Aktuality

V areáli Strednej odbornej školy agropotravinárskej a technickej na Ul. Kušnierska brána sú pamiatkovo prezentované nálezy pozostatkov mestského opevnenia. Zdokumentované boli v roku 2022 vo viacerých výkopoch súvisiacich s rekonštrukciou školy, postavenej v rokoch 1912 až 1913 na mieste jednej z mestských brán, zvanej Kušnierska.

O mestských hradbách v Kežmarku písala v minulosti historička Nora Baráthová. Na internete je možné nájsť aj štúdiu venovanú tejto téme. Na základe dochovaných historických máp a dobových opisov máme o kežmarskom opevnení celkom dobrú predstavu. Vieme, že opevnenie mesta pozostávalo z hlavného hradobného múra s baštami a vežami. Tiež z menšieho parkánového múra, za ktorým sa nachádzala priekopa (teda nie za hlavným múrom), pričom parkánový múr zároveň spevňoval stenu priekopy smerom k mestu. Priestor medzi hlavným múrom a parkánovým múrom, zvaný parkán, slúžil ako predsunutá línia opevnenia na bezpečný presun obrancov pozdĺž hradieb.

V niektorých úsekoch bola nižším múrom spevnená aj opačná stena priekopy. Priekopa bola v línii opevnenia na juhozápadnej strane mesta dokonca dvojitá, čo súviselo s posilnením mestských brán – Vyšnej a Kušnierskej – na konci stredoveku predsunutým opevnením, tzv. barbakánmi. Do mesta sa pôvodne vstupovalo tromi bránami – už spomenutými Vyšnou a Kušnierskou na južnej a západnej strane a Nižnou na severnej strane.

Prvá zmienka o hradbách v Kežmarku je z roku 1368. V roku 1433, po husitských nájazdoch, mali Kežmarčania snahu hradby rozobrať, aby sa v meste už nikdy nemohol opevniť nepriateľ. Zabránilo im v tom nariadenie cisára Žigmunda. Hradby museli opraviť. V roku 1434 sa spomínajú tri brány a dve veže – Nová a Okrúhla. Početné opravy sú zaznamenanév 16. storočí, kedy vznikli aj nové pevnostné prvky.

V opise opevnenia z roku 1603 sú uvedené brány Vyšná, Nižná a Szewch (szücs), čiže Kušnierska, veže Malá, Varkoč, Okrúhla, Kalich – Kalk (Vápenná), bašty, múry a priekopy. K zmene organizácie obrany a starostlivosti o mestské hradby došlo v roku 1605, kedy boli časti opevnenia odovzdané do opatery cechov. Podľa toho, ktorý cech sa o ktoré časti staral sa zmenili aj ich názvy. Popri troch bránach poznáme Murársku (Malú), Obuvnícku (Hrubú), Hrnčiarsku, Krajčírsku (Vápennú) a Mäsiarsku vežu. Zdá sa, že prenesenie zodpovednosti na cechy (čo znamenalo nielen povinnosť ich brániť, ale sa aj starať o ich údržbu) hradbám neveľmi pomohlo, keďže v rokoch 1692 a 1693 si stav opevnenia na mnohých miestach vyžadoval opravy a parkán bol takmer zbúraný.

Aj o samotnej Kušnierskej bráne máme niekoľko zmienok. Patrila k najstarším, no zdá sa, aj k najproblematickejším prvkom opevnenia. V roku 1477 sa spomínajú iba strážcovia dvoch brán, a to Vyšnej a Nižnej. Kušnierska brána zrejme neplnila svoj účel. Podľa opisu z roku 1603, bola veža zvaná Szewch [zo slova „szücs“– kožušník; za vysvetlenie ďakujem N. Baráthovej, pozn. autora] kapu, pod ktorou bola v minulosti brána, už zastavaná. Mala tri prekryté podlažia. Na najvyššom bol vojnový samostrel a šesť bradáčov (hákovníc). Od Vyšnej brány bola vzdialená 199,5 siahy (približne 370 m) a od nasledujúcej veže zvanej Malá 20 siah (približne 37 m). V roku 1692 a 1693 bola rozštiepená a uvoľnená od hradieb z oboch strán, resp. na niekoľkých miestach zvonka, tak aj zvnútra – zhora až dole rozčesnutá puklinou. Mala sa zbúrať a postaviť nová, no napokon ju na príkaz magistrátu najskôr spolovice, neskôr úplne, rozobrali. Podľa zmienky G. Bohuša zo začiatku 18. storočia bývala v zimnom období vždy zatvorená, otvárala sa iba počas jari a leta.

Zdá sa, že o hradbách – vďaka historickým dokumentom – už čo-to vieme. O tom, aké nové poznatky o mestskom opevnení Kežmarku priniesol archeologický výskum, sa dozvieme v pokračovaní tejto minisérie v nasledujúcom čísle.

Marta Kučerová, archeológ Múzea v Kežmarku; foto: múzejný zbierkový fond