Aktuality

Do muzeálneho zbierkového fondu každoročne pribudnú stovky exponátov. Nie všetky sú vhodné na prezentovanie – či už hľadiska stavu, alebo zamerania expozícií. Umiestnenie teda nájdu v depozitároch, kde sú uložené dovtedy, kým sa nezmení charakter expozície alebo neputujú na nejakú dočasnú výstavu. V roku 2022 obohatil fond Múzea v Kežmarku pamätný obraz z čias prvej svetovej vojny.

Nestáva sa často, aby novoprijatý predmet takmer okamžite putoval do expozície. Keďže v súčasnosti prebieha reinštalácia miestnosti zameranej na dejiny Kežmarku v 19. a 20. storočí. Tá prezentuje aj politické dejiny v danom období. Spomienkový obraz sa do nej náramne hodí, keďže dotvára zrkadlo prvej svetovej vojny. Práve k tomuto historickému medzníku, rovnako ako k druhej svetovej vojne, existuje málo exponátov. Obraz síce nie je v stopercentnom stave, no napriek tomu má dostatočnú dobovú výpovednú hodnotu. Keďže územie dnešného Slovenska patrilo začiatkom 20. storočia do Uhorska, kde bola štátnym jazykom maďarčina, do rovnakej reči je ladený aj obraz. V hornej časti je červenou niťou obšitý nápis Emlékkép – pamätný obraz; zelenou roky 1914 a 1916. Uprostred nich sa nachádza obrázok s náboženskou tematikou: Panna Mária s Ježiškom. Pod nimi sú farebné zobrazenia štyroch predstaviteľov takzvaných Centrálnych mocností: zľava osmanský sultán Mehmed V., cisár nemeckej ríše Wilhelm II., rakúsko-uhorský kráľ a cisár František, Jozef I. a bulharský cár Ferdinand I. Pri panovníkoch je štátna vlajka ich krajiny. Oproti súčasnosti sú tu netradičné nemecké farby: čierna, biela a červená. Všetky obrázky sú obšité ozdobnou niťou. Spodný ovál bol pôvodne prázdny. Slúžil ako spomienka na člena rodiny bojujúceho na fronte, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou domov živý nikdy viac nevrátil. Pre expozičné potreby sme sa rozhodli toto miesto zaplniť mužom, ktorý na bojiskách prvej svetovej vojny padol medzi prvými. Ide o Bartolomeja Baradlaia (1883 – 1914), rodáka z Rožňavy, ktorý neskôr býval v Levoči a po štúdiách v Budapešti pracoval na kežmarskom gymnáziu. Nastúpil 1. mája 1905 a pobudol tam do záveru školského roka 1905/06. Počas roka a dvoch mesiacov vyučoval prírodopis, krasopis, zemepis či kreslenie. Následne vraj krátko pôsobil v Brašove a Levoči. Od roku 1908 učil na tunajšej Vyššej obchodnej škole. I preto ho zvolili za sekretára Spolku kežmarských obchodníkov a živnostníkov. Keďže rád chodieval do Tatier, k svojej záľube pritiahol mnoho svojich žiakov. Tiež lyžoval a venoval sa lezeniu. Z týchto dôvodov vstúpil do radov Uhorského karpatského spolku. Keď vypukla vojna, povolali ho do armády. Riaditeľ Belóczy ho z nej nestihol ani vyreklamovať, padol 28. októbra 1914 na haličskom bojisku, keď bol v čele 24. honvédskeho pešieho pluku. Meno Bartolomej Baradlai je tiež zapísané na tabuli padlých, umiestnenej v červenom evanjelickom kostole. Jeho portrét pochádza z tabla obchodnej školy. Pre úplnosť dodajme, že dolnú časť pamätného listu tvoria dva maďarské nápisy. Prvý z nich Jsten óvja meg szeretett hazánkat! – Nech Boh chráni našu milovanú krajinu!, je vytlačený a obšitý modrou nitkou. Nápis Világháborúról – Svetová vojna, je vyšitý celý.

Vladimír Julián Ševc, foto: Múzeum v Kežmarku