Aktuality

Začiatkom septembra 2022 sme si pripomenuli 160. výročie narodenia významnej osobnosti kežmarského hospodárskeho a spoločenského života. Meno Johann Markovich dnes pozná len málokto, ale ešte pred sto rokmi patril k najvýznamnejším obyvateľom nášho mesta. Taktiež bol známy v blízkom i vzdialenejšom okolí.

Johann sa narodil 10. septembra 1862 v Radvani a už ako 22-ročný pracoval pre kežmarskú firmu Karla Weina ako obchodný zástupca. Na pozícii, ktorá mu okrem častého cestovania priniesla mnoho dôležitých kontaktov, pôsobil do polovice augusta 1889. Následne sa osamostatnil, keď prebral módny obchod po Viktorovi Koromzayovi. Keďže jeho podnikanie postupne rástlo, potreboval väčšie priestory. Presťahoval sa na Hlavné námestie č. 13 (bývalé Hankin Mode) do domu patriaceho jeho svokrovi.

Hoci žil v monarchii i republike, v Kežmarku navyše v národnostne pestrom prostredí, ako obchodník si uvedomoval, že slúži každému. Dôkaz o tom podáva zachovaná firemná obálka v zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku, na ktorej nájdeme uvedené jeho krstné meno v nemeckej, slovenskej i maďarskej podobe. Johann, Ján alebo János – stále to bol ten istý Markovich, poctivo vykonávajúci svoje úlohy.

Markovichove záujmy

Markovich patril k zakladateľom a čelným predstaviteľom Spolku kežmarských obchodníkov a živnostníkov, ktorého úlohou okrem iného bolo hájiť záujmy týchto stavov, organizovať školenia či vzdelávať mládež. Postupom času pribral spolok do svojej ponuky aj kultúrno-spoločenské akcie. Za jeho zásluhy mu vedenie tohto združenia 6. januára 1928 udelilo čestný diplom za jeho 25-ročnú usilovnú prácu. Okrem obchodníckej činnosti Markovich vykonával množstvo iných vecí: patril k úspešným členom streleckého spolku, kam vstúpil 4. júna 1890. Takisto bol členom korčuliarskeho spolku a kolkárskeho klubu. Ako príslušníka evanjelickej cirkevnej obce ho zvolili do presbytéria. V dobe monarchie sa opakovane stal porotcom kráľovského súdneho dvora v Levoči. Za čias I. svetovej vojny pracoval v rozmanitých komisiách a výboroch, kde pomáhal sedmohradským utečencom či rodinám odvedených vojakov.

Ako významná osobnosť Kežmarku patril k členom mestského zastupiteľstva – nielen za monarchie, ale tiež po vzniku Československej republiky. Tesne po prevrate, začiatkom roka 1919, bol dokonca menovaný do Československej rady pre Kežmarok.

Z pohľadu majetku patril, pochopiteľne, k lepšie situovaným občanom. Ako darcu finančných prostriedkov ho nájdeme na zozname všelijakých podujatí v Kežmarku i okolí – požiarnických plesov alebo detských maškarných bálov. Neraz prispel požiarom postihnutým ľuďom v Rožňave či Veľkom Folkmare. A takto by sme mohli pokračovať… Keď vznikalo mestské múzeum, prispel nielen sumou 100 Kč, ale i významnými historickými predmetmi – kráľovským privilégiom pre obchodníkov z roku 1830 či vandrovnou knižkou súkenníka Johanna Schmiedta z Ľubice z rokov 1841 – 1844.

Nečakaný odchod

Johann Markovich viedol ozaj aktívny život. Z nekrológu sa dozvedáme, že navonok sa tešil dobrému zdraviu a chodieval rýchlym krokom. Všetkých preto šokovala správa o jeho náhlom úmrtí, zopár mesiacov pred oslavou 70. narodenín. Nešťastná udalosť sa odohrala v nedeľu 22. mája 1932 vo večerných hodinách. Keď sa jeho zdravotný stav nečakane zhoršil, previezli ho do nemocnice v Spišskej Sobote na operáciu, avšak lekári mu nevedeli pomôcť. Do Kežmarku sa viac živý nevrátil. Pochovávanie vykonal evanjelický farár Valentín Hajts 24. mája 1932 na starom kežmarskom cintoríne za účasti najrôznejších spolkov a organizácií.

Jeho hrob sa síce nezachoval, ale zbierky kežmarského múzea uchovávajú aspoň niekoľko artefaktov dokumentujúcich existenciu tohto významného obchodníka.

Vladimír Julián Ševc, foto: Múzeum v Kežmarku