Aktuality

Jozef Jordán vyštudoval veterinárne lekárstvo a pracoval počas aktívneho života aj ako lekár. Do Kežmarku prišiel z Košíc v roku 1975 a usadil sa tu. Čo mu učarovalo a čomu sa venuje aj túto jeseň sa dočítate v nasledujúcom článku.

V roku 1993 s manželkou kúpili bývalú družstevnú ošipáreň v Ľubici a v areáli farmy pred rokmi založil slivkový a hruškový sad. „Kvôli nadmorskej výške 630 m n. m. som sa orientoval na odolné odrody slivky, ktoré menej trpia na hubové ochorenia a nie sú veľmi citlivé na mráz, pričom veľmi vyhľadávanou vlastnosťou sliviek pre súčasné pomery na Slovensku bola pri rozhodovaní  i odolnosť voči veľmi nebezpečnej chorobe sliviek – šarke, proti ktorej neexistuje prevencia ani chemická ochrana a ničí celé sady,“ spomína na začiatky myšlienky pestovania pod Tatrami Jozef Jordán.

Voľba padla na nemeckú odrodu Toptaste, ktorá je síce čiastočne samoopelivá, ale je vhodné sadiť spolu s ňou i iné odolné druhy ako Čačanská leporica alebo Stanley. „Toptaste má údajne najvyššiu cukornatosť zo všetkých známych druhov sliviek a je týmto predurčená prednostne na výrobu veľmi kvalitnej slivovice, pri výrobe ktorej vôbec nie je potrebné pridávať kryštálový repný cukor, čo je zaužívaný postup pri väčšine slovenských výrobcov domácej slivovice,“ pokračuje Jordán. V praxi to znamená to, že repný cukor po spracovaní kvasinkami zvyšuje síce množstvo alkoholu v kvase, ale súčasne znižuje priamo úmerne kvalitu výslednej slivovice, lebo ide obrazne o jalový etylalkohol bez vzácnych esenciálnych látok, ktoré obsahujú slivky.

Domáca spod Tatier

Kto má rád domácu a začal s vypaľovaním sliviek, vie čo to odnáša správne sa starať o to, aby výsledný destilát bol čo najkvalitnejší. „Čo sa týka porovnania s priemyselnou výrobou slivovice, tá sa vyrába tak, že sa málo kvalitný priemyselne vyrábaný lieh zo zemiakov alebo obilia „vylepšuje“ umelo vyrobenými slivkovými alebo inými esenciami, ktoré síce prekryjú nevábnu chuť podradného liehu, ale ide iba o vnemový klam s nepriaznivým dôsledkom na zdravie konzumenta,“ hovorí Jordán a dodáva, že slivovica vyrobená bez pridania cukru je kóšer, v primeraných množstvách má všetky pozitívne vlastnosti pre zdravie konzumenta a je pri konzumácii prínosom a nie zdravotnou záťažou.

 Čo by poradil začínajúcim „páličom“?

„Rada pre začínajúcich, ktorí si chcú vyrobiť vlastnú slivovicu, je jednoduchá: Po prvé mať dobrú odolnú odrodu s vysokým obsahom prírodného cukru, ktorej plody dlho držia na strome, aby mohli dokonale dozrieť, po ďalšie byť prísny na kvalitu plodov zakladaných do suda, po ďalšie obmedzovať čo najviac pridávanie kryštálového cukru. Pri kyslejších druhoch sliviek sa tomu nedá vyhnúť, kvasiť radšej dlhšie a pri nižšej teplote,“ zakončuje Jordán, ktorý aj v tomto roku vďaka suchu a teplu bude môcť ponúknuť priateľom a známym domáci destilát z vlastnej záhrady.

Ondrej Miškovič, foto: Archív Jozefa Jordána