Aktuality

Lekár detského oddelenia Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, člen skupiny AGEL, MUDr. Jozef Serafín v rozhovore podrobne opisuje príznaky horúčky u malých pacientov. Hovorí o tom, že u detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Spomína aj kategóriu bábätiek, ktoré sú v prvom roku života špecifickou kategóriou v spojitosti s horúčkou a zvýšenou teplotou. Aký je rozdiel medzi zvýšenou teplotou a horúčkou? Ako spoznať, že niečo nie je v poriadku? Kedy navštíviť lekára?

 

V akom rozmedzí sa pohybuje „normálna“ teplota u detí – u bábätiek, u škôlkarov, aj u väčších detí okolo 8 – 10 rokov?

Normálna teplota ľudského organizmu sa pohybuje v rozmedzí 36 – 37°C. Je to teplota, ktorá sa nameria v podpazušnej jamke, pokiaľ je človek „zdravý“. V priebehu dňa sa telesná teplota môže meniť v závislosti od tzv. diurnálneho (denného) cyklu, čo v praxi znamená, že najnižšia teplota je ráno okolo 5:00 – 6:00 a najvyššia medzi 16:00 – 18:00. Je potrebné si uvedomiť, že na výške teploty povrchu tela, ktorá je relatívne menlivá, sa podieľa mnoho faktorov, medzi ktoré zaraďujeme teplotu telesného jadra, ktorá je relatívne konštantná. Ide o teplotu v brušnej dutine, ktorú môžu mať malé deti vyššiu ako dospelí.

 

Čo najčastejšie spôsobuje horúčku u detí?

U detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Telesná teplota je regulovaná centrálnym termostatom, ktorý sa nachádza v mozgu, konkrétnejšie v oblasti hypotalamu. Do tohto centra sa dostávajú informácie o telesnej teplote prostredníctvom termických receptorov na povrchu (v koži) a vnútri (v hrudnej, brušnej dutine…) tela. Centrálny termostat po vyhodnotení týchto informácií zvyšuje alebo znižuje teplotu telesného jadra, ktorá sa nakoniec prejaví aj zmenou teploty na povrchu tela. Pri infekcii alebo zápale dochádza k tvorbe rôznych chemických látok, ktoré nazývame cytokíny a spôsobujú prestavenie centrálneho termostatu na vyššiu teplotu. Tá následne môže spadať podľa svojej hodnoty do kategórie horúčky.

 

Ako je to s bábätkami, povedzme v prvom roku života. Kedy najčastejšie dochádza k zvýšenej teplote a horúčke? Čo sa vlastne považuje za zvýšenú teplotu a čo už za horúčku? Je v tom rozdiel?

Bábätká v prvom roku života sú špecifickou kategóriou detí. Vo všeobecnosti majú vyššiu teplotu telesného jadra ako dospelí. Ich termoregulačné mechanizmy sú však obmedzené. Najviac zraniteľní sú práve novorodenci (v prvom mesiaci života), ktorí môžu teplo ľahko strácať a ľahko sa podchladiť. V prípade, ak u novorodenca nameriame v konečníku teplotu nad 38°C, treba okamžite zbystriť pozornosť a vyhľadať lekára, aby vylúčil možnú prebiehajúcu infekciu a včas liečebne zasiahol. Popri horúčke – telesnej teplote vyššej ako 38°C – rozlišujeme ešte tzv. subfebrílie, teda zvýšenú teplotu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 37 – 38°C. Krátkodobé zvýšenie telesnej teploty má viaceré ochranné funkcie v organizme, a tak prispieva k spomaleniu množenia a rastu väčšiny mikroorganizmov, stimuluje aktivitu bielych krviniek či zvyšuje tvorbu protilátok. Naopak, dlhotrvajúca horúčka nepriaznivo vplýva na detský organizmus a predstavuje zvýšenú záťaž na srdcovo-cievny systém, či prispieva k dehydratácii.

