Aktuality
Aktuality
Predstavujeme vám porotcov Literárneho Kežmarku
Práce si starostlivo prečítali a v októbri sa tešia na spoločné stretnutie pod Tatrami v kruhu mladých autorov. V nasledujúcich riadkoch vám predstavíme porotu 58. Literárneho Kežmarku.
Monika Kompaníková, predsedkyňa poroty
Narodila sa 1. septembra 1979 v Považskej Bystrici, vyštudovala maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Debutovala zbierkou krátkych próz s názvom Miesto pre samotu, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska za debut. V roku 2006 jej vyšla novela Biele miesta, nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. Pod názvom Bela Mesta vyšla v roku 2010 v Srbsku. V roku 2010 vyšiel aj román Piata loď, ktorý získal cenu Anasoft litera a bol vyhlásený za najlepšiu knihu roka 2010. V roku 2013 vydala ilustrovanú knihu rozprávok s názvom Hlbokomorské rozprávky. Tvorbe pre deti sa ďalej venovala v knihách Kde je Ester N? (2019) a Koniec sveta a čo je za ním (2019). Poviedky a ďalšie texty M. Kompaníkovej boli preložené do viac ako desiatich jazykov a publikované v antológiách a časopisecky. V roku 2008 získala cenu Nadácie Tatra banky pre mladých tvorcov, bola členkou poroty Ceny Nadácie Tatra banky a Európskej ceny za literatúru. Hlbokomorské rozprávky sa stali jednou z kolekcie Najkrajšie knihy Slovenska za rok 2013, získali tiež cenu ministerstva kultúry za ilustrácie a dostali cenu Literárneho fondu v kategórii literatúra pre deti a mládež. Pracovala v kníhkupectve a vydavateľstve Artforum, v súčasnosti je šéfredaktorkou novín Čo čítať? a stará sa o vydavateľstvo Denníka N. Na 33. ročníku Literárneho Kežmarku v roku 1998 získala prvé miesto v poézii v kategórii stredných škôl.
Valentín Šefčík, predseda poroty
Vyštudoval Pedagogickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Pracuje v školstve, je autorom literatúry pre deti a mládež: Kniha na vydaj (2000), Kamienky pri ceste (2007) a Basta fidli (2010) a iné. Nerezignoval na obligátnu jazykovú hravosť súčasnej detskej poézie, ale používa ju uvážene a veľmi funkčne. Šefčíkove básne sú reflexívne i náladové momentky dotýkajúce sa vecí, ľudí, okamihov života, hodnôt, prírody. Jeho poézia je imaginatívna, jemná a zároveň hravá, má však aj svoje vážne a melancholické polohy. Nazerá na svet zo zorného uhla, aký je blízky deťom tesne predpubertálneho a ranopubertálneho veku. Je to teda poézia určená tej kategórii mladých čitateľov, pre ktorú sa dnes pôvodná poézia takmer nepíše.
Tamara Šimončíková Heribanová
Autorka próz Predavačky bublín (2010), Bola to len láska (2012), Malá doba ľadová (2014), Pendleri (2018, Cena SC PEN) a kníh pre deti Misia Eva, prísne tajné (2012, 2. miesto Knižná revue) a Misia Eva v Thajsku (2014). Jej poviedky boli preložené a publikované v antológiách a časopisecky v Rakúsku, Holandsku, Srbsku, Česku, Portugalsku a na Taiwane. Študovala komunikačné vedy a žurnalistiku na Viedenskej univerzite, germanistiku na Univerzite v Utrechte a marketingovú komunikáciu na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2020 obhájila na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV dizertačnú prácu Kabaret, satira a občianska poézia ako potenciál odporu proti totalite (Dielo Ericha Kästnera vo Weimarskej republike). Osem rokov pracovala v časopise EMMA, jej rozhovory, reportáže, eseje a stĺpčeky vychádzajú v ELLE Czech, GQ Portugal, VOGUE Portugal a VOGUE Czechoslovakia. Od roku 2011 je členkou Slovenského centra PEN, ambasádorkou literárneho geocachingového projektu Knihobežník a od roku 2013 členkou redakčnej rady literárneho dvojmesačníka pre mladú literatúru a umenie Dotyky. Tamara je organizátorkou literárnych workshopov, besied na základných a stredných školách, gymnáziách a univerzitách.
Zbyňo Džadoň
Hudobník, textár, spevák, herec a v neposlednom rade aj spisovateľ sa narodil 19. novembra 1970 v Kežmarku. Ako basgitarista pôsobil v hudobných skupinách Tri groše a Formát, ako spevák v skupine Tatranka a Collegium SDS. V muzikáli Kráľ Dávid inscenovanom na Novej scéne v Bratislave účinkoval v úlohe Joába. Je autorom básnickej zbierky Výbľaby, početných textov a hudby a knihy pre deti Lara a nebo. „V mojej knihe pre deti som si dal meno Rudo, pretože som sa už od detstva chcel volať „normálne“. A nie Zbyňo. Dnes už so svojím menom problém nemám. Ktovie, možno som si zvykol a možno ma presvedčilo to ypsilon v strede. Ak by som sa mal charakterizovať jedným slovom, bola by to tvorivosť. Niekedy som taký kreatívny, že prekvapím aj samého seba. Občas aj pozitívne. Teším sa, že som sa naučil čítať a písať, pretože teraz môžem písať, čo mi napadne a potom si to aj po sebe prečítať. Tak ako tento krátky text o mne. Myslím, že je to v poriadku. Koniec,“ charakterizuje sám seba Zbyňo.
Július Belan
Narodil sa v roku 1987 v Bratislave. Vyštudoval obchodnú akadémiu. Už od mala však vedel, že raz bude spisovateľom. Jeho sen sa splnil v roku 2013, keď debutoval so svojou rozprávkou knihou Kamaráti zo Snehuliakova 1. Po nej prišlo v roku 2015 pokračovanie Kamaráti zo Snehuliakova 2. V roku 2016 mu začala postupne vychádzať 4-dielna séria kníh o malom futbalistovi Prihraj, Carlos! Časom mu na jeho konto pribudli ďalšie knihy. Najnovšia je o hokeji – Dračie hokejky. Taktiež sa dal na dráhu tvorcu spoločenských hier, pričom jeho debutová hra Čoko Battle vyšla minulý rok. Neustále pracuje na nových príbehoch a písanie pre deti berie ako poslanie. Svojimi knihami chce podporiť čítanie u detí, rozvíjať ich fantáziu a zároveň hravým spôsobom prináša aj potrebné poučenia do života detí.
Jozef Brunclík
Študoval slovenský jazyk a históriu na Fakulte humanitných vied Vysokej školy pedagogickej v Nitre, neskoršie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia krátko pôsobil ako učiteľ slovenského jazyka a literatúry i histórie, v roku 2001 nastúpil ako interný doktorand na Katedru slovenskej literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Momentálne je súčasťou kolektívu literárnej sekcie Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre. Od konca 90. rokov 20. storočia sa intenzívne zaujímal o lyriku medzivojnového obdobia so zacielením na poéziu katolíckej moderny. Podstatná časť jeho literárnokritickej a recenznej práce bola zameraná na súčasnú podobu slovenskej literatúry a jej autorských individualít a žánrových podôb publikovaných textov. Stal sa aj laureátom niekoľkých literárnych súťaží na Slovensku, napr. Literárne Topoľčany, Literárne Šurany atď.