Aktuality

Druhá májová nedeľa patrí každý rok k najkrajším sviatkom roka. Vtedy totiž oslavujeme my mamy. Byť mamou je to najkrajšie a zároveň najnáročnejšie obdobie v živote ženy. V očiach dieťaťa ale neexistuje nik iný, kto by to robil lepšie.

Z matky a dieťaťa sa po jeho narodení stáva jeden nerozdeliteľný celok, a to je asi to najkrajšie, čo môže na materstve byť. Na druhej strane, prebrať na seba zodpovednosť za niekoho iného, v prvých rokoch života ešte aj úplne bezmocného, je zaťažkávajúca skúška aj pre tú najdokonalejšiu matku. Vedieť sa postarať, keď je dieťa choré, poradiť, keď ho niečo trápi, vypočuť ho a usmerniť znamená byť nielen rodičom, ale aj kamarátkou, psychológom, lekárkou, učiteľkou v jednej osobe.

Starať sa o malé bábätko, a neskôr o drobca prekypujúceho energiou, nie je jednoduché. Nejedna mamička si povzdychne, aké je celé to materstvo vyčerpávajúce. A potom sú tu matky, ktorým sa narodí choré či ťažko zdravotne postihnuté dieťatko. Pocity šťastia z jeho narodenia sú zväčša vystriedané či nahradené strachom, úzkosťou a beznádejou spojenou s nejasným vývojom budúcnosti. Jednou z nich je Marta Glovňová. Rozprávali sme sa s ňou o jej neobyčajnom materskom živote, o situáciách, na ktoré sa nedá pripraviť, iba ich prijať, keď nám z ničoho nič padnú naše životné plány.

Príbeh Katky, ktorý opísala jej mamka Marta

Bol krásny novembrový deň, keď som mala presne stanovený termín na sekciu. Mala som rizikové tehotenstvo, a tak som tri mesiace pred termínom pôrodu bola v nemocnici. Na Katku sme sa obidvaja s manželom veľmi tešili.

Katka sa narodila v kežmarskej nemocnici a mojím lekárom bol už nebohý MUDr. Jarko Novotný. Ten ma už od rána utešoval, že všetko bude v poriadku. Nevedeli sme, či budeme mať dievčatko alebo chlapčeka. Katke vybral meno manžel. Narodila sa o 10.00 hod. Bola veľmi maličká, vážila 2 005 kg a merala 42 cm. No a okrem toho nedýchala sama, tak som ju ani nevidela, pretože ju museli previezť do inkubátora do Popradu. Manžel ju videl ešte v ten deň a povedal mi, že je malá ako bábika, ale je to veľmi pekné dievčatko. Prvá informácia z Popradu bola, že ak prežije do rána, tak sme vyhrali. V tú noc som sa veľmi modlila a prosila som, aby mi ju Pán Boh nechal. Stal sa zázrak, moje modlitby a modlitby celej mojej rodiny boli vyslyšané.  Naša veľká bojovníčka Katka to s Božou pomocou dala. A tak bojujeme už 31 rokov. Katku som videla, keď mala týždeň a bol to najkrajší deň v mojom živote. V Poprade na mňa čakal krásny malý anjelik.

Na trápenie sme neboli sami

Kolobeh vyšetrení preukázal, že hoci je aj Katka malá, nemusí byť chorá, môže byť v poriadku. Psychicky bola na tom dobre, veľmi skoro rozprávala, ale po motorickej stránke jej to išlo veľmi pomaly. Na a tu sme mali šťastie, pretože presne v tom čase otvorila denné detské sanatórium v Kežmarku tiež už nebohá PhDr. Terka Semaňáková, kde aplikovala Vojtovu metódu. Cvičili sme aj doma a výsledky postupne pomaly prichádzali. Najprv začala pevne sedieť, potom začala chodiť po štyroch a prišiel čas, keď sa začala stavať na nožičky. Mala však stiahnuté šľachy na nohách, a tak sme absolvovali štyrikrát operáciu na uvoľnenie šliach. Vedeli sme s manželom, že tanečnica z nej nikdy nebude, ale priali sme si, aby aspoň stála na svojich a chodila.

Po ukončení predškolskej dochádzky mala ešte odklad a do školy nastúpila Pod lesom v Kežmarku, kde bol denný stacionár a bola tam aj trieda, kde sa Katka vzdelávala. A tu zase mala veľké šťastie, pretože ju učila vynikajúca pani učiteľka Mgr. Martinka Bachledová, ktorá bola v tomto smere veľká profesionálka. Mala tam viac postihnutých detí, ale presne vedela, čo má s kým robiť. Tak sa Katka naučila čítať, písať aj počítať. No a čo sa týka zdravotného stavu, tak po čase sa u Katky prejavili aj epileptické záchvaty, s ktorými stále bojujeme.

Keď mala rok, absolvovali sme dve operácie očí – mala strabizmus. Tu musím poznamenať, že neviem, ako by som to zvládla, keby som nemala takého úžasného a obetavého manžela, ktorý má mňa aj Katku veľmi rád. A ďalším mojím veľkým šťastím je to, že mám rodinu, ktorá ma vždy podržala a pomáha vždy, keď to potrebujem.

Dnes je z nej veľká slečna, ktorá vie, čo chce…

Nikdy sa nenudí a ani my doma sa s ňou nenudíme. Má veľmi dobrú pamäť, krásne spieva, má rada hudbu, pekne maľuje a tvoríme rôzne výrobky. Má veľmi dobré nápady a je pre mňa veľkou nabíjačkou energie. Pracovali sme aj na veľkonočnej výzdobe. Zdobili sme vajíčka a vyrábali veľkonočné ikebany, ktoré sme poslali do rehabilitačného centra AXIS v Piešťanoch, kde bol veľkonočný trh a výťažok sme venovali detičkám, ktoré potrebujú rehabilitačný pobyt v tomto zariadení. Aj my v tomto zariadení absolvujeme každý rok liečebno-rehabilitačný pobyt.

Katka mi pomáha aj v kuchyni. Vymieša plnku na koláč, rada lúpe vajíčka, spolu robíme chlebíky. Život s ňou je nádherný aj napriek tomu, že je iná ako ostatné deti. Naučili sme sa žiť tak, že riešime každý deň to, čo nám prinesie. Sme šťastní a spokojní s tým, čo máme. Naozaj nám nič nechýba. Vždy si povieme, že s Božou pomocou a super rodinou všetko zvládneme.

Byť mamou je úžasné

Všetkým mamkám, ktoré majú postihnuté detičky, prajem hlavne veľa zdravia. Viem, že je to tak často spomínané slovo, ale zdravie je pre mamku veľmi dôležité. Nikdy sa nevzdávajte, pretože naše deti nás potrebujú a my potrebujeme ich lásku, nehu, krásne slová, ktoré vychádzajú priamo z ich srdiečka. Sú to slová pravdivé a nefalšované. Našu lásku, ktorú im dávame, nám vynahradia niekoľkonásobne viac. Viem, nemáme to ľahké, ale ja si vždy poviem, že byť mamou je úžasné. Neviem si predstaviť život bez Katky. Nech sú teda naše deti pre nás nie príťažou, ale berme ich ako veľký dar od Boha. Ja mám Katku za odmenu, pretože nie každý môže mať postihnuté dieťa, lebo nie každý sa dokáže o postihnuté dieťa postarať. A my mamy takýchto detí sme toho jasným dôkazom. A tak všetko najkrajšie!

Beáta Oravcová,

foto: rodinný archív Marty Glovňovej

Text pod foto: Marta a Katka Glovňové na spoločnom výlete.