 

Aké príznaky môžu na bábätku rodičia pozorovať pri zvýšenej teplote a horúčke? (myslím také od oka, nie po zmeraní teploty, ale najmä prvorodičia to nemusia vedieť len tak dotykom odhadnúť)

Niekedy sa ochorenie u dieťaťa začne prejavovať iným markantnejším príznakom než horúčkou – vyskytnú sa bolesti rôznych častí tela, kašeľ, vracanie, hnačka, vyrážky, opuchy alebo mnohé iné. Vtedy je rodič takéhoto dieťaťa v pohotovosti a cielene mu odmeria telesnú teplotu. Sú však prípady, najmä u najmenších detí, kedy hneď pri nástupe ochorenia ešte nie je nápadne vidieť, že dieťa má horúčku. Treba si všímať zmeny v jeho správaní – či nie je zrazu výraznejšie nepokojné, predráždené alebo skôr spavé až letargické. Má chuť prijímať stravu? U niektorých detí je viditeľná triaška tela a koncové časti končatín môžu byť paradoxne aj studené. Neskôr sa zvykne objaviť začervenanie na tvári, na dotyk môže byť trup alebo čelo dieťaťa horúce. So stúpajúcou telesnou teplotou sa zrýchľuje srdcový tep a dýchanie. Pri rýchlom vzostupe horúčky môže dieťa zblednúť, mať mdloby alebo pri deťoch v predškolskom veku sa môžu vyskytnúť aj kŕče celého tela, ktoré v takomto prípade nazývame febrilné kŕče.

 

Je nebezpečné napríklad kúpať bábätko v príliš teplej vode – môže to mať vplyv na jeho telesnú teplotu? Takisto pobyt v prekúrených priestoroch, príliš veľa oblečenia? Môže teplota vyskočiť nad normu? Čo v takejto chvíli robiť?

Pri vzniku samotnej horúčky sa na jej vzniku uplatňuje nastavenie centrálneho termostatu v hypotalame na vyššiu teplotu. Pri vonkajších faktoroch, ako je spomínaná vyššia teplota okolitého prostredia dieťaťa – či už je to teplota vody, v ktorej sa kúpe alebo v miestnosti, kde sa nachádza, eventuálne pri nadmernom obliekaní môže dôjsť ku tzv. hypertermii, teda k prehriatiu organizmu. Problém je teda v tom, že sa teplo v organizme nadmerne kumuluje, jeho odvod je znížený, a tak je narušená teplotná rovnováha. V týchto prípadoch môžeme namerať u dieťaťa vyššiu teplotu. Vtedy treba čo najskôr odstrániť element, ktorý prehriatie spôsobil a umožniť tak optimalizáciu teploty prehriateho organizmu.

 

Rodičia sa u detí často boja merania teploty. Ako teda správne merať teplotu, aký teplomer odporúčate?

V súčasnosti sú veľmi populárne digitálne bezkontaktné teplomery, ktoré nám však poskytujú iba orientačnú informáciu o telesnej teplote. Presnejšie meranie nám zabezpečí digitálny kontaktný teplomer. Ortuťové teplomery sa v súčasnosti neodporúča používať pre riziká spojené s toxickými účinkami ortuti pri jej kontakte s ľudským organizmom. U najmenších detí meriame telesnú teplotu v konečníku, lebo tá najviac koreluje s teplotou telesného jadra. V tomto prípade hovoríme o horúčke pri nameraní hodnoty vyššej ako 38,5°C. U starších detí preferujeme axilárne meranie, a teda v podpazuší alebo tympanálne meranie v uchu, kedy sa za horúčku považuje hodnota vyššia ako 38°C.

 

Kedy treba zasiahnuť podaním nejakých liekov? Je vhodné urobiť aj iné opatrenia v prípade zvýšenej teploty, prípadne aké? (napr. ochladenie obkladmi a podobne)

Ak nameriame hodnotu telesnej teploty, ktorá spadá do kategórie tzv. zvýšenej teploty, treba stav dieťaťa naďalej sledovať a meranie telesnej teploty s krátkym odstupom času zopakovať. V prípade prekročenia hranice pre horúčku zahájime opatrenia na jej zníženie. Na to používame kombináciu fyzikálnych metód a liekovej terapie. Do fyzikálnych metód zaraďujeme časté a nárazové vetranie izby, nech je okolitá teplota prostredia v rozmedzí 19 – 20°C. Dieťa prikryjeme len tenkou prikrývkou a oblečieme mu ľahký vzdušný odev. Ak dávame zábaly na hrudník a brucho, tak s osuškou namočenou vo vlažnej vode (22 – 25°C) a opakujeme 3x po sebe na cca 10 minút a aj to len v prípade, ak dieťa nemá triašku alebo studené konce končatín.

