Aktuality

Ženy dlho nemali prístup k vyššiemu vzdelaniu a obyčajne navštevovali len ľudové, v dnešnom ponímaní základné školy. Napokon, ich prvoradou úlohou bola výchova detí a starostlivosť o domácnosť. Postupne sa situácia zmenila, takže aj zástupkyne nežnejšieho pohlavia smeli získavať vyššie vzdelanie.

 

V Kežmarku v roku 1895 vznikla dievčenská meštianska škola pod správou tunajšej evanjelickej cirkevnej obce. Absolventky sa uplatnili ako učiteľky v materských, obchodných a ženských školách, poštách či telegrafných úradoch. Okrem toho tu prebiehali doplnkové kurzy, napr. obchodný alebo krajčírsky. Rozvíjateľmi ženského vzdelávania v Kežmarku boli Alexander Kertscher, Otto Bruckner a Bruno Bene. Po vzniku Československa, od septembra 1930, písala existenciu dvojročná Odborná škola pre ženské povolania. Jej hlavnou úlohou bolo „teoreticky i prakticky vychovávať dobré matky, vzdelané gazdiné, ktoré vedia variť, šiť, spravovať malú i veľkú domácnosť, majú pochopenie pre výchovu detí a manželovi dokážu vytvoriť útulný a verný domov.“ I preto sa ľudovo nazývala knedľová škola.

Zbierkový fond Múzea v Kežmarku uchováva zopár vysvedčení tejto školy a vďaka nim vieme zistiť niekoľko zaujímavých informácií. Veľmi cennými získanými poznatkami sú predmety, ktoré sa v danej dobe a v konkrétnej škole vyučovali. O to viac, ak šlo o špecifický vzdelávací ústav, ako je to v tomto prípade. V prvom ročníku na študentky čakali teoretické aj praktické hodiny: nemčina – vyučovacia reč, dejiny kultúry, pedagogika, účtovníctvo a jeho vedenie, kreslenie, šitie bielizne, kreslenie strihov bielizne, vyšívanie a okrasné práce, náuka o látkach, náuka o domácnosti, varenie, telocvik, spev a slovenčina. V druhom ročníku sa medzi novými predmetmi objavili zdravoveda a starostlivosť o dieťa, šitie šiat a klobučnícke práce, kreslenie strihov šiat, hospodárske cvičenia, pranie a žehlenie a telesné vzdelávanie. Ako vidieť z tejto pestrej ponuky, škola skutočne podávala dievčatám z Kežmarku i okolia čo najširšie poznatky pre praktický, ženský život. To, čo dievčatá počas vyučovania vytvorili, prezentovali v závere školského roka na výstave určenej najmä ich rodinným príslušníkom.

Ďalšie informácie na vysvedčení sú osobné údaje žiačky. V tomto prípade ide o Annu Číž, narodenú v roku 1921 v obci Priechod, dnes okres Banská Bystrica. Anna bola veľmi dobrá žiačka – v druhom ročníku mala, až na trojku z nemčiny, iba jednotky a dvojky. V školskom roku vymeškala 76 hodín, všetky boli ospravedlnené. V spodnej časti vysvedčenia z roku 1937/38 nájdeme podpisy vtedajšieho riaditeľa Bruna Beneho a triednej učiteľky Heleny Scharbert. Medzi menami oboch predstaviteľov školy sa nachádza fialová okrúhla pečiatka s nemecko-slovenským kolopisom: Öffentliche Fachschule für Frauenberufe Kesmark – Verejná odborná škola pre ženské povolanie Kežmarok.

Čo sa týka hodnotenia, posudzovalo sa správanie, prospech a celkový výsledok žiačok. Známkovanie bolo zhodné so súčasným, teda v rozmedzí 1 až 5. Tabuľka s popisom hodnotenia je na zadnej strane vysvedčenia.

Odborná škola pre ženské povolania myslela nielen na mladé dievčatá, ale tiež na tie, ktoré za mlada nezastihol vznik tejto školy. Pre dospelé záujemkyne pripravili trojmesačné kurzy varenia alebo šitia bielizne. Po druhej svetovej vojne bola škola poštátnená a viackrát zmenila názov, čiastočne i zameranie. Napokon sa transformovala do Hotelovej akadémie Otta Brucknera, ktorá oprávnene nesie meno významného kežmarského pedagóga a rozvíjateľa ženského vzdelávania.

 

Vladimír Julián Ševc

Foto: Múzeum v Kežmarku