Aktuality

Kalendár kedysi patril medzi najväčšie cennosti asi každej domácnosti. Hneď po Biblii a modlitebnej knižke.

Zbierkový fond Múzea v Kežmarku obsahuje okolo tridsať kalendárov z rokov 1892 – 1956, písaných po nemecky, maďarsky, slovensky. K najzaujímavejším patrí Kalendár Nemeckého kultúrneho zväzu. Vyznačoval sa krásnymi farebnými obálkami a množstvom obrázkov. Bohatými ilustráciami sa pýšili rovnako takzvané  Mníchovské lietajúce listy. Zmienku o Kežmarku a dátumoch výročných trhov a jarmokov nájdeme v Kalendári Katolíckej jednoty žien na rok 1942. Vďaka tomu vieme, že prebiehali v utorok po “Invocavit“ – prvej pôstnej nedeli a “Sv. Trojici“. V utorky týždňov, kam spadal 14. september a 13. december, sa konal výkladný jarmok. Mesačné trhy spojené s prihnaním dobytka, koní, ošípaných a oviec prebiehali v tretí pondelok daného mesiaca. Týždenné trhy spojené s predajom ošípaných sa realizovali každý pondelok.

Pozrime sa bližšie na nemecký Kreuzkalender na rok 1933, vydaný bratislavským evanjelickým farárom Wilhelmom Rátzom. Jeho tlač zabezpečil Carl Angermayer. Obálku zdobí obrázok plaviacej sa lode, ktorá smeruje k majákom osvetlenému brehu. V úvode knihy sú vypísané dátumy Veľkej noci do roku 1936, pamätné dni, dni odpočinku a pohyblivé sviatky, uvedené podľa gregoriánskeho i juliánskeho kalendára. Nechýba určenie židovského (5693) a mohamedánskeho (1351) roka; ani opis pohybu planét.

Na stranách 8-31 sú najpodstatnejšie informácie kalendára – vľavo jednotlivé dni mesiaca, v prípade Kreuzkalendera s menami pre protestantov, katolíkov a pravoslávnych. Židia majú uvedené termíny sabatu a hlavných sviatkov. Vedľa mien sú záznamy o pohybe nebeských telies, pranostiky (Jakub bez dažďa tvrdú zimu značí) a ľudové múdrosti (Ako v júli, tak najbližší január). Všetky mesiace majú okrem tradičného označenia prívlastok: napríklad január – ľadový, apríl – veľkonočný, október – vínny, december – vianočný. Na pravej strane sú prehľadné tabuľky časov východu a západu slnka i mesiaca. Zvyšok stránky tvoria prázdne riadky na zápis vlastných postrehov.

Strany 32-168 sa delia na dve časti: prvá obsahuje rôzne básne a texty o kútoch sveta i Slovenska. Z nášho pohľadu je podnetný článok o popradskom evanjelickom farárovi Emilovi Vargovi, ako aj rozsiahla štúdia o kežmarskom evanjelickom dištriktuálnom reálnom gymnáziu. To v roku 1933 slávilo 400. výročie vzniku. Na šestnástich stranách sa nachádza text pedagóga a niekdajšieho riaditeľa Karla Brucknera. Príspevok dopĺňa báseň profesora Eugena Bindera s názvom Gustav Adolf.

Druhú časť kalendára tvoria rôzne tabuľky, napríklad prehľad nemeckých evanjelických cirkevných obcí na Slovensku. Pri kežmarskej je uvedené skomolené meno farára Valentina Hujtsa (správne Hajtsch), inšpektora Adolfa Patonaya, členov pedagogického zboru ľudovej a dievčenskej meštianskej školy, tiež gymnázia. Počet veriacich činil 1 422.

Záver Kreuzkalendera patrí termínom výročných trhov vybraných miest. Nechýba ani Kežmarok, tiež početné reklamy prevažne bratislavských firiem.

Kalendáre boli v dobe vydania bohatým zdrojom informácií a zaujímavé fakty v nich nachádzame aj po desaťročiach. Dnes na získanie informácií využívame mobil, na poznámky aplikácie, respektíve pracovný kalendár; nástenné kalendáre slúžia skôr ako dekorácia. Avšak v minulosti to bolo inak a kalendár na daný rok, vydaný vo forme knihy, sa využíval počas 365 dní. V súčasnosti ich vydávajú napríklad Spolok sv. Vojtecha alebo Tranoscius.

Autor: Vladimír Julián Ševc, Foto: Múzeum v Kežmarku

Popis fotiek: Historický kalendár z roku 1933.