Aktuality

Martin Rázus sa narodil 18. októbra 1888 v Liptovskom Mikuláši – Vrbici a zomrel len ako 48-ročný 8. augusta 1937 v Brezne.

Do Kežmarku prišiel na štúdia v roku 1903. Na gymnáziu sa zaradil medzi najlepších študentov napriek tomu, že patril medzi najchudobnejších. Ako spomínal jeho spolužiak: „Bol chudobný ako kostolná myš.“ On sám spísal svoje zážitky v románe Maroško študuje, kde okrem iného uvádza: „Je tu mnoho pekných dievčat. Tu je to ináč ako na meštianke. Ozajstný výber národov: Nemci, Maďari, Slováci, Rusi, Židia, ba i jeden Rumun. A to všetko v jednej triede. Tu sa už musí hovoriť nejakou spoločnou rečou. A tak sa hovorí maďarčinou.“ Maturoval v roku 1907 s vynikajúcim prospechom. Rázus chcel študovať právo, ale jeho mama vyhlásila, že nebude robiť na človeka, ktorého ľudia preklínajú, a tak sa nakoniec vybral na dráhu evanjelického kňaza. Okrem duchovnej sféry sa angažoval i v politike – bol predsedom Slovenskej národnej strany. Vzhľadom na jeho význam na literárnom aj politickom poli sa krátko po jeho smrti v januári 1938 z iniciatívy Eugena Klementisa, predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej v Kežmarku, uzniesli, že mu odhalia pamätnú tabuľu na budove gymnázia, kde strávil svoje stredoškolské roky. Zhotovením bronzovej pamätnej tabule bol poverený maliar a sochár Karl Sovánka. V Kežmarku pracoval ako kreslič, návrhár a nakoniec i riaditeľ vo výšivkárskej dielni Schickedanz. Neskôr sa venoval už len vlastnej tvorbe, v ktorej zachytával predovšetkým lesnú zver, ktorou sa preslávil. Výtvarník vytvoril v trištvrteprofilovom plytkom reliéfe Rázusovu podobizeň, ktorú dole venčí vavrínová ratolesť. Tá sa už od staroveku dávala víťazom a umelcom – básnikom ako symbol uznania. Dopĺňa ju typický symbol spisovateľov – brko. V spodnej časti je plastický nápis: Tu študoval básnik – spisovateľ Martin Rázus. Svedomie Národa. Ďalej sa na tabuli nachádzajú roky jeho štúdia 1903 až 1907. Pamätnú tabuľu odhalili v rámci Rázusových slávností 19. júna 1938. Na udalosti sa zúčastnil aj jeho brat Michal Rázus. Prítomní boli početní predstavitelia armády, štátnych orgánov, škôl, spolkov, žiakov a širokej verejnosti. Túto významnú slovenskú osobnosť si uctili Kežmarčania i tým, že o rok neskôr bola Trojmostová ulica premenovaná na Ulicu Martina Rázusa. Teraz sa tam nachádza Ulica Dr. Vojtecha Alexandra. Bývalý kežmarský študent má svoju ulicu v meste ešte i dnes, hoci na úplne inom mieste.

Text a foto: Maroš Semančík, historik umenia v Kežmarku