Aktuality

Židovská náboženská obec v Kežmarku vznikla v roku 1852. Dnes už židovská náboženská obec v meste a ani na blízkom okolí neexistuje. Najvýznamnejšia pamiatka judaizmu v našom meste je židovský cintorín. Čo o ňom vieme?

Poloha cintorína

Nájdeme ho na severnom konci mesta Kežmarok, naľavo od hlavnej Michalskej cesty smerom na Spišskú Belú. Oproti poslednému mostu cez rieku Poprad odbočíme z Michalskej doľava na cestu menom Tehelňa. Keď z nej po približne 100 metroch na pravej strane odbočí prvá cesta – Biela voda, uvidíme pred nami parkovisko, z ktorého vedie aj hlavná brána do cintorína.

História cintorína

Jeho pôdorys má tvar mierne skoseného lichobežníka s rozmermi 50x60m. V obvodovom múre je z východnej strany – z ulice Biela voda – aj druhý, nepoužívaný vchod – cez malú márnicu – murovanú budovu na prípravu tiel na pohreb. Z tejto budovy vedie cestička, ktorá delí cintorín na dve časti – vpravo je ženská a naľavo mužská strana. Výnimku v tomto delení tvorí časť oproti márnici – pri západnom múre, kde v posledných troch radoch sú ženské hroby aj na ľavej strane. Je to spôsobené tým, že cintorín bol kvôli stavbe prístupovej cesty  skrátený cca o 10 metrov a ženské hroby odtiaľ premiestnené. Kniha Židovské náboženské obce na Slovensku uvádza ešte pôvodnú dĺžku cintorína 70 metrov, čiže dlhšiu o 10 metrov. Cintorín je po generálnej úprave z rokov 2003 až 2004, vykonanej občianskym združením Astra, vo výbornom stave. Náhrobky boli pri tejto úprave znovu postavené a očistené, terén vyrovnaný, kríky a dreviny (až na jeden strom) boli odstránené. Plocha cintorína je vďaka obetavej starostlivosti rodiny Valovej udržiavaný vo výbornom stave. Horšie to už je s obvodovým múrom, ktorého omietka je na viacerých miestach opadaná a dovoľuje tak prírodným vplyvom narúšať aj statiku múrov. Ešte horšie je na tom márnica, ktorej krov už je v havarijnom stave. Pritom by po generálnej oprave mohla poslúžiť ako pamätná izba tunajšieho židovského obyvateľstva.

Životy pripomínajú už len náhrobky

Najstarším rozlúšteným nápisom je náhrobok kde leží Pesach Aron Klein, ktorý zomrel 10. Chešvana 5635, čo zodpovedá 21. októbru 1874. V židovských matrikách sme ale našli prvý záznam o pochovaní na kežmarskom cintoríne už zo 4. septembra 1873, keď tu bola pochovaná 38-ročná Amalia Weinstein. Zatiaľ posledným pochovaným je pán Leo Kovács, ktorý zomrel 2. októbra 2002. Z celkového počtu 555 náhrobkov bolo 37 úplne nečitateľných. Zachované nápisy sú prevažne v hebrejčine, len na 201 náhrobkoch je nejaký text písaný aj latinkou a 317 len hebrejsky. Nápisy latinkou sú prevažne z druhej, čiže západnej strany kameňa, ako to vidno na peknom náhrobku Amalie Weiszovej.

Mikuláš Lipták