Aktuality

Kežmarský evanjelický farár a. v. Roman Porubän je okrem svojej pastoračnej služby známy aj napríklad ako zanietený fanúšik a podporovateľ histórie či umenia, no Kežmarčania ho poznajú aj ako skvelého autora koláčov, zákuskov, tort a iných sladkých výtvorov, ktoré mnohým zalahodia po chuťovej i vizuálnej stránke. V nasledujúcom rozhovore nám prezradil viac o svojom zaujímavom koníčku a dokonca aj ponúkol jeden zo svojich receptov, ktorý si môžete sami upiecť.

Ako a kedy sa u vás rozvinula vášeň k pečeniu?

Neviem, či to bola vášeň, ale akýsi vzťah k pečeniu vo mne rozvíjala moja mama. Vyrastal som v rodine, kde si nepamätám, že by sme v nedeľu nemali na stole nejaký zákusok, keď len obyčajnú bublaninu. Okrem toho mama vždy v sobotu piekla aj niečo z kysnutého cesta, aby nedeľné raňajky boli sladké, a to buď pečené buchty, rôzne záviny, plnené rožky z plundrového cesta, rôzne štrúdle alebo šišky, ktoré vždy robila v nedeľu ráno. O šiestej hodine vstávala, aby zamiesila cesto a keď sme s bratom o ôsmej hodine vstali z postele, tak celý dom rozvoniaval chutnými šiškami. Iste mi dáte za pravdu, že najlepšie sú čerstvé a my sme ich mali v nedeľu ráno na stole. Keď v sobotu popoludní pripravovala nejaký zákusok, tak som jej obyčajne asistoval, a tak som čo to pričuchol k pečeniu.

Ako často, pre koho a na aké príležitosti pečiete?

Spomínam si na môj prvý samostatný pokus, ktorý bol asi v štvrtej triede na základnej škole. Pani učiteľka zo školskej družiny mala mať narodeniny, a tak som zlanáril niekoľko mojich spolužiakov, aby sme jej upiekli tortu. Spolužiačka Zuzka sa ponúkla, že prinesie kľúče od ich drevenice, kde by sme mohli tento plán zrealizovať a kde nikto o tom nebude vedieť. Všetko prebiehalo v maximálnom detskom utajení. Rozpálili sme starý kachľový sporák, každý doniesol nejaké suroviny do pečenia, no a, samozrejme, ja som tomu šéfoval. Sporák sme tak vykúrili, že keď sme dali piecť cesto, tak vrch a spodok bol zhorený a prostriedok surový. Pokus sa jednoducho nevydaril. No čochvíľa nás odhalili Zuzkini rodičia, ktorým susedia dali avízo, že nejak príliš veľký dym ide z komína ich drevenice. Viete si asi predstaviť, čo potom nasledovalo. Martin Luther povedal, že pri výchove rodič má mať v jednej ruke jablko a v druhej palicu. A vtedy nastala tá chvíľa, kedy rodičia zobrali do ruky palicu, pretože drevenica od rozpálenej pece skoro vyhorela. No dodnes si na to spomíname, keď sa ako spolužiaci stretneme aj s pani učiteľkou, pre ktorú sme túto tortu v dobrej viere z vďačnosti chceli upiecť.

Dnes pečiem pri rôznych príležitostiach, ako sú narodeniny, meniny, svadby alebo naše evanjelické plesy, či len tak pre radosť, keď idem k niekomu na návštevu a viem, že ten či onen zákusok má rád. Samozrejme, musí byť na to čas. Niekedy by som aj chcel upiecť a priniesť nejaký koláč a mnohí to aj očakávajú, no nie vždy mi to čas dovolí. Aj počas pandémie koronavírusu som piekol pred Veľkou nocou aspoň pre tých najstarších členov cirkevného zboru a spolupracovníkov drobné kysnuté koláčiky, ktorými som ich chcel potešiť a zároveň sa aj poďakovať za ich službu, no to už je veľký objem pečenia a vtedy mám pri sebe aj pomocníkov, ktorí spolu so mnou sa podieľajú na výrobe rôznych maškŕt. Tejto vášni zaúčam aj naše najmenšie deti. Kým sa dalo stretávať, tak sme pre nich zorganizovali jeden rok pečenie vianočných perníkov, druhý rok pečenie vianočných koláčikov. To, čo deti upiekli, potom priniesli do miestneho domova dôchodcov, kde pred Vianocami poslúžili svojím programom a na záver odovzdali obyvateľom tohto zariadenia balíčky so svojimi umeleckými dielami.

Kedy najradšej pečiete a ako to popri svojej práci stíhate?

