Aktuality

Po obnovách prícestných kaplniek pokračuje Rímskokatolícka cirkev, farnosť Kežmarok v obnove ďalšej pamiatky vo svojom vlastníctve – bývalej katolíckej školy v kostolnom areáli Baziliky sv. Kríža, vedľa zvonice.

Dôvodom je havarijný stav drevenej šindľovej krytiny, ktorý spôsobuje zatekanie do objektu. Stavebné práce budú pozostávať z obnovy historického krovu, vežičky, historických vetracích strešných vikierov, komínov s hlavicami, uloženia novej drevenej šindľovej krytiny a osadenia dažďových žľabov a zvodov. Financovanie tohto projektu podporilo aj Ministerstvo kultúry SR v rámci programu Obnovme si svoj dom v podprograme Komplexná obnova národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy. Mnohí poznáte túto stavbu a vnímate ju ako súčasť kostolného areálu, starší možno ešte pod názvom „bývalá katolícka škola“. V roku 2018 po vedením Ing. arch. Magdalény Janovskej z Levoče bol na tomto objekte vykonaný pamiatkový výskum, ktorý potvrdil doterajšie poznatky, ale priniesol aj nové.

Do roku 1774 stála na tomto mieste neskorogotická Kaplnka sv. Trojice, zvaná aj špitálska kaplnka, pretože bola postavená pri špitáli. Miesto, kde stál špitál, dnes dokladá priľahlá stavba pri škole, zachovaná už len v obvodových murivách bez zastrešenia. Takmer polovica hmoty špitála je zaniknutá a jej pôdorysný rozsah je možné zistiť archeologickým výskumom. Špitál v Kežmarku existoval už v 1. polovici 15. storočia. Jeho prevádzku financovalo mesto, ale v rokoch 1654 – 1786 bol spolu s kaplnkou pod správou radu Pavlínov, ktorí spravovali v meste aj ďalšie cirkevné stavby. Časté a rozsiahle požiare ničili všetky mestá, Kežmarok nevynímajúc. Po veľkom požiari v roku 1774 bol výrazne poškodený špitál aj Kaplnka sv. Trojice. Stav kaplnky bol zrejme natoľko havarijný, že nebola už obnovená, ale na jej mieste a s použitím jej stavebného materiálu a využitím konštrukcií bola postavená dnešná podoba školy v barokovo-klasicistickom slohu. Objekt špitálu už slúžil len pre potreby mestského chudobinca. Dvojpodlažná katolícka škola mala štyri triedy, na každom podlaží po dve. Ničivý katastrofálny požiar v roku 1787, keď zhorelo takmer celé mesto, zasiahol aj objekt školy. Opäť požiar v roku 1909 zasiahol do výrazu oboch stavieb – krov nad južnou časťou špitála (v tom čase už slúžil pre potreby bývania) celý zhorel, severná časť špitála bola zbúraná, poškodené západné nárožie krovu kaplnky bolo opravené. Po zmenách v školstve na konci 19. storočia bola bývalá katolícka škola poštátnená, 1. septembra 1911 vznikla Štátna ľudová škola a v roku 1913 presťahovaná do novej školskej budovy na Ulici Kušnierska brána. Ešte do 2. sv. vojny objekt školy slúžil na školské účely, kancelárie a byty učiteľov a školských inšpektorov. Po vojne bola dispozícia školy radikálne upravená na bytové účely. A táto funkcia, aj keď nie v celom rozsahu objektu, pretrváva dodnes.

Nové poznatky o tomto objekte prinieslo dendrochronologické datovanie drevených prvkov, na základe ktorých preukázateľne vieme, že stropné trámy a schodiskové stupne do podkrovia sú zhotovené z dreva červeného smreka, zoťatého v rokoch 1775 – 1776; doskový stropný záklop bol zhotovený z jedľového dreva, zoťatého v rokoch 1774 – 1775; krov nad objektom a konštrukcia vežičky boli zhotovené zo smrekového dreva, zoťatého v rokoch 1804 – 1806.

Tieto poznatky o objekte bývalej školy poukazujú na jedinečnosť jej dochovania a prispievajú k poznaniu vývoja celého kostolného areálu a života Kežmarčanov. V neposlednom rade sú vynikajúcim návodom pre nasmerovanie kvalitnej a pravdivej stavebnej obnovy.

Ing. arch. Iveta Bujnová

Krajský pamiatkový úrad Prešov

Pracovisko Poprad