Friedrich Scholcz uzrel svetlo sveta 16. júla 1831 v dnes zaniknutej obci Ruskinovce a zomrel 25. októbra 1911 v Kežmarku, kde bol aj pochovaný.
Stredoškolské vzdelanie absolvoval na kežmarskom lýceu, následne pokračoval v štúdiu teológie a filozofie na evanjelickom kolégiu v Prešove. Svoje vzdelanie zavŕšil na univerzite v Jene štúdiom teológie, literatúry, histórie a filozofie. Nadobudnuté bohaté vedomosti sa rozhodol odovzdávať mládeži, a tak zakotvil v Kežmarku – na svojej stredoškolskej alma mater. V nej 35 rokov vyučoval maďarčinu, nemčinu a dejepis. Spomeňme, že medzi jeho obľúbených žiakov patril i Hviezdoslav.
Náhrobný pomník na starom cintoríne
Vzhľadom na jeho zásluhy i všeobecnú obľúbenosť sa krátko po Scholczovej smrti zrodila iniciatíva vybudovania dôstojného náhrobníku. O jeho umelecké prevedenie sa postaral bratislavský sochár Alois Rigele (1879 – 1940), ktorý patril medzi renomovaných umelcov. Jeho talent ocenil aj sám panovník, keď mu zadal úlohu na mramorový reliéf svojej zosnulej manželky Sisi v životnej veľkosti pre Modrý kostolík v Bratislave. Okrem toho vytvoril pomníky kráľovnej pre Salzburg a Viedeň. Jeho diela sa nachádzajú na verejných miestach vyše 50-tich miest a obcí Slovenska, Rakúska i Maďarska.
Mramorový portrét na cintoríne
Náhrobná stéla je vytvorená z pieskovca, kruhový reliéf s portrétom vysekal Rigele z bieleho mramoru. Pod ním sa nachádza reliéf smútiaceho študenta, symbolicky kladúceho na hrob palmovú ratolesť, ktorá je znakom víťazstva nad smrťou a symbolom vstupu do raja. Palmový list dávali na sarkofágy už starí Egypťania, mal ju v rukách anjel oznamujúci smrť panny Márie. Aj ľudia na začiatku 20. storočia s ňou chodili na pohreby a návštevy hrobov. V pravej ruke drží mládenec kyticu kvetov, ktorých okvetné lístky padajú na hrob. Sú symbolom pominuteľnosti, lebo veľmi rýchlo uvädajú a hynú.
Pamätná tabuľa na budove lýcea
Ďalší pamätník vznikol pri príležitosti stého výročia narodenia v roku 1931 (keď bolo aj dvadsiate výročie jeho úmrtia). Odhalenie pamätnej tabule na fasáde starej budovy lýcea sa uskutočnilo 4. októbra 1931. Slávnosti sa zúčastnili Nemci z celého Spiša, keďže teraz bol prezentovaný predovšetkým ako tvorca Spišskej hymny. Pamätná tabuľa pozostáva z bronzového reliéfu, ktorý vznikol odliatím sadrového portrétu od Rigeleho z roku 1913. Pod ním sa nachádza mramorová tabuľa s vysekaným nemeckým textom: „Básnikovi spišských skladieb a priateľovi mládeže ušľachtilého srdca, prof. Friedrichovi Scholczovi povďačné lýceum na pamiatku storočného výročia jeho narodenín, 16. júla 1931.“ Pôvodná sadrová predloha je uložená v zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku a vystavená v stálej expozícii Bytovej kultúry na Spiši.
Text a foto: Maroš Semančík, historik umenia Múzea v Kežmarku
