Aktuality

Keď do múzea prídu nové predmety, odborní pracovníci neraz objavia také, ktoré ich doslova a do písmena prekvapia. V roku 2015 sa medzi budúcimi exponátmi ocitli ošúchané dosky, ktoré, aspoň podľa maďarského nápisu, mali obsahovať nejakú zemepisnú mapu.

Po ich otvorení čakalo na múzejníkov milé prekvapenie. Mapa Uhorska s jednotlivými župami sa tam skutočne nachádzala, ale jej vyhotovenie bolo nanajvýš nezvyčajné. Vyskladaná bola formou puzzle s podložkou, kam sa vkladali jednotlivé diely. Tá bola vyrobená z tvrdého kartónu o rozmeroch 43,4 x 31,6 cm. Okrem nej tvorili vnútro samostatný list s rozdelením žúp, legenda s ich rozložením do jednotlivých obvodov a nechýbala ani tvrdá tabuľka na písanie kriedou.

Zastavme sa na chvíľku bližšie pri samotnom puzzle. Na internete sa môžeme dočítať, že korene obľúbenej skladačky siahajú približne do konca 17. storočia. Vymyslel ju britský kartograf a rytec John Spilsbury, pôvodne ako zemepisnú vyučovaciu pomôcku. Deti akýmsi interaktívnym spôsobom mali určiť umiestnenie vtedajších štátov nájdením správneho otvoru. Prvé puzzle boli, samozrejme, vyrobené z dreva. Trvalo istý čas, kým táto novinka prenikla aj do našej oblasti.

Oficiálny názov muzeálneho predmetu znie v slovenskom preklade Skladacia mapa krajín Uhorskej koruny. Zostavil ju gymnaziálny pedagóg Dr. Fr. Schuller, vydal Ferenc Neuzil v dnešnom rumunskom meste Sibiň (Sibiu). Presný rok vydania síce nie je známy, ale datovať ho možno do obdobia 1906 – 1914. Nákupná cena bola tri koruny.

Puzzlemapa v mierke 1:2400000 pôvodne obsahovala 71 rôznofarebných dielikov. Žiaľ, skladačka nie je kompletná. Chýba sedem kúskov, konkrétne župy Zemplínska, Užská, Ugočská, Čanadská, Malokykulská a Udvarheľská. V ľavom hornom roku je umiestnená prvá legenda, venovaná vysvetleniu farieb, značiek a veľkosti miest. Na opačnej strane sú vymenované jednotlivé župy, rozdelené podľa politického rozdelenia na samotné Uhorsko a Chorvátsko-Slavónsko, v čase vydania učebnej pomôcky autonómneho kráľovstva v rámci monarchie (63 + 8 žúp). Vpravo dole sa nachádza pôdorys Budapešti, hlavného mesta krajiny.

O tom, že ide o precíznu prácu, hovorí to, že každý dielik má na zadnej strane samostatný text, kde sú vypísané najdôležitejšie fakty o danej župe. Zamerajme sa viac na našu Spišskú župu. Nájdeme na nej vyznačené mestá Stará Ľubovňa, Podolínec, Spišská Belá, Kežmarok, Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Krompachy či Gelnica. Všetky v dobovom maďarskom znení. Z vrchov je to Magura, zaznačený je takisto najvyšší vrch monarchie – Štít Františka Jozefa, v súčasnosti nazývaný Gerlachovský štít. Pomenovanie podľa uhorského kráľa a rakúskeho cisára niesol v rokoch 1894 – 1919.

Na opačnej strane dielika sú najdôležitejšie informácie o danej župe. Spišská mala rozlohu 3 668 km2, obývalo ju približne 172 252 ľudí. Najdôležitejším pohorím boli Vysoké Tatry, pretekali ňou rieky Hornád, Poprad a Dunajec. K vodstvu patrilo taktiež Štrbské pleso. Sídlom župy bola Levoča s populáciou 7 486 ľudí, významnou pamiatkou bol kežmarský Thökölyho kaštieľ (!), turisticko-kúpeľnou zastávkou Smokovec.

Na naše pomery jedinečný exponát spĺňa aj sto rokov po vydaní svoj pôvodný, náučný účel. Počas spracovávania samotného predmetu, rovnako pri písaní článku, sa nedopatrením „podarilo“ skladačku rozsypať, takže ju bolo potrebné poskladať nanovo. A pre istotu hneď dvakrát! Človek tým aspoň bližšie spoznal rozdelenie žúp našej niekdajšej monarchie.

Vladimír Julián Ševc, foto: Múzeum v Kežmarku