Aktuality

V predchádzajúcom príspevku sme priniesli stručný sumár poznatkov o kežmarských hradbách a Kušnierskej bráne. Napriek, na prvý pohľad, dostatku údajov, určitá schematickosť a neúplnosť opisov a zobrazení neumožňuje vytvoriť si presný obraz o systéme mestského opevnenia.

V minulosti táto neúplnosť viedla k niektorým nepresnostiam a chybným interpretáciám. Len málo vieme o rozmeroch jednotlivých objektov, ich vzájomných vzťahoch a vývoji. Archeologickým výskumom sa na ul. Kušnierska brána a ul. Baštová prvýkrát podarilo zachytiť na jednom mieste takmer všetky prvky mestského opevnenia, overiť ich rozmery, vzájomnú vzdialenosť a súvislosti. V tom vidíme jeho hlavný prínos a význam.

Hlavný mestský múr o šírke 2,5 metra (m) bol čiastočne odkrytý na Baštovej, pod chodníkom a vozovkou. Na Baštovej boli na priľahlom školskom dvore preskúmané aj pozostatky polkruhovej bašty o šírke 10,5 m a dĺžke 5,5 m. Mala mohutný 2,92 m hrubý múr a vnútorný priestor s rozmermi 4,65 x 2,6 m.

Parkánový múr bol zachytený v mieste jeho napojenia na Kušniersku bránu a v blízkosti bašty. Jeho vzdialenosť od hlavného múru sa pohybovala od sedem do desať metrov. V hĺbke 1,4 m bola odkrytá aj časť vonkajšieho múra priekopy. Hrúbka oboch murív sa pohybovala v rozmedzí od 0,8 do 0,9 m. Ich vzájomná vzdialenosť, dosahujúca jedenásť metrov, udáva aj šírku priekopy. Samotný objekt bránovej veže sa nachádza pod vozovkou v blízkosti križovatky Kušnierskej a Baštovej. V areáli školy pozdĺž Kušnierskej sa však podarilo preskúmať pozostatky barbakánu – predsunutého opevnenia v tvare väčšej kruhovej veže (rondelu). S bránou ho spájal pravdepodobne padací most vedúci cez priekopu, pričom ho zvonku chránila druhá priekopa. Rondel barbakánu bol pristavaný k vonkajšiemu múru prvej priekopy. Hrúbka múra rondelu dosahovala 2,2 m a jeho predpokladaný priemer zas 20 m. Celkovú šírku opevnenia v mieste Kušnierskej brány tak možno odhadnúť na 40 m.

Z výskumu vyplynulo, že hlavný múr a bašta mestského opevnenia vznikli súčasne v priebehu 14. storočia (skôr v prvej polovici), rovnako ako veža Kušnierskej brány. Parkánový múr vystavali najneskôr v 15. storočí, resp. v prvej pol. 16. storočia. Najneskôr vtedy vyhĺbili aj prvú priekopu. Pravdepodobne až v priebehu 16. storočia (niekedy okolo polovice, resp. v druhej polovici) vybudovali predsunuté opevnenie – barbakán a vyhĺbili druhú priekopu, ktorá však podľa opisov bola obmedzená pravdepodobne len na tzv. Kušniersky taras, t. j. líniu opevnenia na juhozápadnej strane mesta, pričom končiť mala práve v priestore barbakánu Kušnierskej brány. Pred výstavbou školy terén výrazne upravili – zasypali zvyšky oboch priekop, rozobrali hradby, zvýšili úroveň terénu (oproti stredoveku vzrástla takmer o 0,8 m).

Kušnierska brána v čase svojej najväčšej slávy pozostávala z vežovitého objektu s obdĺžnikovým pôdorysom vstavaným do obvodu hlavného hradobného múru a z prebránia (barbakanu) v podobe okrúhleho rondelu spojeného s bránovou vežou úzkou šijou chránenou oproti sebe stojacimi múrmi. Podľa G. Bohuša sa v interiéri bránového komplexu nachádzala ešte jedna menšia veža, v ktorej bolo mestské väzenie. Z mapových zobrazení vyplýva, že medzi vlastnou vežou Kušnierskej brány a rondelom sa mohol nachádzať prvok opevnenia v podobe menšej veže, pričom hlavná veža Kušnierskej brány zasahovala do priestoru za vnútornou hradbou smerom k centru mesta. V literatúre sa táto menšia veža stotožňuje s tzv. Murárskou vežičkou. V opise opevnenia z roku 1603 sa však väznica spomína v Malej veži nachádzajúcej sa severne od Kušnierskej brány, o ktorú sa neskôr staral murársky cech, pričom sa tu uvádza aj ich vzájomná vzdialenosť. Na základe týchto údajov možno baštu odkrytú v roku 2022 stotožniť s Malou vežou, ktorá takto nemohla byť súčasťou Kušnierskej brány. Spolu s bránami Vyšná, Nižná a Kušnierska, patrila Malá veža k najstarším častiam opevnenia.

Marta Kučerová, archeológ Múzea v Kežmarku; foto a ilustrácia: múzejný zbierkový fond