranného zboru v roku 1913 a stal sa aj jeho predsedom. Po skončení prvej svetovej vojny sa naďalej podieľal ako lekár na záchranných akciách vo Vysokých Tatrách a organizácii školení horských vodcov a chatárov. Sám bol aktívnym horolezcom a turistom. Školil horských vodcov a organizoval horskú záchrannú službu.

Od roku 1922 bol predsedom Karpatského spolku, ktorý bol považovaný za nástupnícku organizáciu Uhorského karpatského spolku. Intenzívne sa venoval budovaniu a činnosti spolkového múzea v Poprade. Bol hlavným organizátorom finančnej zbierky na prístavbu múzea. Na základe jeho závetu 19. decembra 1933 otvorili vo vtedajšom Karpatskom múzeu v Poprade pamätnú izbu Dr. Guhra, ktorému daroval okolo 3 000 muzeálnych predmetov.

Navrhol vybudovanie meteorologického observatória na Gerlachovskom štíte. Zaslúžil sa o výstavbu Bilíkovej chaty, ktorá do roku 1946 niesla jeho meno. V čase, keď iní oddychovali sa venoval mnohým iným činnostiam. 21. septembra 1931 bola v Poprade založená odborná komisia cudzineckého ruchu a on sa stal jej predsedom. Hrdo sa hlásil k evanjelickej cirkvi. V rokoch 1922 – 1933 bol dozorcom Podtatranského seniorátu a bol 4 roky zborovým dozorcom v Štrbe.

Jeho srdcovou záležitosťou bola obec Gerlachov. Tu zabezpečoval zdravotnú starostlivosť a vďaka nemu bola v obci v roku 1918 bez obetí prekonaná španielska chrípka. V rokoch 1931 – 1932 zabezpečoval a dozoroval výstavbu v tom čase najmodernejšej základnej školy v Československej republike, na ktorú sám prispel sumou 2000 korún. Inicioval vydanie brožovanej publikácie o Gerlachove „Gerlsdorf“ od Júliusa A. Heftyho. Dr. Guhr v obci podporoval mladých lyžiarov, ktorým daroval lyže. Materiálne podporil aj gerlachovských hasičov. Bol členom komisie pre pomoc 36 pohorelcov, ktorí prišli o majetok po požiari v roku 1932. V Gerlachove bol aj členom obecnej rady, presbyterom evanjelickej cirkvi a seniorálnym inšpektorom.

Pavol (Paul) WESTER (Weszter) (*21. 3. 1843 Veľký Slavkov – †11. 5. 1921) bol podnikateľom a zakladateľom Tatranskej Polianky.

Otec roľník Jakub Wester (†3. 3. 1855)z Veľkého Slavkova, matka Mária Kulmannová (†18. 5. 1851), sestra veľkostatkára Jána Kullmana z Rakús. Brat – dvojča Matej (Matthias) (*21. 3. 1843 – †22. 5. 1859).    Po skončení ľudovej školy vo Veľkom Slavkove študovali na kežmarskom lýceu. Pavol po štyroch rokoch odišiel na protestantské gymnázium do Sárospataku (Blatného Potoku), aby sa tam naučil po maďarsky. Bratia predčasne prišli o svoju matku v roku 1851 a ich otec sa ešte v tom roku oženil so Zuzanou Forbergerovou z Veľkej. Zakrátko aj on v roku 1855 zomrel. Zostali len dvaja nadaní chlapci s nevlastnou matkou. 22. mája 1859 zomrel aj Matej. Osirené deti vychovávala stará mama v Kulmannová v Rakúsoch.

Po bratovej smrti sa Pavol začal venovať hospodáreniu. Podľa rodinnej tradície sa mal stať obchodníkom s mäsom. Preto sa šiel učiť do Liptovského Mikuláša k majstrovi mäsiarovi Volkovi, kde sa v krátkom čase naučil aj slovenský jazyk. Po roku sa vrátil do Veľkého Slavkova, kde si prenajal polia a odišiel za svojou tetou Júliou Lerschovou, rod. Kullmannovou do Rakús. Pavol Wester sa stal praktikantom v liehovare. Dobrú školu dostal od podnikateľov z Rakús (Lersch, Kullmann, Klein) po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, kedy majetky spišskej šľachty začali spravovať „veľkoroľníci“ z obcí. Po vypršaní nájmu na jeho otcovských pozemkoch, tieto prevzal do svojej starostlivosti.

Rodina mu vybrala za manželku dcéru váženého mäsiarskeho majstra Michala Guhra a jeho manželky Zuzany, rod. Nitsch. 16 ročnú Máriu Guhrovú z Veľkej Lomnice, s ktorou sa oženil 12. apríla 1864. Mladý pár sa presťahoval do Veľkého Slavkova. Bol človekom, ktorý nemal rád zbytočné reči. Bol považovaný za veľkého mysliteľa a vizionára, pomáhal obci vo všetkých oblastiach. V obci vystupoval aj ako rečník. V rodine bol skôr tichým a utiahnutým, oddaným hospodárom a pracovníkom v evanjelickej cirkvi. Mladému páru 16. októbra 1866 úplne do základov zhorel dom. Toto odštartovalo jeho intenzívnu stavebnú činnosť.

V roku 1880 vybudoval vo Veľkom Slavkove na ceste do Starého Smokovca hotel a park. Pod vplyvom myšlienok Uhorského karpatského spolku, ktorého bol členom, so svojimi švagrami Michalom Guhrom st. a Samuelom Nitschom v roku 1883 kúpili les povyše Gerlachova od batizovských šľachticov Miriášiovcov a o rok neskôr tam bola vybudovaná hájovňa. Na podnet Ing. Júliusa Posewitza postavili v rokoch 1887 – 1888 vilu Marianna s 12 hosťovskými izbami, jedálňou, kuchyňou a bazárom. V roku 1888 delegácia Uhorského karpatského spolku vyhlásila vilu Mariannu za základ novej osady – Tátraszéplak, Tatranský pekný domov, Nemci jej hovorili Schönau, osade Westerheim, Slováci Westerovo. Pomenovanie Tatranská Polianka získala v roku 1919. V Tatranskej Polianke počas 12 rokov bolo vybudovaných 7 budov. Hostí zásoboval základnými potravinami, liehom z vlastného liehovaru a výborným pivom vlastnej produkcie. Postaral sa o to, aby jeho synovec Dr. Michal Guhr ml. vyštudoval medicínu. Kvôli veľmi dobrým vzťahom s nemeckými hosťami, predovšetkým zo Sliezska, poskytol v roku 1891 Pavol Wester s rodinami Guhrovcov a Nitschovcov pozemok a drevo na výstavbu chaty, ktorá bola základom budúcej osady Slieszky dom. Dala ju postaviť Sliezska sekcia Uhorského spolku v rokoch 1894 – 1895. Pavol Wester zomrel po ťažkej chorobe a jeho manželku dochoval Dr. Michal Guhr v Polianke.

Informovala PhDr. Zuzana Kollárová, PhD.