Ako som už povedal, všetko si vyžaduje svoj čas a pečenie nie je v tomto smere výnimkou,  zvlášť ak to má nielen chutiť, ale aj dobre vyzerať, pretože ako sa hovorí, najprv jedia oči a až potom brucho. Samozrejme, že najlepšie sa mi pečie mimo letného obdobia, keď v miestnosti je príjemných 18 °C a menej. Vtedy sa veľmi dobre pracuje s plnkami a nemusíte mať obavu, že jemné maslové plnky sa vám budú topiť v rukách – hlavne pri zdobení tort. Samozrejme, že v dnešnej dobe existuje aj v tejto profesii – nazvime to – kopec polotovarov a rôznych náhrad, ktoré vám ušetria prácu, no predsa nechutia tak, ako chutí stará osvedčená klasika. Samozrejme, že nebránim sa ani novým formám, ale snažím sa zostať verný receptom našich mám a starých mám. Tento koníček pestujem väčšinou v nočných hodinách, ktoré niekedy prechádzajú až do druhého dňa. Inokedy na to ako zborový farár nemám čas, zvlášť ak prídu v cirkevnozborovej praxi také obdobia, ako je pôst a advent. Ale robím to rád, keď vidím, že koláč, bábovka alebo torta ako darček človeka poteší a nestane sa zberačom prachu ako mnoho iných darčekov, ktorými sa obdarúvame.

Je to pre vás istá forma odreagovania sa od každodenných povinností?

Samozrejme, že áno. Človek príde pri takejto práci na úplne iné myšlienky. Hoci je ona fyzicky náročná, zvlášť ak pečiete na nejakú svadbu a za krátky čas je potrebné upiecť veľké množstvo zákuskov, napriek tomu, pri nej dokážem relaxovať. Je to jednoducho zmena. Vždy ma teší pri tejto práci výsledok, ktorý hneď vidíte. Oproti tomu služba farára je psychicky náročná a jej výsledok vôbec nemusíte vidieť. Ako hovorí apoštol Pavel: „Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast (1K 3,6).“ Kto stojí v duchovnej službe tak vie, že jedni sadia, druhí polievajú, úplne niekto iný žne. To znamená, že výsledok duchovnej služby nemusí byť hneď viditeľný. Ten sa môže dostaviť až vtedy, keď ja už nebudem kežmarským farárom. A preto v tejto službe je dôležité prijať Kristovo konštatovanie: „Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme (Lk 17,10).“

Čo najradšej pečiete a aké techniky sú vaše obľúbené? A naopak, do čoho sa radšej nepúšťate?

Veľmi rád pečiem bábovky. Je to rýchle, ľudí to poteší a kto má rád sladké raňajky s dobrým kakaom, tak určite neodolá takej dobrej bábovke. Ja som získal jeden skvelý recept na opitú bábovku (opitá preto, lebo ide do nej 200 ml vaječného koňaku), ktorý som trochu upravil – vylepšil a komu som ju doposiaľ priniesol, tak každý skonštatoval, že toto je kráľovná medzi bábovkami. Rád robím „vaľkané“ koláče, ako sú medové rezy, žerbo rezy, štolverkové rezy. Tieto koláče sú náročné na vaľkanie a ja som v tomto smere získal akúsi už rutinnú zručnosť, že dokážem jednotlivé pláty cesta presne vyvaľkať na veľkosť plechu, s čím ľudia majú väčšinou problém, a preto ich neradi pečú. A do čoho sa nepúšťam? Vyskúšam skoro všetko, čo sa mi páči a čo vyzerá aj chutí dobre, ale čo zásadne nerobím, je obaľovanie tort do fondánovej hmoty. Tento americký hit prenikol pred nejakým časom do slovenskej kultúry pečenia. Nieže by som to nevedel robiť, ale tá fondánová hmota je aspoň pre mňa „odporná“. Málokto to má rád a každý to dáva z torty ako prevé preč. Bol som smutný z toho, že táto americká kultúra zdobenia tort sa implementovala do slovenského prostredia a my sme odrazu upustili od krásnych techník, ktorými dovtedy naše mamy a staré mamy zdobili torty a boli to skutočne umelecké diela. Bojím sa, že mnohé techniky pečenia a zdobenia sa nenávratne stratili a človek ani nevie nájsť človeka, ktorý by mu to ukázal.

Nechceli ste sa, alebo vás niekto, prihlásiť do show Pečie celé Slovensko?

