Aktuality

Pred 120 rokmi, 16. februára 1902, sa v Kežmarku narodila jedna zo zakladateľských osobností slovenskej populárnej hudby, skladateľ a klavirista Ernest Genersich. Ako sa postupne formovalo umenie pod Tatrami, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Ako skladateľ začínal Ernest Genersich, keď mal 20 rokov vo svojom rodnom meste maďarskými piesňami. Keď sa v roku 1934 presťahoval do Bratislavy, zoznámil sa na výlete s bratom Štefanom s Gejzom Dusíkom, Jakubom Pelikánom a ďalšími skladateľmi, ktorí začali tvoriť novú slovenskú populárnu hudbu. Talent na vynikajúce hudobné nápady a spojenie s textami pretavil do nádherných umeleckých diel ako: Dievča, koho hľadáš, Milá moja, Dnes až do rána, Vezmem si ťa, frajerôčka, Mám to ja smolu, Zlatý prstienočok. Aktívne prispel k formovaniu slovenského tanga a medzitým pokračoval v bratislavskom rozhlase v tvorbe programov, v ktorých uvádzal maďarské piesne, kde písal texty o známych bratislavských spevákov a sám ich sprevádzal na klavíri.

Rok 1945 bol v jeho živote tragický. Pri oslobodení mu totálne zničili byt a bol ako spišský Nemec internovaný. Nakoniec sa mohol vrátiť k skladateľskej práci. Nezabudol ani na Spiš, čo dosvedčujú skladby ako Belasý encián a Tatranský valčík. V roku 1956, presne 7. mája, v Bratislave umiera, pochovaný je na kežmarskom cintoríne. Bola mu 22. júna 2018 na budove kežmarského lýcea odhalená pamätná tabuľa, ktorá pripomína jeho zásluhy o rozvoj slovenskej populárnej hudby.

Základná umelecká škola podporuje roky talenty spod Tatier

O činnosti nemeckej hudobnej školy z posledných rokov jej existencie nemáme žiadne správy. „Možno predpokladať, že po odchode maďarských učiteľov a určitej časti žiakov do hudobnej školy Vilmy Zuberovej začala stagnovať. Je len prirodzené, že zvrat vojnových udalostí odsúdil aj hudobnú školu na zánik. Podľa informácií, ktoré nám poskytla žiačka hudobnej školy Piroška Krejčířová, nemecká hudobná škola bola zatvorená po vypuknutí Slovenského národného povstania. Hoci sa v Kežmarku podarilo zriadiť mestskú hudobnú školu už v roku 1948, prevažovalo tu súkromné vyučovanie hudby. Organizované hudobné vzdelávanie sa naplno obnovilo v roku 1952, keď do Kežmarku prišiel Anton Cíger. Na tradíciu nadviazal aj tým, že v prvom učiteľskom zbore pôsobili aj niektorí z pedagógov a bývalých žiakov nemeckej hudobnej školy,“ uvádza históriu hudobnej školy v Kežmarku Lívia Pancuráková.

Andrej Janovský, Ondrej Miškovič