Aktuality

Prejsť sa historickým mestom vzbudzuje pokoj, ale aj údiv nad umením majstrov, ktoré nám tu bolo stáročiami zachované. Často sa však prejdeme aj bez povšimnutia. V najbližších vydaniach Novín Kežmarok vám predstavíme sériu článkov od historika umenia Múzea v Kežmarku Maroša Semančíka o umení vo verejnom priestore mesta Kežmarok. Poznáte tieto pamiatky, alebo ste okolo nich roky chodili bez toho, aby ste si ich všimli?

Auróra pred červeným kostolom

Zrejme prvou plastikou umiestnenou vo verejnom priestore Kežmarku (ak neberieme do úvahy sochy a reliéfy na cintoríne) bolo dielo vo všeobecnosti známe ako Svetlonoska z roku 1894. Osadená bola pred novým evanjelickým a. v. kostolom (označovaný ako červený kostol) do práve zriadeného parku – promenády, ktorý skrášľoval okolie nedávno dokončeného chrámu. Hoci sa dáva do súvislosti zo zavedením elektrického prúdu do mesta ako jeho pamätník, v skutočnosti bola jej úloha čisto dekoratívna. Na druhej strane Kežmarčania šikovne využili toto nové moderné médium, aby pomocou neho pochodeň osvetlili.

Pamätná tabuľa Pála Hunfalvyho

Mesto Kežmarok, preplnené pamiatkami po bohatej histórii, má okrem historickej architektúry aj množstvo pamätných tabúľ venovaných významným osobnostiam, ktoré tu žili alebo pôsobili. V nedávnej dobe vznikli vďaka neúnavnej iniciatíve Milana Chomu. Svojou činnosťou tak nadviazal na staršiu tradíciu siahajúcu do 19. a prvej polovice 20. storočia. Viaceré z nich však boli zmenou politického režimu a výmenou obyvateľstva po druhej svetovej vojne odstránené a zväčša aj nenávratne zničené. Takýto osud postihol aj pamätnú tabuľu Pála Hunfalvyho, pôvodne osadenú na budove dnešného gymnázia P. O. Hviezdoslava. Počas opravy školskej budovy v poslednej tretine minulého storočia bola z neznámych príčin neodborne odstránená. Jej poškodené, polámané časti boli našťastie dlhé roky „odložené“ v sakristii dreveného evanjelického kostola. Až vďaka iniciatíve Milana Chomu 24. októbra 2008 bola osadená na budove kežmarského lýcea, kde teraz krášli jeho bočnú fasádu, nazvanú iniciátorom Múr vzdelanosti národov a konfesií. Pamätník doplnili novou tabuľou so slovensko-nemeckým textom, na ktorej je spomenutý aj jeho brat Pál (Paul, Pavol), ktorý tiež študoval a pôsobil na kežmarskom lýceu ako profesor a preslávil sa ako zakladateľ vedeckého zemepisu v Uhorsku.

Pomníky Friedricha Scholcza

Vzhľadom na jeho zásluhy i všeobecnú obľúbenosť sa krátko po Scholczovej smrti zrodila iniciatíva vybudovania dôstojného náhrobného pomníka. Výzva na finančnú zbierku vyšla začiatkom decembra 1911 v Karpathen-Post, kde boli mená darcov a ich sumy pravidelne zverejňované. Napriek počiatočným úspechom sa zbierka rozrastala len pomaly, takže jeho realizácia sa odďaľovala. Na zasadnutí výboru Scholczovho pomníka 23. mája 1913 sa skonštatovalo, že sa podarilo vyzbierať len 1 393 korún. Preto uverejnili v novinách novú výzvu, aby povzbudili bývalých žiakov a priateľov profesora k ďalším finančným darom. Zároveň na zasadnutí dva predložené plány na náhrobník výbor neschválil a dohodlo sa, že sa vypracujú nové návrhy. O umelecké vyhotovenie náhrobníka sa mal postarať bratislavský sochár Alois Rigele. Túto objednávku mu sprostredkoval kežmarský rodák MUDr. Oskar Szelényi pôsobiaci v Bratislave a živo sa zaujímajúci o miestnu umeleckú scénu.

Pamätná tabuľa Pavla Országha Hviezdoslava

Niekoľko rokov po skone P. O. Hviezdoslava sa v hlave riaditeľa obchodnej školy Andreja Devečku zrodila myšlienka osadenia pamätnej tabule, ktorá by všetkým okoloidúcim dávala najavo túto významnú osobnosť. Financie sa zabezpečili z verejnej zbierky, ktorú zorganizoval Slovenský okresný osvetový výbor v spolupráci s okresným náčelníkom Dr. Edmundom Engelmayerom. Pamätnú tabuľu vytvoril mladý absolvent sochárstva Ladislav Majerský (1900 Hliník nad Hronom – 1965 Bratislava).

Pamätná tabuľa Martina Rázusa

Martin Rázus sa narodil 18. októbra 1888 v Liptovskom Mikuláši-Vrbici. Na štúdiá prišiel do Kežmarku v roku 1903. Na gymnáziu sa zaradil medzi najlepších študentov napriek tomu, že patril medzi najchudobnejších. Vzhľadom na jeho význam na literárnom aj politickom poli sa krátko po jeho smrti v januári 1938 Miestny odbor Matice slovenskej v Kežmarku uzniesol, že mu odhalí pamätnú tabuľu na budove gymnázia, kde strávil svoje stredoškolské roky. Zhotovením bronzovej pamätnej tabule bol poverený Karl Sovánka.

Text a foto: Maroš Semančík