Aktuality

Festival sa vo svojom 30. ročníku niesol v znamení spomienok na jeho zakladateľov a dlhoročných podporovateľov. Cenu In memoriam si za svoju obetavú činnosť právom zaslúžil i Kežmarčan Ladislav Melikant. S jeho synom sme spomínali na to, ako festival prežívala rodina Melikantovcov.

Na atmosfére v meste bolo pred začiatkom EĽRO cítiť, že sa niečo blíži, inak tomu nebolo ani u Melikantovcov. Kežmarčania stavali brány, tribúny a stánky. „Na správaní a reakciách otca sa čas prípravy festivalu neprejavoval. Možno len častejšie telefonoval, komunikoval s médiami, propagoval EĽRO v televízii. Vždy bol pokojný, sústredený a pripravený pomôcť všetkým kolegom a iným organizátorom v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu,“ začal rozprávanie syn Ladislav.

Pre pána Ladislava Melikanta znamenalo podujatie množstvo driny, ktorej výsledkom bola odvedená práca na značke s názvom EĽRO. Fáza prípravy sa začínala už mesiac po skončení uplynulého ročníka. Nasledovali stretnutia s tými správnymi ľuďmi – s úzkym výborom a ľuďmi zainteresovanými na podujatí. Bola to práca na neustálom systematickom zlepšovaní. Počas samotného EĽRO z postu riaditeľa a hlavného organizátora podujatie obsahovalo množstvo stretnutí a propagácie. Cieľom bolo, aby každý ročník bol pre jeho návštevníkov niečím výnimočným. „A čo znamenalo pre otca? Podľa mňa zviditeľnenie mesta Kežmarok a propagáciu remesiel a kultúry od nášho regiónu až po ten európsky,“ odpovedal Ladislav Melikant ml.

Dni EĽRO boli aj stále sú naplnené dobrou náladou a výnimočnou atmosférou. Stretnutia rodín a priateľov prinášali krásne, nezabudnuteľné momenty. „A presne tak tomu bolo aj teraz počas 30. ročníka. Podstata sa našťastie nezmenila a zmeniť nesmie. Ľudia nesmú zabudnúť na svoju históriu, remeslá a kultúru. Pokročila technika a moderné technológie aj v tomto poslednom ročníku ešte viac priblížili návštevníkom to, čo na festivale hľadali,“ povedal syn Ladislav. Čo by na 30. ročník festivalu povedal teraz Ladislav Melikant st.? „Na túto otázku by som aj ja chcel poznať odpoveď. Verím, že by bol spokojný a hrdý na to, že pôvodná myšlienka spájania ľudí prostredníctvom kultúry, umenia a histórie sa uplatňuje aj v dnešných dňoch,“ zakončil rozprávanie syn Ladislav, ktorý taktiež tento rok zabezpečoval chod podujatia. Festival Európske ľudové remeslo tak ostáva hlboko zapísaný v srdciach a spomienkach Kežmarčanov a rodiny Melikantovcov.

Ondrej Miškovič

Foto: archív rodiny Melikantovcov