Aktuality

Marec – mesiac knihy. Aký iný exponát by sme si mohli tentoraz predstaviť, ak nie nejakú zaujímavú publikáciu ukrývajúcu sa v zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku?

Pri voľbe predmetu k tomuto článku sa dalo uberať viacerými smermi. Vybrať najstarší, najväčší či najmenší? Knihu latinskú, maďarskú, nemeckú, slovenskú? Náboženskú, historickú, odbornú alebo zábavnú? Napokon zvíťazila odborná, no najmä netradične obrázková.

Výhodou obrázkových kníh je, že im človek porozumie i vtedy, keď nie sú písané v rodnej reči. Ak nám nič nepovie text, oči potešia aspoň nádherné ilustrácie. Presne takým prípadom sú Zerlegbare Modelle zu Dr. Lampe´s Tierheilkunde (voľný preklad Rozložiteľné modely k veterinárstvu Dr. Lampeho). Oficiálny podnázov zároveň vystihuje presné určenie knižky: populárna príručka anatómie, starostlivosti o zdravie, chovu, pôrodníctva, podkúvania atď. našich domácich zvierat, domáci lekársky podklad pre všetky ich choroby so zvláštnym ohľadom na domáce lieky a homeopatiká. Publikácia s rozmermi 26,5 x 19,8 cm bola vytlačená vo vydavateľstve Ernsta Wiesta v Lipsku. Dátum vydania síce nie je určený, podľa rukou dopísanej poznámky to bolo najneskôr začiatkom roka 1900.

Na nenápadnej, mierne ošúchanej obálke sú okrem pozláteného názvu vyobrazené domáce zvieratá, ktorých modely nájdeme vo vnútri – teľa s kravou, kôň, baran, prasa a pes. Všetky sa chovali takmer v každom tunajšom dome ako hlavný zdroj obživy; v prípade koňa ako ťažnej a dopravnej sily; pes plnil strážnu funkciu. Pod nimi je kresba neznámej usadlosti. Obsah knihy sa delí na päť kapitol. Každému zo spomenutých zvierat je okrem podrobného nemeckého popisu určených päť farebných, zložených obrázkov. Tie detailne popisujú zviera pri pohľade zvonku, následne sa rovnako obšírne venujú jeho kostre, krvnému obehu, svalom a vnútornostiam. Obzvlášť posledná oblasť je fascinujúca, pretože jednotlivé orgány sa dajú rozložiť do najmenších detailov. V prípade kravy je znázornená aj poloha teliatka pred narodením.

Ako sa daná kniha dostala do Kežmarku? Podľa rukou písaných údajov vieme, že jej vlastníkom bol Sándor Almássy, dostal ju od svojho otca Alexandra z Kežmarku. Nechýba ani čas a miesto daru: 20. február 1900, Budapešť. Zaujímavé je, že tieto krátke identifikačné údaje sú v prvom prípade písané maďarsky, v druhom nemecky. O tejto rodine, žiaľ, nemáme veľa informácií. Avšak istý nositeľ tohto mena bol známy kežmarský kováčsky majster, ktorý v roku 1937 oslavoval 60. narodeniny a v remeselnej činnosti nadviazal na svojho otca. Je pravdepodobné, že to bol práve on, kto vlastnil túto zaujímavú publikáciu, ktorá by zaiste obstála aj v súčasnej konkurencii moderných kníh.

Ak by vás obsah opísanej publikácie zaujal, viac obrázkov z nej nájdete na muzeálnej internetovej stránke.

V závere si stručne povedzme, prečo má marec titul mesiac knihy. Korene siahajú do roku 1955, keď vznikla akcia určená na podporu čítania. Spojila sa s pamiatkou na Mateja Hrebendu, ktorý sa narodil i zomrel v treťom mesiaci roka. Matej bol slovenský národný buditeľ, ľudový spisovateľ. Keďže trpel zdravotným postihnutím, venoval sa zbieraniu ľudových piesní, rozprávok. Takisto rozširoval slovenskú a českú literatúru, čím chcel zmeniť zaužívanú mienku ľudí, že kniha patrí len do rúk vzdelaných ľudí.

Vladimír Julián Ševc, foto: Múzeum v Kežmarku