 

Čo by isto nemal rodič robiť (aj v rámci babských rád, ako napríklad osprchovanie studenou vodou a iné)?

Sprchovanie je vhodné pre staršie deti. Používame na to vlažnú vodu, lebo tá studená by mu stav mohla zhoršiť. Menšie deti môžeme obmývať vlhkou špongiou vo vaničke s vodou o teplote 29 – 32°C približne 10 – 30 minút a pri izbovej teplote 24°C. Ľudové metódy ako napríklad prikladanie vajíčok, rozkrojeného zemiaku alebo kúskov cibule na zápästie či do oblasti členkov možno dieťa priamo nepoškodia, ale horúčku efektívne neznížia, a nie sú preto medicínou založenou na dôkazoch odporúčané.

 

Kedy je už určite potrebné volať napr. záchranku, pri akej teplote?

Záchranku treba volať pri horúčke len v určitých prípadoch. Najprv stačí pokúsiť sa znížiť teplotu pomocou fyzikálnych metód a liekovej terapie. Pri medikamentoch je dôležité dodržiavať správne dávkovanie, lebo pri neadekvátne nízkej dávke liečiva sa požadovaný účinok nemusí dostaviť. V procese znižovania horúčky svoju rolu hrá aj čas, za ktorý nastúpi efekt liekov. Najnebezpečnejšia je teplota nad 40°C, lebo vtedy už výrazne negatívne vplýva na detský organizmus a môže vyvolávať komplikácie ako je metabolický rozvrat či febrilné kŕče. Ak sa ju nepodarí rýchlo znížiť, tak v týchto prípadoch možno kontaktovať tiesňovú linku záchrannej zdravotnej služby na tel. č. 155 a operátor sa rozhodne vyslať sanitku alebo dá inú radu.

 

Ak takto malému dieťaťu vystúpi teplota, mal by rodič istotne zájsť na druhý deň k lekárovi? (v kontexte toho, že u dospelých si často povieme, že to odznie a počkáme pár dní). Treba lekára o horúčke informovať napríklad aj po očkovaní alebo čakať 2 – 3 dni, či to odznie?

Horúčka je príznak, na ktorý je potrebné nazerať v kontexte celkového stavu dieťaťa a jeho okolností. Ak má dieťa len zvýšenú teplotu po očkovaní, pravdepodobne ide o nezávažnú vedľajšiu reakciu a lekár by mal rodiča o tom vopred informovať. Ak sa vyskytne horúčka do 40°C, ktorá dobre reaguje na jej znižovanie a dieťa sa medzi intervalmi horúčky javí ako pomerne čulé a spokojné, možno ho najprv sledovať a eventuálne, až pri ďalšom pretrvávaní ťažkostí, vyhľadať lekára. Sú však prípady, kedy  môže ísť o akútne závažné ochorenie ako zápal mozgový blán (meningitída), náhla príhoda brušná (zápal slepého čreva,…) či iné alebo napriek opatreniam na zníženie horúčky sa ju nepodarí znížiť pod hranicu 38°C, dokonca keď teplota stúpne ešte viac, vyhľadajte lekársku pomoc ihneď.

 

Aké lieky sú vhodné pre takto malé deti a ako často ich podávať?

Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ďalšími odbornými zdravotníckymi spoločnosťami vypracovalo prehľadný štandardný postup s názvom ,,Horúčka u detí“, ktorý je voľne dostupný na www.standardnepostupy.sk v sekcii Pacientske postupy. Obsahuje všetky základné a mnohé ďalšie praktické informácie pre rodičov, aby vedeli správne zareagovať v prípade horúčky u svojich detí. V zásade, na znižovanie horúčky používame lieky s obsahom paracetamolu, ktoré podávame v dávke 10 – 15 mg/kg každých 4 – 6 hodín (max. 5x denne) a medikamenty s obsahom ibuprofenu s dávkovaním 5 – 10 mg/kg každých 6 – 8 hodín (max. 4x denne).

 

Informácie poskytla Mgr. Martina Pavliková

hovorkyňa AGEL SK