Aktuality

Kvapka, ktorá zachraňuje ľudské životy

Svetový deň darcov krvi, každoročne slávený 14. júna, je príležitosťou poďakovať sa dobrovoľným darcom krvi, ktorí robia pre spoločnosť neoceniteľnú službu bez akejkoľvek odmeny a zároveň jeho cieľom je podnietenie a podpora ostatných ľudí, aby ich v tom nasledovali. V Kežmarku medzi darcov krvi patria aj Martin Trajčík a Magdaléna Sopková. Tí nám o svojej nezištnej pomoci druhým v snahe zachrániť život povedali viac v rozhovore.

---

Koľkonásobný darca krvi si a aké plakety už máš na konte?

Martin: Túto najcennejšiu tekutinu som už daroval 33-krát a za tieto darovania som získal bronzovú a striebornú jánskeho plaketu.

Magdaléna: Krv som darovala doposiaľ 48-krát. Som držiteľkou zlatej plakety prof. MUDr. Jana Jánskeho, ktorou sú ženy oceňované po 30. bezplatnom darovaní krvi. S pokorou a s vďačnosťou za zdravie som si stanovila cieľ dopracovať sa k 60 odberom.

Pamätáš si na svoje prvé darovanie? Koľko si mal alebo mala vtedy rokov a čo ťa k tomu priviedlo?

Martin: Na moje prvé darovanie ma pozvala moja vtedy ešte len snúbenica Majka a bolo to začiatkom roka 2011, čiže som mal vtedy 26 rokov. Ja som vždy chcel ísť darovať krv, no dovtedy mi ešte chýbal impulz.

Magdaléna: Áno, svoje prvé darovanie si veľmi dobre pamätám, i keď to bolo veruže už riadne dávno. Na mojom prvom pracovisku v Tatranskom podniku som okamžite zapadla do úžasnej partie kolegov, takmer samých chlapov. Popoludní sme hrávali volejbal, cez víkendy sme chodili na túry do Tatier. A keďže všetci parťáci boli aj darcovia krvi – okamžite som sa i ja pridala aj k tejto aktivite.

Je nejaký konkrétny človek alebo aj viac ľudí, komu tvoja krv pomohla?

Martin: Nie, nikdy som konkrétne niekomu na meno krv nedaroval. Som pravidelný darca krvi, preto nemôžem darovať krv na určitú výzvu, keďže mi to tak nevychádza podľa plánovaných odberov.

Magdaléna: Jedenkrát som darovala krv priamo na meno maličkému dievčatku z Košíc s diagnózou akútna leukémia. Úprimne dúfam, že som malej dievčinke pomohla a že aj vďaka mnohým ďalším darcom sa lekárom podarilo statočnej pacientke prinavrátiť zdravie.

Boli počas tohto obdobia aj neúspešné darovania? Čo bolo príčinou?

Martin: Mal som niekedy aj hraničné hodnoty výsledkov krvi, no vždy sa mi podarilo krv úspešne darovať.

Magdaléna: Raz sa mi stalo, že vo vzorke krvi, ktorá sa pred darovaním odoberá na vyšetrenie, som mala mierne zvýšenú hladinu bielych krviniek. Znamenalo to, že na mňa pravdepodobne niečo lezie, no ešte sa to nestihlo navonok prejaviť. Našťastie, žiadna choroba ma v nasledujúce dni nezmohla, no v daný deň som bola z odberu vyradená z dôvodu absolútnej ochrany zdravotného stavu nielen príjemcu, ale aj samotného darcu.

Stretol alebo stretla si sa aj s nejakým nezabudnuteľným špeciálnym poďakovaním za to, že robíš túto humanitárnu činnosť?

Martin: Ako poďakovanie beriem slávnostné odovzdávanie plakiet organizované Slovenským Červeným krížom. Keďže to vtedy bolo ešte pred pandémiou, tak odovzdávanie bolo za osobnej účasti darcov, a tak sme sa mohli stretnúť a užiť si príjemné verejné poďakovanie.

Magdaléna: Najväčším ocenením a zadosťučinením po každučkom darovaní krvi je vlastný pocit užitočnosti a ľudskej spolupatričnosti. Za krásne nezabudnuteľnú považujem každú návštevu pracovísk Národnej transfúznej služby – ako v Poprade, tak aj v Kežmarku. Tím lekárov a sestier dokáže pri každej „darovačke“ vyčarovať tak úžasne srdečnú a priateľskú atmosféru, že už to je jeden z dôvodov, prečo sa človek na darovanie krvi doslova teší. Z oficiálnych zážitkov veľmi rada spomínam na slávnostné odovzdávanie zlatej Jánskeho plakety, ktoré sa konalo vo veľmi dôstojnom duchu, v krásnom prostredí, plnom príjemných, láskavých a skromných ľudí.

Máš v nejakej oblasti života z toho aj nejaké výhody?

Martin: Nie. Ale párkrát som využil možnosť od zdravotnej poisťovne na doplnky stravy zadarmo. A okrem toho výhody pre darcov krvi v našom regióne nie sú podporované.

Magdaléna: Našťastie, nepotrebovala som zatiaľ nikde na vlastnej koži okúsiť, či mám vďaka darovaniu krvi nejaké výhody. A ani teoreticky som si takéto informácie nezisťovala. Za skutočnú výhodu však považujem skutočnosť, že pred každým darovaním krvi je moja vlastná krv absolútne podrobne vyšetrená – čo ma v prípade výborných výsledkov uisťuje, že som zdravá. A to je naozaj to najcennejšie a najdôležitejšie.

Priviedol alebo priviedla si k darcovstvo aj niekoho z rodiny, blízkych či priateľov?

Martin: Áno, pravidelne chodíme darovať krv v rámci pracovného kolektívu. V darovaní máme medzi sebou takú malú rivalitu a naháňame sa, kto ma viac odberov. Okrem toho z rodiny je pravidelným darcom len manželka, keďže ostatní nemôžu zo zdravotných dôvodov.

Magdaléna: Mimoriadne hrdá som na obe svoje deti. Len čo dovŕšili 18 rokov, spolu so mnou začali chodiť pravidelne darovať krv. A pokračujú v tom doteraz. K darcovstvu som priviedla aj mnohých mojich bývalých žiakov – ešte za čias pôsobenia na Strednej odbornej škole na Garbiarskej ulici. Mnohí z nich sú dnes už mnohonásobní darcovia, ktorí tiež priviedli na túto cestu ďalších a ďalších svojich rodinných príslušníkov, kolegov či známych. Samozrejme, osvetu tejto bohumilej činnosti vo svojom okolí robím neustále.

Aký je tvoj odkaz pre tých, ktorí sa ešte len odhodlávajú darovať krv. Prečo by tak mali urobiť?

Martin: Ľudia sa nemajú čoho báť, je to prejav ľudskosti, odber je pomoc svojim blížnym, nikdy nevieme, kedy aj my budeme potrebovať pomoc niekoho cudzieho. Preto musíme spoločne udržiavať zásoby krvi na potrebnej úrovni.

Magdaléna: Všetkých, ktorí vážne uvažujú o darovaní krvi, chcem úprimne povzbudiť, aby našli v sebe odvahu a odhodlali sa krv darovať. Svojím šľachetným skutkom môžete pomôcť prinavrátiť zdravie mnohým, ktorí by tu bez vašej pomoci možno už neboli. Darovaním krvi dokážete rodine vrátiť matku alebo otca, chorým deťom darujete úsmev. A za ten pocit, že práve vy ste ich hrdinom, to určite stojí.

Beáta Oravcová, foto: archív Martina a Magdalény