Aktuality

Najznámejší kežmarský hodinár a zlatník Paul Schwing nebol iba remeselník, ale tiež spoluzakladateľ kežmarského múzea a významný člen tunajšieho meštianskeho streleckého spolku. Vstúpil doň 18. apríla 1885, patril k aktívnym príslušníkom a znamenitým strelcom, v rokoch 1923 – 1939 zastával post predsedu.

Strelecký spolok organizoval počas roka niekoľko druhov strelieb. Tradičné sa konali každý víkend, pričom strelecká sezóna trvala od mája do jesene. Najpopulárnejšie boli májové otváracie, septembrové husacie a tzv. hyacintové streľby, usporiadané obvykle v auguste na počesť bývalého člena Hyacinta Bittnera. Každé tri roky sa konali tzv. kráľovské streľby, ktorými ozaj žilo celé mesto. Početný sprievod sa od radnice vydal k domu predsedu spolku a najlepšieho strelca z predošlej súťaže, aby sa následne všetci, slávnostne ozdobení, vybrali na kežmarskú strelnicu. Najlepší a najúspešnejší strelci okrem vecných alebo finančných odmien získali pamätné diplomy, vyrobené vo forme kovových obrazov/terčov s vtipným motívom, textom. Tie možno obdivovať v hradnej muzeálnej expozícii. Avšak v depozitári je uložený i jeden papierový diplom, vystavený na meno Paul Schwing, ktorý na jar 2017 zreštaurovalo Digitalizačné centrum Múzea SNP.

Na papieri s rozmermi 43,5 x 56,6 cm sa nachádza motív štylizovaného antického portálu. Na vrchole uprostred rozoklaného štítu je orol s rozpätými krídlami, sediaci na ozdobenom streleckom terči. Po bokoch sú stĺpy ukončené iónskymi hlavicami. V spodnej časti vidieť dvoch malých anjelov. Ten v pozadí, stojaci za balustrádou, drží v ruke víťazný vavrínový veniec. Druhý, sediaci na schodíku a dlážke so šachovnicovým vzorom, sa ľavou rukou opiera o kôpku streleckých terčov, jeden drží v pravej ruke. Pri jeho nohách leží listina s nemecky písanými údajmi o streľbách, ktoré sa konali 15. augusta a 19. septembra 1886. Ústredný text pamätného diplomu: Nagel-Schüsse des Paul Schwing hovorí, že strelec počas týchto súťaží dvakrát zasiahol stred terča.

V závere si stručne predstavme P. Schwinga (1858 – 1941). Mladý Paul už vo veku 15 rokov pracoval ako remeselný pomocník. V rámci vandrovky prešiel uhorské a rakúske mestá, navštívil tiež viaceré lokality vo Francúzsku a Belgicku. Zaujímal sa najmä o techniku a konštrukciu starých hodín. V októbri 1881 si v Kežmarku otvoril vlastnú dielňu, prevádzkoval ju takmer 60 rokov! Kvalitnou prácou získal široký okruh zákazníkov z mesta i vzdialeného okolia, medzi klientov patrili mešťania či zástupcovia panských rodín. Výrobky vznikajúce pod jeho rukami obstáli v konkurencii masovej továrenskej produkcie. O jeho schopnostiach svedčí strieborná medaila z výstavy v rumunskom Arade (1880) či medaila z budapeštianskej výstavy (1885). K jeho najväčším dielam patrila výroba 11 astronomických hodín. Popri remeselnej činnosti sa venoval zbieraniu starých hodín. Tie mu neraz priniesli ľudia, keď si kúpili nové. Často skvostné kúsky nielen ošetroval, ale aj opravoval a dával do poriadku. V priebehu desaťročí vytvoril zbierku desiatok hodín.

Krátko po otvorení vlastnej dielne sa oženil s Pauline Kehler, s ktorou mal 11 detí. Po predčasnej manželkinej smrti mu s výchovou pomáhala najstaršia dcéra. Pravdepodobne sa druhýkrát neoženil. Osud k nemu nebol príliš milosrdný, postupne stratil sedem detí. Napriek životným ranám denne neúnavne pracoval a zachovával si jasnú myseľ, dobrotivosť, priateľskosť. Koncom roka 1939 ho postihla neznáma choroba, ktorej podľahol o dva roky neskôr.

Vladimír Julián Ševc, foto: Múzeum v Kežmarku