Aktuality

Národná kultúrna pamiatka Reduta je pýchou mesta od 17. storočia. Jej rekonštrukcia sa začala v  marci 2021 a  lešenie z  nej budú snímať už v  najbližších dňoch. Prekvapí nás možno nový odtieň. Čo všetko sa skrývalo za viac ako ročnou prácou nám prezradila Ing. arch. Iveta Bujnová, vedúca oddelenia Krajského pamiatkového úradu Prešov v pracovisku Poprad.

Kedy sa Reduta stala národnou kultúrnou pamiatkou (NKP) a aký proces pred vyhlásením NKP prebieha?

Reduta bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku dňa 4. decembra 1981 rozhodnutím Okresného národného výboru Poprad. V zmysle aktuálnej legislatívy, hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkové hodnoty vyhlasuje za NKP. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, a to z vlastného podnetu. Za kultúrnu pamiatku môže vyhlásiť aj súbor takých vecí. Podklady na vyhlásenie veci za NKP vypracuje krajský pamiatkový úrad, pamiatkový úrad, krajský pamiatkový úrad v spolupráci s inou odbornou inštitúciou alebo pamiatkový úrad v spolupráci s inou odbornou inštitúciou.

Vlastník veci, ktorá je predmetom konania o vyhlásení za NKP, je povinný od doručenia oznámenia o začatí konania o vyhlásení veci za NKP chrániť vec pred poškodením, zničením, stratou, odcudzením alebo vývozom z územia Slovenskej republiky a oznámiť pamiatkovému úradu každú zamýšľanú alebo uskutočnenú zmenu jej vlastníctva, poskytnúť na písomnú výzvu krajského pamiatkového úradu alebo pamiatkového úradu potrebné údaje o veci alebo umožniť oprávneným osobám obhliadku veci s cieľom vyhotoviť odbornú dokumentáciu. Pamiatkový úrad bezodkladne zašle rozhodnutie o vyhlásení veci za NKP alebo o zamietnutí vyhlásenia veci za NKP vlastníkovi veci, krajskému pamiatkovému úradu, a ak je vyhlásená za NKP nehnuteľná vec, aj obci. Právoplatné rozhodnutie o vyhlásení nehnuteľnej veci za NKP zašle pamiatkový úrad aj príslušnému okresnému úradu.

Aký význam mala v minulosti pre občanov?

Klasicistická budova Reduty vznikla v rokoch 1818-1819 prestavbou domu zo 17. storočia, údajne postaveného na mieste bývalej strážnej veže. Chronogram v nápise vo vlyse kladia hlavnej fasády obsahuje datovanie stavby – 1818 a latinský nápis v preklade: Budova, určená pre stráže, cudzincov (pocestných) a pre zábavu. Adaptácia poschodia na kino a i dnes už neexistujúca prístavba schodiska boli realizované v 2. tretine 20. storočia, pričom táto dvojpodlažná prístavba, publikovaná v monografii Kežmarku z roku 2006, nahradila menšiu, jednopodlažnú, dokumentovanú na pohľadnici z roku 1900. Rekonštrukcia Reduty v 70.-tych rokoch 20. storočia, podľa projektu arch. Križana, bola zameraná na dispozičné zmeny, úpravy povrchov (dlažby, omietky), vymenené boli výplne otvorov, realizované vnútorné rozvody technickej infraštruktúry a obnovená bola hlavná (čelná) fasáda. Prístavba kotolne vo dvorovej časti bola realizovaná v 80.-tych rokov 20. storočia.

Občanov a  návštevníkov možno prekvapí pozmenená farba – bližšia k originálu, ako sa pristupovalo v minulosti k farebným úpravám a  ako teraz?

Z dôvodu plánovanej obnovy Reduty mestom Kežmarok, Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Prešov rozhodol obnovu fasádnych omietok a architektonických prvkov, kamenných prvkov prekrytých novodobými omietkami, maľovaného erbu na ploche tympanónu, maľovaného latinského nápisu s chronostikonom v kladí korunnej rímsy a kamenného portálu na hlavnej fasáde realizovať reštaurátorským spôsobom. Predmetom reštaurátorského výskumu bola obnova maľby anjela s  erbom, maľovaného nápisu s chronostikonom, obnova kamenných prvkov a farebnosti fasády. Výskum prebiehal v roku 2021 a bolo nim zistené, že plochy fasády mali svetlú zelenkavú farbu, plastické architektonické články boli svetlookrové, resp. krémové a takúto farbu mala aj plocha tympanónu. Táto úprava vydržala na fasáde veľmi dlho. V 70.-tych rokoch 20. storočia bola fasáda opatrená hrubou vrstvou nevhodnej cementovej omietky a architektonické články cementovým pačokom. Fasáda dostala nový jednofarebný svetlookrový náter.

