Aktuality

Psychológovia nám hovoria, že k najzákladnejším potrebám človeka, k tomu, čo je pre všetkých nás životne dôležité, patrí potreba otvorenej budúcnosti. No však v dnešnom svete, pod vplyvom vojny na Ukrajine, energetickej krízy, nezvládnutej situácii v spoločnosti, zhoršených medziľudských vzťahoch, s nevysporiadanou minulosťou či pri prírodných katastrofách, ako sme toho boli svedkami prostredníctvom médií v Turecku, si neraz kladieme otázku, aká nás čaká budúcnosť. Dá sa vôbec hovoriť o nejakej otvorenej a k tomu lepšej budúcnosti? Veď všetky spomenuté skutočnosti skôr vypovedajú o budúcnosti, ktorá nemá príliš dobrú perspektívu.

Keďže perspektíva pozemskej budúcnosti nie je až tak lichotivá, prichádzajúce veľkonočné sviatky nám hovoria o budúcnosti, ktorá nie je závislá od človeka a jeho plánov, ale ktorú pre nás Boh pripravil Kristovým vzkriesením. Táto nová budúcnosť, ponúkajúca sa nám vo vzkriesenom Ježišovi Kristovi, dáva šancu každému človeku, ktorý si uvedomuje vratkosť a pominuteľnosť svojho života, svojej perfektne naplánovanej budúcnosti.

Kristovo zmŕtvychvstanie nezmazalo potupné umučenie a kríž. Ježišove rany zostávajú naďalej ranami. Jeho vzkriesenie ich nemaže. To znamená, že ak prijmeme novú budúcnosť, ktorú nám Kristus svojou smrťou a vzkriesením otvára, ona s okamžitou platnosťou neodbúra problémy tohto sveta či bolesti nášho života. Kristovo vzkriesenie je však mocným svedectvom toho, že smrť, násilie, moc, bezprávie a neistota, hoci sa teraz, v tomto svete javia akokoľvek silné, nebudú mať posledné slovo nad nami.

Veľká noc – Ježišovo vzkriesenie znamená, že Boh sa priznal k Ukrižovanému, k tomu, ktorého ľudia zavrhli. Preto je Veľká noc radostnou zvesťou najmä pre všetkých pohŕdaných, utláčaných, vykorisťovaných, pre ľudí bez nádeje. Vzkriesením Ježiša Krista Boh otvára pre nás novú budúcnosť. Veríme však tomu? Veríme, že náš život má nádej, dobrú perspektívu, skutočnú hodnotu a zmysel? Nie vždy je ľahké tomu veriť, pretože mnohé veci v tomto svete, ako je nespravodlivosť, bolesť, zármutok, ale aj naše osobné neúspechy, prehry a zlyhania, pôsobia ako privalený a zapečatený kameň na Ježišovom hrobe. Je to pečať depresívnej temnoty našej mysle, srdca, očí aj uší. Táto pečať bráni, aby preniklo do nás radostné svetlo evanjelia – dobrej zvesti, že napriek všetkému ťažkému a smutnému, čo nás obklopuje, v Ježišovom vzkriesení sa každému z nás otvára nová budúcnosť.

Veľká noc nás vonkoncom nechce orientovať do nejakej vzdialenej budúcnosti po smrti, len niekde do záhrobia, ako to mnohí chápu alebo si to tak dokonca predstavujú. Otvorená budúcnosť a reálna nádej večnosti, sa nám ponúkajú vďaka Kristovmu vzkrieseniu ako základ nášho života už tu na Zemi. Ak budujeme svoj život na tomto základe, ktorým je vzkriesený Ježiš Kristus, tak stavba nášho života sa nezrúti. On skrze Ducha Svätého chce meniť náš život a formovať náš charakter, aby tak Boží obraz bol na nás jasne viditeľný.

Ježišovi učeníci založili svoj život na skutočnosti Kristovho vzkriesenia. Zmŕtvychvstalý Ježiš sa im stal novým základom života v časnosti a zároveň reálnou nádejou večnosti v tej Božej otvorenej budúcnosti. Toto všetko smie byť pravdou aj v našom živote. Kto prijíma zvesť Veľkej noci o Kristovom vzkriesení, ten má nový základ života, reálnu nádej večnosti a otvorenú budúcnosť.

Prajem vám, milí Kežmarčania, aby zvesť prázdneho hrobu a Kristovho víťazstva nad smrťou vám otvárala práve túto novú budúcnosť, novú perspektívu života.

Roman Porubän
evanjelický farár