Tak to určite nie. O tento adrenalín nestojím. V konečnom dôsledku som nevidel ani jeden diel tejto populárnej slovenskej show, napriek tomu, že ma na to upozorňovali mnohí moji cirkevníci slovami: „Pán farár, mali by ste sa prihlásiť.“ Myslím si, že takúto reklamu nepotrebujem. Stačí mi táto – v Kežmarských novinách. No pohrávam sa s myšlienkou vydať svoju vlastnú knihu chutných, dobrých, obľúbených a predovšetkým osvedčených zákuskov. Oslovili ma dokonca už dvaja vydavatelia. Uvidíme, čo čas prinesie.

Aké koláče či sladkosti máte vy najradšej a aké od vás najviac obľubujú ľudia vo vašom okolí?

Mám rád zákusky, ktoré mi chutia, a to, čo mi nechutí, tak ani nepečiem. Je to prirodzené. No mojimi obľúbenými koláčikmi sú: medové rezy, sanquickové rezy, parížske rožky, košíčky plnené orechovou plnkou, jadranská torta, orechové rezy so žĺtkovou polevou, makové rezy, orechové úliky s vaječným koňakom a rovnako nič nepokazíte dobrým medovým krémešom. Tento výber väčšinou obľubujú aj ľudia. Keď im niečo z toho prinesiem, tak automaticky im zasvietia oči. No, samozrejme, ľudia majú rôzne chute a každému niečo iné príde na šmak. No okrem toho v tomto rozhovore som ešte nespomenul nič z kysnutého cesta. Vynikajúci recept mám od mojej cirkevníčky, ktorá už nie je medzi nami, Aničky Oláhovej, na škvarkové pagáče. Okrem toho od inej známej mám recept na osie hniezda s maslovo-medovo-orechovou plnkou a škoricou a myslím si, že viem celkom slušne urobiť aj klasiku, ako sú pečené buchty so slivkovým lekvárom. A nemal by som zaprieť ani svoje liptovské korene. V takej Liptovskej Kokave je celkom v obľube kabáčik s kyslou kapustou, čo tu na Spiši nepoznáte.

Stíhate piecť aj na objednávku? Nechceli by ste si tým i trochu privyrábať?

Veci na objednávku nerobím. To by ma iste zničilo a nestíhal by som ani piecť, ani robiť svoju pastaročnú činnosť farára. A tak to vždy zostáva v rovine: buď to chcem, ale zároveň aj musím mať na to čas, a tak sa koláč či torta vždy stávajú pre dotyčného prekvapením. Vtedy pečenie u mňa zostáva na úrovni koníčka a len skutočne príležitostne niekomu niečo sľúbim upiecť.

Pečenie ako zdroj príjmu, by bol iste zaujímavý „kšeft“, no doposiaľ som túto možnosť nikdy nevyužil a keď sa rozhodnem, že niečo upečiem, trebárs aj na takú svadbu, tak to vždy robím preto, že to chcem a som vďačný, že tým môžem niekomu pomôcť a urobiť radosť. V postavení farára, ktoré zastávam, sa aj pečenie stáva dobrým nástrojom služby. Nemusíme hneď zo všetkého robiť zárobkovú činnosť. Niekto to možno nechápe, ale mne sa to iným spôsobom vracia a niekoľkonásobne.

Prezraďte, prosím, čitateľom nejaký váš obľúbený recept.

Toto bol koláč, ktorý robila moja stará mama (otcova mama) a mali sme ho ako deti veľmi radi. Nik ho nevedel tak dobre upiecť ako ona.

Boris Švirloch, foto: archív Romana Porubäna

Recept farára Porubäna na nanukové rezy

Korpus: 4 vajcia, 300g mletého cukru, 200g plohrubej múky, 100g pomletých orechov, 7 lyžíc uvarenej vychladnutej kávy, 1/2 balíka prášku do pečiva.

Plnka: 300ml mlieka, 3 lyžice hladkej múky, 1 vajce, 125g Palmarinu, 125g masla, 230g práškového cukru, 3 balíky vanilkového cukru

Poleva: 100g čokolády na varenie, 80g Cery, 2 lyžice oleja

Príprava korpusu: Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, do ktorého za stáleho miešania postupne pridávame práškový cukor, žĺtka, polohrubú múku s práškom do pečiva, pomleté orechy a nakoniec pridáme 7 lyžíc silnej zrnkovej kávy. Takto pripravenú masu vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech a necháme upiecť.

Príprava plnky: Z mlieka, hladkej múky, vanilkového cukru a vajca uvaríme hustú kašu, ktorú necháme vychladnúť. Palmarin a maslo vyšľaháme s práškovým cukrom, do ktorého postupne pridávame vychladnutú kašu. Takto pripravenú plnku rozotrieme na korpus a polejeme čokoládovou polevou.