Aktuality

Vianoce sa blížia, no aké boli tie vzdialené historické Vianoce v našom meste? Čo jedlo, pilo a čím žilo panstvo na Kežmarskom hrade sa dozviete v rozhovore s Norou Baráthovou.

Ako prebiehali Vianoce na Kežmarskom hrade?

Zrejme panstvo malo len sviatočnú večeru a na prvý a druhý sviatok parádnu obednú hostinu. O stromčekoch tu totiž v tom čase nebolo ani chýru. Prvý stromček vraj v roku 1419 pripravil cech pekárov v nemeckom Freiburgu a v roku 1539 mal stáť vianočný stromček v štrasburskej katedrále. Na naše územie prenikol stromček z Nemecka až koncom 18. storočia – najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Darčeky dávať pod strom – to je tiež úplná novota. Predtým boli ľudia šťastní, že sa vôbec mohli na sviatky spolu stretnúť a dosýta sa najesť. Napokon – spočíva zmysel Vianoc, na ktorý stále viac zabúdame – práve v tých darčekoch?

Aké zvyky patrili ku Kežmarku vo vianočnom období?

Kežmarok bol mestom a zvyky sa uskutočňovali hlavne na dedinách. Ale niečo preniklo aj sem. Určitým rituálom bola štedrovečerná hostina, ktorá musela obsahovať sedmoro jedál – kapustovú polievku, ryby, makové rezance, varený hrach, varené slivky, jabĺčka a orechy. Teda žiadne ryby, hoci ešte na začiatku 20. storočia plávali v Poprade lososy. Na Štedrý večer o polnoci mali bohoslužby len katolíci. Pri zvonení na polnočnú utekali dievčatá do drevárne, brali naslepo náruč dreva. Ak bol počet polienok párny, do roka sa mali vydať. Ak bol nepárny, s výdajom museli čakať. Takisto sa dával pozor na štekot psov a grúlenie prasiat – z ktorej strany ich bolo počuť, tým smerom sa mali dievčatá vydať. Podľa Štedrého večera sa predpovedalo aj počasie budúceho roka. Ak bol temný, rok mal byť neúrodný. Jasný večer veštil plné stodoly. Ak boli Vianoce zelené, Veľká noc bola istotne biela. Ak bolo na oblohe plno hviezd, mal byť dobrý rok pre podsýpanie hydiny. Počasie budúceho roka sa v tento deň „overovalo“ aj cibuľovými šupami. Na stôl sa položilo dvanásť cibuľových šúp, symbolizujúcich mesiace budúceho roka. Do každej sa nasypalo trochu soli. Po polnoci sa kontrolovali – ktorá bola vlhká, znamenala daždivý mesiac, suchá šupka predpovedala pekný čas. O polnoci šli obecní pastieri cez mestá i obce, plieskali bičmi, trúbili a spievali koledy. Našli sa však aj takí, ktorí o polnoci nešli do kostola, ale s „protibosorčími“ pomôckami – posvätenou kriedou, ostružlinami, konárikmi – sa vybrali na krížne cesty a pozerali, či uvidia bosorky. Strigy mohol vidieť aj ten, kto si pri zhotovovaní stolčeka od Lucie po Štedrý večer nechal ostružliny, tie na krížnych cestách zapálil a k jeho ohňu sa prišli strigy zohrievať. Plieskanie bičov, ako aj trúbenie malo odohnať strigy a tento akt umocňovalo aj spievanie nábožných piesní.

Kde sa chodili deti sánkovať, korčuľovať alebo guľovať?

Gličkať sa – čiže korčuľovať alebo šmýkať sa bolo možné doslova všade – pred každým domom deti vytvorili šmýkačku, čo domáci s hundraním zasypali popolom. Korčuľovalo sa na Ľubickom potoku i Poprade. Klzisko vytvorila takmer každá škola a, samozrejme, boli aj mestské klziská a boli zdravé – bez strechy, na čerstvom studenom vzduchu. Sánkovalo sa za hradom – tak ako dnes, na Jeruzalemskom vrchu, na tzv. Štoplakeri, ktorý je už zastavaný a sankári sa o „pľac“ delili s lyžiarmi. Guľovačka bola tiež pred každým domom, veď sneh tvoril na okraji chodníka barikády niekedy do výšky človeka.

Ako prebiehali Vianoce u kežmarských evanjelikov? Zachovali sa nejaké dobové zápisy alebo stalo sa niečo, čo sa ti zapísalo do srdca?

U nás evanjelikov sa Vianoce nelíšili od iných vierovyznaní. Cez deň sa jedlo mierne, na obed obyčajne rezance s makom, ktoré vôbec nemám rada. Pred večerou sa šlo do kostola na bohoslužby. V starších dobách boli bohoslužby len na prvý a druhý vianočný sviatok, ale to som už nezažila. Večeru u nás predstavovala kapustnica a za mojich detských čias zemiaky a trocha šunky – ak ju vôbec bolo možné zohnať. Kdeže rezne a zemiakový šalát! K tomu jablká, oriešky, sušené slivky.

Text a foto: Ondrej Miškovič