Výskumom bolo zistené, že nápis vo vlyse je nanovo namaľovaný, písmená sú oproti originálu posunuté a väčšie. Okrem toho bola zmenená farba začiatočného písmena V z červenej na čiernu, čo vytváralo nesprávne datovanie stavby.

Maľba anjela s erbom preukázala zložitejší vývoj, identifikovaných bolo minimálne šesť verzií. Tvar erbu prvej verzie bol orámovaný hrubým lemovaním, štít nedržal anjel, ale spomenuté orámovanie uzavreté v hornej časti trojuholníkovým útvarom. Okolo erbu boli bohaté rastlinné motívy. Neskôr boli rastlinné motívy odstránené alebo zatreté a hrubé orámovanie stenčené. Pravdepodobne neželané uhorské motívy po roku 1918 zapríčinili úplné odstránenie alebo premaľovanie pôvodného erbu oficiálnou verziou, tzv. veľkým erbom s anjelom a štítonosičom a  so správnym počtom brvien. Kompozične a formálne vychádzala z erbovej listiny mesta, išlo však o značne amatérsku maľbu, bez vyššej výtvarnej kvality. Pravdepodobne z dôvodu neprofesionality a nízkej estetickej úrovne alebo z dôvodu zlého technického stavu, bola maľba po takmer 35 až 40 rokoch nahradená ďalšou verziou – oficiálnym erbom Kežmarku s anjelom štítonosičom a s rozvilinami po stranách. Išlo už o maľbu veľmi vysokej výtvarnej úrovne, profesionálne zvládnutú, avšak aplikovanú na tenkú a nesúdržnú omietku, čo spôsobilo jej rýchlu degradáciu. Už v 50.-tych rokoch 20. storočia bola maľba značne opadaná. Opravená, domaľovaná a lokálne premaľovaná bola v 70.-tych rokoch 20. storočia. Na základe reštaurátorského výskumu bol spracovaný návrh na reštaurovanie, ktorý v tomto roku odsúhlasil KPÚ Prešov a v zmysle neho je odborným reštaurátorským spôsobom obnovovaná hlavná fasáda Reduty. Cieľom je odstrániť nevhodné a neodborné zásahy do omietkových vrstiev, malieb erbu, nápisu a profilácií vystupujúcich architektonických prvkov a obnoviť primárnu farebnosť.

Metodický prístup k obnovám farebnosti fasád, príp. výplní otvorov sa ani časom nezmenil. Stále je to o dôkladnom poznaní a preukázaní historickej stratigrafie a uplatnení ich výsledkov.

Aké pamiatkarske zásahy prebehli na stavbe?

Vykonaná bola obnova historickej krovovej konštrukcie centrálnej časti, výmena strešnej krytiny, obnova vežičky, klampiarskych prvkov a odvodňovacieho systému, výmena výplní okenných otvorov, obnova omietok dvorovej fasády, parcelačného múra a úprava dvorového areálu Reduty.

Nachádza sa v regióne ďalšia stavba podobného významu, ktorá by si zaslúžila rekonštrukciu?

Mesto Kežmarok má v pomerne dobrom stavebno-technickom stave historický stavebný fond, bez výrazne chátrajúcich objektov. V urbanistickom priestore je sústredených takmer 230 národných kultúrnych pamiatok – Radnica, Reduta, hrad s areálom, kostoly, kaplnky, mestské opevnenie, cintorín, školy, meštianske domy, park, pomníky, pamätníky. Každá obnova stavebného objektu vyžaduje nemalú finančnú podporu, zvlášť obnova NKP, pri ktorej je nevyhnutné použitie tradičných stavebných materiálov a technologických postupov, prípadne spracovanie nevyhnutných výskumných dokumentácií, býva finančne náročná. Preto je dôležité vykonávať pravidelnú preventívnu údržbu, ktorá je neporovnateľne lacnejšia ako nevyhnutná komplexná obnova po absentujúcej údržbe.

Ondrej Miškovič, foto: Ondrej Miškovič