Aktuality

V Kežmarku počas októbra snáď nebolo väčšej udalosti ako Literárny Kežmarok. Jeho 58. ročník stále rezonuje a pri tejto príležitosti sme pripravili dva rozhovory s autormi – čitateľmi Mestskej knižnice Kežmarok – ktorí doň prispeli. A získali významné ocenenia. Prvý autor sa zúčastnil prvý raz, druhý zopakoval minuloročný úspech. Ich odpovede nájdete v nasledujúcich riadkoch.

 

Rozhovor so Zairou Záremskou

Aký je to pocit získať čestné uznanie v rámci tohtoročného Literárneho Kežmarku, do ktorého bolo zaslaných celkovo 433 prác?

Na literárne súťaže som sa začala hlásiť až na úplnom konci svojej stredoškolskej kariéry, pretože mi dlho trvalo prísť na štýl vyjadrovania sa, v ktorom som sa cítila autenticky. Byť uznaná za svoju prácu, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá, a to dokonca v meste, v ktorom žijem celkom zahreje pri srdci, nebudem klamať.

Tento ročník bol pre Teba premiérovým, alebo si práce posielala aj v predchádzajúcich rokoch?

Ako som už spomínala, so súťažnou kariérou som začala pomerne neskoro. Napriek tomu, že v istej forme píšem zhruba polovicu svojho života, trvalo mi nájsť sa v mojej tvorbe. Samozrejme, vždy je priestor na zlepšenie. Každým rokom sa vyvíjam. Ale po dlhej dobe mi už moja práca nie je cudzia, a preto som sa prvýkrát a kvázi i poslednýkrát (už som bohužiaľ mimo vekových kategórií) prihlásila do tejto súťaže.

Kde hľadáš inšpiráciu pre svoju tvorbu?

Ľudia majú tendenciu myslieť si, že v každej tvorbe musí byť skrytý nejaký hlboký význam. Ja mám ale pocit, že autori málokedy vedia, kam ich tvorba povedie. Tak nejako to mám i ja, moje básne sú iba emócie a obrazy. Rozmýšľam veľmi vizuálne. Napríklad, prvá príde emócia ako túžba, hnev či strach, a potom sa mi v hlave prehrá „krátky film“ obrazov, ktoré chcem v čitateľovi vyvolať bez toho, aby som opísala nejakú scénu od slova do slova. Slová sú iba prostriedky, nič konkrétne nimi nemyslím. Ale samozrejme, ako každý autor, som podvedome ovplyvnená sociálnou a politickou realitou svojho obdobia. Moja tvorba vie byť pre niekoho „morbídna“, pretože niekedy pracujem s až hororovými vizuálmi – a úprimne, je to trocha zámerne. Písaním zo seba dostávam negativitu von, takže je pre mňa zbytočné písať „šťastné“ texty.

S programom si bola spokojná? Máš nejaký nápad na inovácie do ďalších ročníkov?

Programom som bola príjemne prekvapená. Úplne úžasné boli panie, ktoré nám robili prehliadku lyceálnej knižnice a artikulárneho kostola. Touto cestou by som sa im ešte raz rada poďakovala.

 

Rozhovor s Tomášom Sálusom

Aký je to pocit získať druhé miesto v rámci tohtoročného Literárneho Kežmarku, do ktorého bolo zaslaných celkovo 433 prác?

Prekvapilo ma a zároveň potešilo, že porota moju prácu ocenila. Beriem to ako impulz do ďalšej tvorby, ktorý si veľmi vážim. No zároveň si uvedomujem, že stále je čo zlepšovať.

O Tebe vieme, že si prispieval aj v predchádzajúcich rokoch. S akými úspechmi?

Literárneho Kežmarku som sa zatiaľ zúčastnil trikrát, prvý krát bez výrazného úspechu. No druhý a tretí raz sa moje práce umiestnil na druhom mieste.

Kde hľadáš inšpiráciu pre svoju tvorbu?

Leonard Cohen raz povedal, že ak by vedel, kde sa rodia dobré piesne, chodil by na to miesto častejšie. Inšpiráciu nehľadám nijak cielene. Pozerám, počúvam, občas sa nad tým všetkým zamyslím a niekedy sa nejaká tá inšpirácia vynorí aj sama.

S programom si bol spokojný? Máš nejaký nápad na inovácie do ďalších ročníkov?

Program sa mi veľmi páčil. Organizátori si s ním dali námahu a výsledok sa dostavil. Pouličné divadlo, počas ktorého ožili kežmarské ulice históriou, koncert v artikulárnom kostole, prehliadka lyceálnej knižnice – to všetko bolo nielen pútavé, ale aj inšpirujúce. A vďaka odborným prednáškam sme sa aj čo-to priučili.

Jana Schönová, mestská knižnica, foto: Hectorate photodesign